V starej oceliarni vznikne najväčšia vertikálna farma na svete

Veľké mestá musia riešiť množstvo urbanistických problémov, medzi inými aj revitalizáciu, alebo likvidáciu opustených výrobných areálov. Závody, ktoré boli kedysi na periférii, mesto medzičasom pohltilo a ak sú opustené, musí ich zbúrať, alebo komplexne premeniť. Veľkomestá však majú často aj problémy s logistikou a prísunom čerstvých potravín.

aero2

Všetky tieto problémy môže „jednou ranou“ vyriešiť  premena priemyselných areálov na farmy s intenzívnym pestovaním plodín. Skupina investorov na čele s Goldman Sachs financuje v New Yorku, asi 15 kilometrov od Manhattanu v priestoroch bývalej oceliarne výstavbu najväčšej krytej vertikálnej farmy na svete, uviedol portál GIZMODO.

Farma bude tiež hlavným sídlom spoločnosti AeroFarms, ktorá sa už desaťročie zaoberá vývojom špeciálnej metódy pestovania rastlín bez pôdy, ktorú nazýva „Aeroponics“. Aeropónia, pestuje rastliny bez pôdy podobne ako hydropónia, avšak v tomto prípade nie sú ich korene umiestnené v roztoku živín, ale vo vzduchu. Vlaha a živiny sa k nim dostávajú vo forme aerosolov.

Pozrite si: Holandskí vedci vezmú paradajkám spánok

Vo vertikálnej farme zároveň rastliny rastú pri umelom svetle z LED zdrojov. O energetickej efektívnosti tu môžeme polemizovať, ale umelé osvetlenie sa bežne používa pri intenzívnom pestovaní aj v skleníkoch. Pri aeropónii sa navyše ušetrí až 95% vody oproti klasickému poľnohospodárstvu.

Projekt za 30 miliónov USD je súčasťou plánu AeroFarms vybudovať v oblasti Newarku známej ako Ironbound vertikálne záhrady a rozvinúť tam ekologické technológie. Farma má byť v prevádzke po roku 2016, pričom autori projektu poukazujú na potravinovú bezpečnosť veľkomiest, kde poľnoprodukty často prúdia cez niekoľko málo obrovských logistických centier. Tie môžu byť v prípade záplav, alebo iných kataklizmatických udalostí vyradené, čo ohrozuje zásobovanie.

aero1

Otázkou je, či samotné vertikálne farmy s aeropóniou, závislé od dodávok vody a elektriny, nie sú ešte rizikovejším článkom v zásobovaní. V prípade dlhodobého výpadku, ku ktorému môže dôjsť práve pri katastrofách, by bola ohrozená nielen produkcia, ale aj samotná farma.

Diskutabilná je aj kvalita takto vypestovanej zeleniny, alebo ovocia. Všetci poznáme „polystyrénovú“ (ne)chuť rýchlených paradajok, čo dozrievajú v kamiónoch cestou do skladu a vieme, že im k pravej lahôdke nemálo chýba. Myslím si, že ani „rastlinné brojlery“ odchované vo vzdušných klietkach nemôžu plodiť dokonalú potravu, preto je pri optimistickom hodnotení namieste opatrnosť. Plodina nie je len aritmetickým súčtom chemických a fyzikálnych veličín.

Foto: GIZMODO

Komentáre k článku