Umelá inteligencia má byť piatym elementom

Aj v EÚ panuje názor, že rýchly, alebo inak povedané širokopásmový internet by mal patriť medzi základné komodity pre život v blahobyte. V USA pred dvoma rokmi prezident Obama vyzval tamojší regulačný úrad FCC, aby klasifikoval širokopásmový internet ako základnú potrebu.

Medzi základnými kameňmi modernej spoločnosti

Pripojil sa tak k trojici komodít, ktoré väčšina obyvateľov priemyselne rozvinutých krajín považuje za samozrejmosť – k elektrine, plynu a tečúcej (pitnej) vode.

Pozrite siDigitálny matrix – 4. priemyselná revolúcia

Zdá sa však, že tento exkluzívny klub by sa čoskoro mohol rozšíriť o ďalšieho člena, ktorým je umelá inteligencia (UI). Začína to postupne a nenápadne, ale experti sa zhodujú, že UI bude čoskoro všadeprítomná, takmer ako tečúca voda. Názor o zaradení UI medzi základné komodity rozvinul na stránkach portálu Venturebeat Nuno Sebastiao, šéf spoločnosti Feedzai.

https://www.youtube.com/watch?v=8i48k1HG9Mw

Pritom nejde len o neurónové siete a systémy hĺbkového učenia, ktoré využívajú vo svojich aplikáciách IT giganti ako Google, IBM a ďalší. Nesmierny potenciál na rozšírenie umelej inteligencie kamkoľvek pozrieme má internet vecí (IoT).

V jednom vtipe sa hovorí: „Čo vznikne, keď sa vedcom nepodarí vývoj umelej inteligencie? Umelá demencia“.

Pozrite siOpenAI ide do výskumu umelej inteligencie s Microsoftom

Lenže umelá inteligencia nie je vhodnou témou na vtipkovanie. Jej využívanie prirovnal Elon Musk k vypusteniu démona, ktorý by sa mohol stať veľmi zlým a nebezpečným pánom ľudstva. Sám sa prostredníctvom spoločnosti OpenAI zasadzuje za jej bezpečné rozšírenie.

Áno, UI je neoddeliteľnou súčasťou 4. priemyselnej revolúcie, spolu s digitalizáciou, robotizáciou a informačnými diaľnicami. Tieto prvky menia a ešte len zmenia náš život viac, ako milióny ton ocele v železnici a v parných strojoch počas prvej priemyselnej revolúcie.

ZDROJ | Your story

V ére elektronického bankovníctva, keď financie vyjadrujú len reťazce binárnych kódov v serveroch a digitálnych okruhoch, môže hekerský útok na bankový systém napáchať omnoho väčšie škody, ako najväčšia banková lúpež.

Rovnako môžu skolabovať informačné a riadiace systémy strategických podnikov (aeroliniek, elektrických rozvodných závodov atď.) s fatálnym dopadom na prepojenú spoločnosť, ktorou, či chceme, alebo nechceme, sme.

Pozrite siElon Musk: roboty a počítače urobia všetku prácu, univerzálny príjem bude nutný

Spomeňme si na tie desaťťisíce bezradných pasažierov British Airlines, ktorí zostali na letiskách potom, čo minulý týždeň revízny technik (omylom!) zhodil napájanie v serverovni spoločnosti. Čosi podobné môžu hekeri spraviť úmyselne s cieľom vyvolať chaos, alebo vydierať firmy za účelom výkupného.

Dobrý sluha …

V takýchto situáciách sa nám umelá inteligencia zíde ako soľ. A ona príde do väčšiny priemyselných aj nevýrobných odvetví a premení ich. Zákonodarstvo, vyhľadávanie, zdravotná starostlivosť, inteligentné autá a domácnosti, výuka, prekladateľstvo a tlmočníctvo, a dokonca aj umenie umelá inteligencia zmení.

ZDROJ | OpenAI

Podľa Nuna Sebastiaoa zažije UI svoju obrodu vďaka konvergencii niekoľkých technologických trendov. Majú nimi byť lacné paralelné spracovanie dát, stále rýchlejšie procesory, lacnejšie a rýchlejšie pamäte, lepšie algoritmy a takzvané veľké dáta.

Pozrite siMatrix je všade, tvrdí Elon Musk

Od vzniku ľudskej civilizácie do roku 2003 ľudia údajne vytvorili päť exabytov dát. Toto množstvo dnes generujeme za jediný deň a tempo rastu sa každoročne zdvojnásobuje.

Malí veľkí hrdinovia

Ako uvádza N. Sebastiao, súčasná priemyselná revolúcia nevyžaduje obrovské množstvo zdrojov a „hardvéru“, ako to bolo počas 1. priemyselnej revolúcie. Vtedy pokrok poháňali obrovské firmy stavajúce dopravnú infraštruktúru, oceliarne a uhoľné bane, chrliace milióny ton železa a paliva. Dnes dokážu vytvárať prelomové riešenia aj startupy a súkromné firmy s relatívne malým počtom zamestnancov.

Ako príklad môže poslúžiť porovnanie súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX a štátnej vesmírnej agentúry NASA. V roku 2014 SpaceX odhalila náklady spojené s vývojom svojej nosnej rakety Falcon 9 a vesmírnej lode Dragon. Celkovo išlo o 846 miliónov USD.

To nie je malá suma, ale NASA minula na svoju porovnateľnú loď Orion 38 miliárd dolárov, pričom sa stále len testuje. Hovoríme o 45-násobku nákladov.

https://www.youtube.com/watch?v=0iYxqo1_nJA

Príznačné je, že NASA sa pritom na vývoji prostriedkov SpaceX finančne podieľala a spoločnosti poskytla aj kontrakt na dopravu kozmonautov na ISS a do vesmíru. Pragmatické heslo nového kapitalizmu znie: „Ak ich nemôžete poraziť, financujte ich“.

Elon Musk – šéf SpaceX, Tesly a ďalších spoločností je nepochybne vizionárom a to vizionárom úspešným. Preto jeho angažovanosť pri výskume umelej inteligencie neprekvapuje. Prekvapením by bol skôr opak.

ZdrojVenturebeat

Komentáre k článku