Veterné elektrárne po životnosti sú nepríjemnou záťažou

ZDROJ | Bloomberg

Veterné elektrárne menia energiu vetra prostredníctvom turbín, ktoré točia generátory, na elektrinu. Naštartovala ich ropná kríza v roku 1973, keď Západ musel hľadať alternatívy k fosílnym palivám.

V posledných rokoch zažívajú veterné elektrárne spolu so solárnymi obrovský boom a ten má pokračovať aj v budúcnosti, aby nahradili elektrárne na fosílne palivá, aj odstavované atómky. Táto „zelená“ energetika však nie je bez problémov, pričom momentálne nie je reč o nestabilnej produkcii elektriny. Tá sa dá, koniec-koncov stabilizovať prostredníctvom veľkých batérií a iných akumulačných systémov.

Pozrite siVeterná farma Hornsea Project prekoná aj jadrové elektrárne

Portál Bloomberg Green poukázal na problémy s recykláciou veterných turbín po skončení životnosti elektrární, ktoré sme tušili už dávnejšie.

Lopatky zo sklolaminátu, ktoré sú navrhnuté tak, aby odolali aj silným vetrom, sa nedajú ľahko rozdrviť, recyklovať alebo znova použiť. Končia preto na skládkach odpadu.

Veľké turbíny môžu mať lopatky dlhšie ako krídla Boeingu 747, takže na konci životnosti ich nemožno jednoducho odviezť. Musia sa najskôr rozpíliť na menšie kusy a následne skončia pod vrstvou zeminy na skládke odpadu.

ZDROJ | Bloomberg

Z likvidovaných veterných fariem po celom svete zostávajú desiatky tisíc lopatiek z obrovských vrtúľ, z ktorých väčšina končí na skládke. Len v USA v priebehu nasledujúcich štyroch rokov pribudne asi 8000 vyradených lopatiek turbín ročne a v Európe to bude podľa agentúry BloombergNEF okolo 3800 ročne minimálne do roku 2022.

Ale to je len začiatok problémov. Dnes totiž dožívajú elektrárne, ktoré boli postavené väčšinou pred viac ako desaťročím. Odvtedy sa ich výstavba rozrástla viac ako päťnásobne, čo predstavuje časovanú ekologickú bombu pre budúcnosť.

Z vyradených veterných elektrární sa dá asi 85% komponentov turbíny vrátane ocele, medených vodičov, elektroniky a ozubených kolies recyklovať, alebo repasovať a znovu použiť. Lopatky zo sklolaminátu sa však stále likvidujú ťažko. Vedci sa ale snažia nájsť dokonalejšie spôsoby, na separáciu živice a vlákien, alebo vyrobiť z lopatiek nové materiály v podobe peliet, alebo dosák.

Startup Global Fiberglass Solutions vyvinul spôsob separácie materiálu z lopatiek a jeho lisovania na pelety a dosky, ktoré sa majú použiť v stavebníctve na podlahy a steny. Firma spustila výrobu v závode vo Sweetwater v Texase, v blízkosti najväčšej koncentrácie veterných fariem na kontinente. Okrem toho plánuje ďalšiu výrobu v Iowe.

Pozrite siŠkótsko je majstrom veternej elektriny. Pokryje ňou všetky domácnosti

„Môžeme spracovať 99,9% vrtule a zvládnuť asi 6 000 až 7 000 lopatiek veterných turbín ročne,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Don Lilly.

V Európskej únii, ktorá prísne reguluje materiály, ktoré sa môžu skládkovať, sa niektoré lopatky spaľujú v cementárenských peciach, alebo v elektrárňach. Ich výhrevnosť je však nízka a pri spaľovaní sklenených vlákien sa navyše uvoľňujú znečisťujúce látky.

ZDROJ | Bloomberg

Technológiu na extrahovanie chemických komponentov z rozdrvených lopatiek veterných turbín vyvíja v pilotnom projekte aj  Veolia Environnement SA, ale komerčnú úroveň ešte nedosiahla.

Kým sa nepodarí vyvinúť spoľahlivé a efektívne metódy na recykláciu lopatiek turbín, väčšina z nich zrejme aj naďalej bude končiť na skládkach. Podľa americkej asociácie veternej energie vo Washingtone je však skládkovanie takéhoto odpadu bezpečné, na rozdiel od odpadu pri výrobe energie z iných zdrojov. Navyše predstavuje len malý zlomok celkového množstva pevného komunálneho odpadu v USA, uvádza sa v stanovisku Asociácie.

Podľa štúdie Electric Power Research Institute by odpad z lopatiek do roku 2050 mal dosiahnuť len 0,015% všetkého tuhého komunálneho odpadu, ktorý sa dostal na skládky v roku 2015.

ZdrojBloomberg Green

Komentáre k článku