Venuša v centre pozornosti – NASA chystá dve misie, Rusko ďalšiu

ZDROJ | NASA

Druhá planéta patrí k najjasnejším objektom na nočnej oblohe, aj preto bola známa starovekým astronómom už dávno pred naším letopočtom. Venuša je takmer rovnako veľká ako Zem a tiež má železné jadro, ale podmienky na jej povrchu sú výrazne odlišné a pripomínajú skôr horúce „peklo“.

Hustá atmosféra planéty je tvorená na 96,5 % z oxidu uhličitého, takmer 3,5 % dusíka, 0,1 % kyslíka a stopovým množstvom ďalších plynov. Atmosférický tlak na jej povrchu dosahuje asi 9 MPa (takmer 89 atmosfér), je teda asi 90x vyšší ako na Zemi. Prirátajme k tomu teplotné extrémy – na vrcholoch mrakov približne −45 °C, na povrchu priemerne 464 °C a máme obraz planéty nehostinnej nielen pre život, ale aj pre kozmické sondy.

Pozrite siNASA vybrala 5 perspektívnych vesmírnych misií

Sovietske sondy Vega 1 a Vega 2 zistili v roku 1985, že horné vrstvy mrakov sú tvorené kvapôčkami kyseliny sírovej, kým dolná vrstva je pravdepodobne zložená zo zriedenej kyseliny fosforečnej.

Napriek tomu môže byť všetko inak. Vedci sa dnes domnievajú, že vo vyšších vrstvách atmosféry by mohli byť podmienky priaznivé pre mikroorganizmy. Naznačujú to pozorovania prítomnosti fosfánu v atmosfére. Aj preto sa Venuša stáva centrom pozornosti vedcov.

Umelecká predstava sondy VERITAS.ZDROJ | NASA

Začiatkom minulého roka NASA pridelila štyrom tímom po 3 milióny dolárov na rozvoj potenciálnych misií, z ktorých by mohli vzniknúť plnohodnotné expedície. Teraz z nich vybrala dva projekty a v oboch je cieľom Venuša.

Prvá misia má názov DAVINCI+, čo je skratka z „Deep Atmosphere Venus Investigation of Noble gases, Chemistry and Imaging“. Sonda poletí k Venuši a bude snímať povrch planéty vo vysokom rozlíšení. Vypustí tiež zostupný modul v tvare  gule, ktorá bude analyzovať atmosféru. Vedci dúfajú, že program DAVINCI+ pomôže určiť, či mala Venuša niekedy oceán, a pochopiť, ako ju skleníkový efekt premenil na súčasné „peklo“.

Umelecká predstava sondy DAVINCI+ (zostupný modul)ZDROJ | NASA

Druhou misiou bude VERITAS (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy), ktorej cieľom je vytvoriť podrobné 3D mapy povrchu Venuše pomocou radaru so syntetickou clonou. Bude tiež sledovať infračervené emisie z povrchu, aby zmapovala zloženie hornín, ktoré dodnes nepoznáme. Program VERITAS môže podľa NASA objasniť, ako fungujú geologické sily na Venuši, a pochopiť prečo sa planéta vyvíjala tak odlišne od Zeme.

Na realizáciu projektov poskytne NASA na každý z nich dotáciu približne 500 miliónov dolárov. Očakáva sa, že misie by mohli k Venuši štartovať v rokoch 2028 až 2030, pričom ako prvá poletí pravdepodobne sonda VERITAS.

Pozrite siExoplanéty – nekonečná mnohotvárnosť vesmíru

Na rozdiel od výskumu Marsu, kde sú USA jednoznačným hegemónom, pri výskume Venuše bol lídrom Sovietsky zväz. ZSSR má na konte prvé (tvrdé) pristátie na Venuši v roku 1966 (Venera-3), aj prvé úspešné pristátie (Venera-7, 15.12.1970).

Venera-DZDROJ | Sudo Null 

Na sovietske úspechy pri výskume Venuše chce nadviazať aj Rusko. V roku 2029 by mala štartovať sonda Venera-D, určená na radarové mapovanie povrchu planéty, ktorá vypustí aj pristávací modul. Spolu s dvoma misiami NASA by tak mala Venuša v tretej dekáde hostiť minimálne tri medziplanetárne sondy, takže sa snáď podarí poodhaliť závoj tajomstva, za ktorý sa bohyňa lásky skrýva.

ZdrojMashable

Komentáre k článku