Pozrite si
Prognózy výroby vodíka na rok 2030 za posledný rok poriadne poskočili. Kým predchádzajúca správa Hydrogen Council (Rady pre vodík) odhadovala, že do roku 2030 vzrastie globálna výroba na 2,3 milióna ton, aktuálna správa reviduje tento údaj takmer na trojnásobok – 6,7 milióna ton. Za tento posun môžu nové ohlásené projekty na výrobu H2.
Nová správa Hydrogen Council dáva nádej na nárast podielu zeleného vodíka ako zdroja paliva a energie. Pripomeňme, že takzvaný zelený vodík je vyrábaný elektrolýzou vody pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov a ako taký má najmenšiu uhlíkovú stopu.
Ako „modrý“ vodík sa niekedy klasifikuje H2 takisto vyrábaný z vody, ale s využitím elektriny z jadrových elektrární, ale terminológia nie je dostatočne stabilizovaná. Ako modrý sa totiž častejšie označuje dnes najrozšírenejší vodík, produkovaný najmä zo zemného plynu (z metánu). Jeho uhlíková stopa má byť kompenzovaná kombináciou zachytávania a uskladňovania CO2.
„Najšpinavší“ takzvaný „hnedý“, či „sivý“ vodík sa vyrába tiež z fosílnych palív a o zachytávanie oxidu uhličitého sa jeho výrobcovia nestarajú. Jeho nepríjemne silným tromfom je preto najnižšia cena. Silnejú však tlaky na zavedenie uhlíkovej dane, ktorá by výhodu sivého vodíka trochu okresala.
Ceny zeleného vodíka našťastie klesajú rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo, pričom s optimálnymi operáciami sa začne do roku 2030 dosahovať cenová parita aj bez daní z uhlíka na sivý vodík.
Čiastočným dôvodom je masová výroba elektrolyzérov, ktorých ceny klesajú o 30 – 50 percent nižšie, ako sa predpokladalo. Ďalším faktorom je klesajúca cena energie z obnoviteľných zdrojov o 15 percent, a to, že spoločnosti vyrábajúce zelený vodík optimalizujú výrobu. Vodíkový boom podporuje čoraz viac krajín.
Európa je na čele so 126 doteraz ohlásenými projektmi, nasleduje Ázia so 46, Oceánia s 24 a Severná Amerika s 19 projektmi.
V EÚ by sa mali v rokoch 2020 až 2024 inštalovať vodíkové elektrolyzéry s výkonom minimálne 6 GW, ktoré by mali vyprodukovať asi 1 milión ton vodíka z obnoviteľných zdrojov energie. V ďalšej fáze v rokoch 2025 – 2030 by sa malo uviesť do prevádzky najmenej 40 GW výkonu vodíkových elektrolyzérov s produkciou až 10 miliónov ton vodíka z obnoviteľných zdrojov.
Očakáva sa, že náklady na sivý H2 na úrovni okolo 1,59 USD za kg zostanú stabilné, ale zelený vodík zlacnie zo súčasnej ceny 4 až 5,50 USD za kilogram do roku 2050 na priemerných 1,50 USD. Potenciálne tak môže byť v oblastiach s optimálnou výrobou elektriny zo slnka, alebo z vetra zelený vodík lacnejší ako šedý vodík.
Otázku efektivity využívania vodíka na pohon osobných áut nechajme bokom. Tam má síce vodík oproti elektrine nevýhody, ale v ťažkej doprave je to inak. Kamióny, vlaky, lode a lietadlá sú sľubnou základňou, kde by sa mohol vodík dobre uplatniť.
Ďalšou výhodou sú nižšie náklady pri diaľkovej preprave v plynovodoch. Správa Hydrogen Council tvrdí, že vodíkové potrubia dokážu za osminu nákladov prepraviť 10-krát viac energie ako diaľkové elektrické prenosové vedenie. Po malých úpravách sa pritom dajú pre vodík využívať aj súčasné plynovody.
Zdroj