Vodík má zelenú, vláda schválila vodíkovú stratégiu! Čo prinesie?

ZDROJ | Ministerstvo hospodárstva SR

Prípravu Národnej vodíkovej stratégie Ministerstvo hospodárstva avizovalo už pred rokom na konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska, ale až 1. apríla 2021 sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania. Pôvodne mala byť táto stratégia prerokovaná vládou už začiatkom tohto roku, no teraz má vodík konečne zelenú.

Pozrite siPopri rope vodík a batérie – Ambani postaví štyri gigafabriky.

Medzi veľkých fanúšikov vodíkovej energetiky, vrátane áut poháňaných elektrinou z vodíkových palivových článkov (anglicky fuel cell electric vehicle, FCEV), patrí aj minister hospodárstva SR Richard Sulík, ktorý sa pri príprave Národnej vodíkovej stratégie Slovenska tiež angažuje.

Návrh cieľov vodíkovej mobility pre Slovensko.
Návrh je založený na nemeckých (70%) a kórejských (30%) cieľoch. Znížené pomerom HDP na obyvateľa v porovnaní s Nemeckom a vydelené pomerom obyvateľstva. Predpokladá štvorročné oneskorenie šírenia vodíkových čerpacích staníc (HRS) v porovnaní s Nemeckom a pomalší rast počas nasledujúcich 4 – 5 rokov ako v Kórei a Nemecku. ZDROJ | NVAS

Pred niekoľkými dňami minister na Instagrame oznámil dobrú správu pre tých, čo vodík považujú za zmysluplnú a výhodnú alternatívu voči batériovým elektromobilom (BEV):

Po prerokovaní stratégie vládnym kabinetom na strategický materiál nadviaže akčný plán s navrhovanými opatreniami. Tie už majú byť spojené aj s konkrétnymi termínmi realizácie a finančnou podporou na vodíkové projekty. Na čo sa môžeme v rámci budovania vodíkovej energetiky tešiť? Rozhodne toho bude viac, než iba autá vypúšťajúce vodnú paru.

Pozrite siToyota Mirai – vyskúšali sme vodíkové auto budúcnosti, dostupné aj na Slovensku

Tempo budovania vodíkovej infraštruktúry však nebude v prvej dekáde nijako závratné. Ešte v tomto roku by mali byť postavené dve čerpacie stanice – v Bratislave a pravdepodobne v Košiciach, do roku 2025 by ich malo byť na Slovensku 10 a o päť rokov neskôr 25. Na prvý pohľad málo, ale vzhľadom na predpokladaný počet vodíkom poháňaných vozidiel by to malo stačiť. Odhady pre rok 2030 kolíšu od 3 600 do 11 000 vodíkových áut.

Budovanie čerpacích staníc na vodík.ZDROJ | NVAS

Lenže potenciál vodíka zďaleka nekončí pri doprave, kde je (hlavne v osobných autách) jeho využitie stále kontroverznou témou. Naopak, s veľkosťou vozidiel a s počtom najazdených kilometrov denne jeho výhody oproti batériám rastú. Najviac by z vodíka vyťažili kamióny, lode, vlaky a lietadlá. Mimochodom, uvažuje sa aj o nasadení 12 vodíkových vlakov na neelektrifikovaných tratiach.

PREKVAPENIEŠéf Volkswagenu: vodík nie je cesta

Vodík však môže pomerne jednoducho nahradiť zemný plyn v teplárenskej oblasti a v energetike, pričom na jeho prepravu bude možné prispôsobiť súčasné plynovody. Takýmto spôsobom by vodíková energetika aj prispela podstatne výraznejšie k zníženiu emisií skleníkových plynov, pretože osobná cestná doprava sa na nich podieľa len malým zlomkom.

ZDROJ | NVAS

V rámci “Dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu” (Important Projects of Common European Interest, IPCEI) v oblasti vodíkových technológií by sme sa do roku 2030 mali dopracovať k zaujímavým výsledkom pri rozvoji vodíkovej stratégie.

V krajinách V4 by malo fungovať 270 vodíkových čerpačiek (z toho 25 na Slovensku), 40 veľkých elektrolyzérov by malo produkovať 320 ton vodíka denne a 10 000 vodíkových kamiónov má ušetriť emisie 890 000 ton CO2 ročne. Celkový prínos všetkých segmentov vodíkovej stratégie by mohol byť v roku 2030 až 4 212 000 ton CO2 ročne.

Pozrite siToyota: „Hybridy a vodík budú úspešne konkurovať elektromobilom aspoň 30 rokov“

Pri kalkuláciách prínosov zeleného vodíka sa prihliada hlavne na elektrinu pochádzajúcu z obnoviteľných zdrojov ako solárne, veterné a vodné elektrárne, pričom významnú úlohu tu hrá aj využiteľnosť vodíka ako energetického média na stabilizáciu rozvodnej sústavy. Do elektrolyzérov môžu smerovať prebytky elektriny v čase špičiek jej výroby a naopak vodíkové generátory, alebo veľké palivové články môžu elektrinu dodávať do siete v čase špičkového odberu. A nezabúdajme na jadrovú energetiku, kde by bola kombinácia s výrobou vodíka obzvlášť výhodná.

S hodnotením vodíkovej „3e stratégie“ (ekonomiky, energetiky a ekológie) to rozhodne nie je jednoduché. Faktom je, že vodík prichádza a môže byť zaujímavým prínosom.

ZdrojEnergie-portal.sk,NVAS

Komentáre k článku