„Živá medicína“ účinne likviduje superbaktérie odolné voči antibiotikám

ZDROJ | Washington Post

Staphylococcus aureus (alebo zlatý stafylokok) a ďalšie superbaktérie predstavujú nebezpečenstvo, ktoré stále častejšie ohrozuje pacientov v nemocniciach. Ide o mikrób odolný voči takmer všetkým antibiotikám, takže liečba infikovaných pacientov je náročná – zvlášť keď sa baktéria chráni ochranným biofilmom.

Náchylné na tvorbu takéhoto biofilmu sú lekárske pomôcky a implantáty ako katétre, kardiostimulátory, alebo protetické kĺby.

Pozrite siVedci objavili zbraň proti rezistentným baktériám

Hľadanie nových, účinnejších a stále silnejších antibiotík je, zdá sa, slepou uličkou v boji so stále odolnejšími mutáciami baktérií. Veda musí nájsť novú filozofiu liečby, založenej na iných princípoch. V prípade antibiotík v prenesenom zmysle platí budhistické príslovie: „Kým bojuješ, prichádza súper.“ V tomto prípade nové, odolné superbaktérie.

Mikroskopický obraz Mycoplasma pneumoniae, ktorú vedci upravili pre boj proti biofilmom superbaktérií.ZDROJ | María Lluch/CRG

Vedci zo španielskeho Centra pre genómovú reguláciu (CRG) však našli nový spôsob boja proti takýmto superbaktériám, využívajúci iné baktérie. Novú potenciálnu liečbu vedci nazývajú „živá medicína“. Tím geneticky modifikoval bežné baktérie tak, aby bezpečne kolonizovali povrch lekárskych implantátov, kde produkovali enzýmy, rozpúšťajúce biofilmy superbaktérií.

Svet mikróbov je brutálny – baktérie medzi sebou bojujú o priestor a zdroje často tým, že produkujú a uvoľňujú antimikrobiálne enzýmy. Vedci sa tento „arzenál“ rozhodli využiť.

Zvolili pritom druh baktérie Mycoplasma pneumoniae, ktorý upravili tak, aby u ľudí nespôsoboval chorobu. Potom ho ďalej modifikovali, aby dokázal efektívne produkovať dva enzýmy a pomocou nich rozpúšťať biofilmy a bunkové steny baktérií v nich.

ZDROJ | News-Medical.Net

Kolónie takto upravených baktérií Mycoplasma pneumoniae umiestnil do katétrov infikovaných biofilmami Staphylococcus aureus. Testy sa uskutočnili v bunkovej kultúre aj u živých myší, pričom infekcie boli úspešne vyliečené. U živých myší dosiahla úspešnosť liečby 82 percent.

Pozrite siLaser proti infekciám: upravený kov zabije odolné baktérie

Podľa vedcov má používanie M. pneumoniae na rozkladanie biofilmov niekoľko konkrétnych výhod. Tento druh nemá bunkové steny, čo zvyšuje účinnosť pri uvoľňovaní molekúl a obchádzaní imunitného systému hostiteľa. Má tiež nízke riziko mutácií a nedokáže preniesť svoje modifikované gény na blízke mikróby.

Liečba by preto mala byť bezpečná aj pri použití u ľudí, kde by mala byť cielená v prvej fáze na choroby dýchacích ciest. Vedci očakávajú, že klinické skúšky by sa mohli začať v roku 2023. Výskum bol publikovaný v časopise  Molecular Systems Biology.

ZdrojCentre for Genomic Regulation

Komentáre k článku