Umelá inteligencia – zmení náš osud?

ZDROJ | GIZMODO

Robotizácia, autonómne systémy riadenia v autách, smartfóny, inteligentné reproduktory, či superpočítačové siete – umelá inteligencia (UI) sa vyvíja a rýchlo sa stáva súčasťou každodenného života. Jednými je zatracovaná, inými oslavovaná, faktom však zostáva, že sa stále zdokonaľuje.

Aj v tomto prípade sú riziká a prínosy dvoma stranami jednej mince, tak, ako je tomu aj pri iných technológiách, či už dnes, alebo v minulosti, počnúc objavením ohňa.

Niektorí však umelú inteligenciu prirovnávajú k jadrovej energii a tvrdia, že v nespútanej podobe môže byť rovnako nebezpečná. Nemusí byť len zábavná ako tancujúci robotický pes od Boston Dynamics.

K tým, čo pred rizikami vyspelej umelej inteligencie v minulosti varovali, patrí aj Elon Musk. V jeho prípade sa však naplno prezentuje princíp jin-jang vo vzťahu k umelej inteligencii, keď prostredníctvom svojej spoločnosti Neuralink chce naopak z umelej inteligencie urobiť spojenca človeka, a to na úrovni mozgu.

Pozrite siNeuralink nechce z umelej inteligencie protivníka, ale spojenca

Filozof Jason Silva si myslí, že vývoj nakoniec dospeje k zlúčeniu človeka so strojom. Elon Musk je presvedčený, že je to nielen možné, ale aj nevyhnutné smerovanie. Hoci dnes je cieľ spoločnosti Neuralink a ďalších hráčov v tejto oblasti na prvý pohľad pragmatickejší – vytvorenie rozhrania typu mozog-počítač, ktoré môže pomôcť ľuďom s niektorými neurologickými, alebo psychickými problémami, z dlhodobého hľadiska majú vyššie ambície.

ZDROJ | geralt/Pixabay

Musk si myslí, že takýto interfejs bude potrebný, aby ľudia udržali krok s čoraz výkonnejšou UI. Výsledkom by mohol byť evolučný skok vo vývoji človeka, pretože takíto kyborgovia by mohli disponovať oveľa vyššou inteligenciou ako „neupravení“ ľudia.

Iní odborníci majú opačný názor a porovnávanie mozgu so superpočítačmi a umelou inteligenciou považujú za neadekvátne. Faktom je, že o štruktúre vedomia a spôsobe fungovania mozgu vieme stále len veľmi málo. To, čo poznáme, sú viac-menej povrchné informácie a mnohí mozog pripomínajú skôr ku kvantovému, ako ku klasickému počítaču.

Pozrite siUmelá inteligencia nahradí lekárov, aj právnikov. Čiastočne

Integrácia strojov s ľuďmi však bude mať aj filozofické súvislosti, napríklad v oblasti náboženstva. Ak Boh stvoril človeka na Boží obraz a ľudia vytvorili roboty na svoj obraz, stávajú sa z pohľadu náboženstva „malými stvoriteľmi“? Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo pápež nedávno vyzval ľudí, nech sa modlia za to, aby roboty a umelá inteligencia rešpektovali dôstojnosť človeka a vždy slúžili ľudstvu.

Profesor Pedro Domingos z Washingtonskej univerzity ubezpečuje, že „ľudia nie sú umierajúcou ratolesťou na strome života“. Naopak, vďaka novým technológiám sa vraj budeme ďalej vyvíjať. Tak ako nám v ďalekej minulosti pomohlo využívanie ohňa a nástrojov, bez ktorých by sme boli fyzicky odlišní oproti dnešnej podobe, ovplyvní nás aj robotika a umelá inteligencia. Niektorí vedci, ako neurológ prof. Martin Jan Stránsky, sú presvedčení, že pôjde, bohužiaľ, o atrofiu mozgu a inteligencie a teda o zmenu k horšiemu.

Pozrite siUmelá inteligencia – verný sluha, či ničivý démon?

Ak ale pripustíme, že umelá inteligencia má takisto dve strany, ako každá iná technológia, vždy budeme mať šancu dominovať a určovať podmienky jej použitia v náš prospech.

ZdrojVentureBeat

Komentáre k článku