ZNAČKY | AMD – história svetovej dvojky

AMD je dnes etablovaným výrobcom procesorov a grafických čipov, ktoré môžeme nájsť v širokom spektre rôznych zariadení. Ako sa teda táto spoločnosť s 49-ročnou históriou vypracovala na svetovú dvojku v dvoch rôznych technologických oblastiach?

V skratke…

Názov spoločnosti: Advanced Micro Devices, Inc.

Sídlo: Santa Clara, Kalifornia a Austin, Texas, Spojené štáty americké

Vznik spoločnosti: 1. máj 1969

Zakladateľ: Jerry Sanders

Predstavitelia: Lisa Su (Prezidentka a CEO), John Edward Caldwell (predseda)

Forma spoločnosti: verejná obchodná spoločnosť

Akciové trhy: NASDAQ (AMD)

Počet zamestnancov: 8 900 (údaj z 2017)

Pôsobenie: celosvetovo

Web: https://www.amd.com/

Počiatky spoločnosti Advanced Micro Devices siahajú do roku 1969, kedy Jerry Sanders a ďalších sedem jeho kolegov odišlo zo stagnujúcej spoločnosti Fairchild Semiconductor. S týmto názvom ste sa už mohli stretnúť v našom zhrnutí histórie spoločnosti Intel, kedy taktiež odídenci zo spoločnosti Fairchild Semiconductor založili svoju vlastnú spoločnosť zameranú na polovodiče.

ZDROJ | Wccf

Jerry Sanders pracoval v spoločnosti Fairchild Semiconductor na poste riaditeľa marketingu, odkiaľ ho však odpudil byrokratický odpor, chýbajúca podpora zo strany nadriadených a minimálne zameranie na inovácie.  V máji 1969 tak oficiálne vznikla spoločnosť Advanced Micro Devices, ktorá pôvodne sídlila v obývačke Johna Careyho, jedného zo zakladateľov spoločnosti. Ešte v septembri toho roku sa spoločnosť presťahovala z dočasných priestorov v meste Santa Clara do mesta Sunnyvale v Kalifornii, kde sídlia desiatky svetoznámych technologických spoločností.

AMD v prvom momente nevyrábalo svoje vlastné produkty, ale pôsobilo ako dodávateľ mikročipov, ktoré navrhli spoločnosti Fairchild Semiconductor a National Semiconductor. AMD vylepšovalo návrhy týchto spoločností, vďaka čomu boli takto upravené čipy rýchlejšie, efektívnejšie a kvalitnejšie.

Z AMD sa tak stala jedna z mála technologických spoločností, ktorej v prvom rade záležalo na kvalite produktov. Kým väčšina spoločností produkovala vo veľkom nespoľahlivé čipy, AMD sa zameralo na kvalitu, vďaka čomu tieto produkty spĺňali prísne kvalitatívne špecifikácie americkej armády. To sa samozrejme odrážalo aj na vyššej cene, ktorú však boli ochotní zaplatiť tí zákazníci, ktorým záležalo na vysokej kvalite.

Jerry Sanders sa aj z dôvodu orientácie na kvalitu nehrnul do výroby lacnejších čipov, ktoré konkurencia dodávala napríklad do kalkulačiek alebo hodiniek. Namiesto toho sa spoločnosť spoliehala na cenové stimuly a decentralizáciu spoločnosti do viacerých menších celkov, vďaka čomu bola každá časť spoločnosti zodpovedná za kvalitu a ceny svojich produktov.

V novembri 1969 predstavila spoločnosť svoj prvý vlastný produkt s názvom AM9300. Išlo o 4-bitový MSI posuvný register, ktorý sa dostal do predaja v roku 1970. V tom istom roku AMD vydalo aj svoje prvé proprietárne zariadenie AM2501. Pod týmto tajomným názvom sa ukrývalo logické počítadlo, ktoré malo na trhu úspech. O rok neskôr na to spoločnosť nadviazala novým produktom AM2505, čo bolo v tom čase najrýchlejšie počítadlo na trhu a zároveň najlepšie predávaný produkt spoločnosti v tom roku.

Spoločnosti sa začalo dariť a tak sa jej súčasťou stali extravagantné vianočné večierky a každoročná tombola, v ktorej Jerry Sanders udeľoval víťaznému zamestnancovi odmenu vo výške 12-tisíc dolárov ročne po dobu 20 rokov. AMD sa týmto spôsobom podarilo odlíšiť od konzervatívnych spoločností Intel a National Semiconductor.

Rok 1971 sa do histórie spoločnosti zapísal aj spustením výroby pamätí RAM. Prvým produktom v tejto oblasti bola 64-bitová bipolárna pamäť Am3101. AMD popri tom výrazne zvýšilo predaj integrovaných obvodov, vďaka čomu sa v tomto roku vyšplhali predaje spoločnosti na 4,6 miliónov dolárov.

Logickým krokom pri finančnom úspechu spoločnosti bol jej vstup na burzu, k čomu došlo v septembri roka 1972. Spoločnosť rozpredala 525-tisíc akcií s cenou 15 dolárov za jednu akciu, čím AMD získalo financovanie vo výške 7,87 miliónov dolárov.

V roku 1973 si AMD otvorilo svoju prvú zámorskú továreň v malajzijskom Penangu. O rok neskôr už mala spoločnosť takmer 1 500 zamestnancov, 212 rôznych produktov a každoročné príjmy na úrovni 26,5 miliónov dolárov. Finančné úspechy sa opäť odzrkadlili v spoločenských oslavách, na ktorých spoločnosť rozdávala zamestnancom a ich rodine televízory, bicykle, grily a ďalšie hodnotné dary.

V roku 1974 na trh prišiel prvý procesor od AMD s názvom AM9080 fungujúci na frekvencii 2 MHz. Tento procesor bol klonom konkurenčného procesoru Intel 8080 a vyrábaný bol bez licencie. Neskôr však medzi spoločnosťami došlo k dohode a z AMD sa stal sekundárny výrobca čipu Intel 8080.

AMD Am9080ZDROJ | Konstantin Lanzet

Napriek spomaleniu rastu spoločnosti v rokoch 1974 – 1975 vzrástla hodnota spoločnosti na 168 miliónov dolárov, za čo mohla najmä realizácia 44-hodinového pracovného času pre zamestnancov. V tomto období získalo AMD finančnú injekciu od spoločnosti Siemens AG, ktorá odkúpila 20-percentný podiel v spoločnosti za 30 miliónov dolárov.

O dva roky neskôr na základe tohto financovania vznikla spoločná firma Advanced Micro Computers, ktorá mala vďaka americko-nemeckej spolupráci spoločností AMD a Siemens AG svoje zastúpenie v SIlicon Valley a v Nemecku. V roku 1979 sa však spolupráca rozpadla a AMD sa krátko zbavilo divízie pozostalej po spoločnosti Advanced Micro Computers. V tom roku sa s akciami spoločnosti začalo obchodovať na Newyorskej burze a spoločnosť taktiež otvorila novú fabriku v Texase.

V roku 1980 začalo AMD dodávať svoje polovodičové produkty telekomunikačným spoločnostiam. V začiatkoch 80. rokov si AMD začalo budovať svoje dve najhlavnejšie charakteristické črty. Prvou črtou bolo sústredenie na vývoj vlastných proprietárnych produktov, ktoré si síce vyžiadali viac úsilia a financií, no napokon spoločnosti priniesli vyššie zisky.

Druhou charakteristickou črtou bolo agresívne prijímanie nových zamestnancov a masívne investície do výskumu a vývoja. Z AMD sa napokon stal líder v oblasti výskumu a vývoja a ku koncu roka 1981 sa predaje spoločnosti oproti roku 1979 takmer zdvojnásobili. Spoločnosť postupne rozširovala svoje existujúce továrne a vybudovala nové továrne v San Antoniu.

Vedeli ste, že…

v roku 1981 sa mikročipy spoločnosti AMD dostali na palube raketoplánu Columbia do vesmíru? Raketoplán sa neskôr v roku 2003 rozpadol pri pristávaní.

Ešte v roku 1981 vytvorila spoločnosť IBM svoj známy počítač s dnes už ikonickým názvom Personal Computer (PC), ktorý mali poháňať procesory x86 od spoločnosti Intel. IBM si však dalo podmienku, že tieto procesory použije iba v prípade, že Intel vyberie ďalšiu spoločnosť ako sekundárneho dodávateľa tejto architektúry.

K tejto dohode napokon došlo v októbri toho roku, kedy sa začala 10-ročná spolupráca spoločností Intel a AMD – dnes najväčších rivalov v oblasti procesorov. Táto spolupráca zahŕňala právo stať sa sekundárnym výrobcom produktu vyvinutého druhou spoločnosťou s podmienkou, že sekundárny výrobca poskytne pôvodnej spoločnosti ekvivalentný produkt s rovnakou technologickou komplexnosťou.

V roku 1982 spoločnosti predĺžili platnosť tejto spolupráce až do roku 1995 a o rok neskôr AMD predstavilo dovtedy najvyšší kvalitatívny štandard INT.STD.1000. V roku 1985 sa AMD po prvý krát dostalo do rebríčka Fortune 500, v ktorom sa nachádza 500 amerických spoločností s najväčším hrubým obratom za posledný rok.

Polovica 80. rokov bola pre všetkých amerických výrobcov čipov poznačená agresívnou cenovou politikou japonských výrobcov pamäťových čipov. AMD sa proti tomu bránilo zrýchleným inovačným cyklom, kedy sa každý týždeň po dobu 52 týždňov vyvinul a vyrobil jeden nový čip. Kým AMD spoločne s ostatnými technologickými spoločnosťami lobovalo za ochranu amerických spoločností, opustilo trh s DRAM pamäťami a začalo sa venovať CMOS čipom.

Kým AMD vyrábalo a dodávalo procesory Intel x86, vo vývojovom centre vznikal 100-percentný klon procesoru Intel 80386 s názvom Am386. Procesor bol pripravený na predaj už v roku 1991, no súdne ťahanice s Intelom, podľa ktorého malo AMD právo vyrábať iba staršie generácie procesorov, zdržali jeho vydanie až do roku 1992. AMD teda súd vyhralo, čím sa z tejto spoločnosti stal priamy konkurent pre Intel.

AMD Am386ZDROJ | Appaloosa

Už sedem mesiacov po vydaní AMD predalo miliónty kus procesoru Am386 a v tom istom roku získalo AMD naspäť svoj 20-percentný podiel od spoločnosti Siemens. AMD sa v oblasti procesorov vďaka výhre súdneho sporu nad Intelom darilo a spoločnosť vyrábala celú sériu procesorov Am386, kým popri tom vznikala spolupráca so spoločnosťou Fujitsu.

Účelom spolupráce bola výroba nových flash pamätí, ktoré v sebe dokázali udržať dáta aj po odpojení od elektrickej energie. V januári 1994 AMD nadviazalo spoluprácu aj so spoločnosťou Compaq Computer Corporation, ktorá sa zaviazala využívať nové procesory Am486 vo všetkých počítačoch Compaq.

ZDROJ | Henry Mühlpfordt

V roku 1996 sa na trh dostal procesor AMD K5 – prvý procesor s architektúrou x86, ktorý bol navrhnutý priamo v AMD. Dizajnom aj výkonom bol procesor podobný vtedajšej generácii procesorov Intel Pentium a Intel Pentium Pro. Procesor však svojim výkonom nenaplnil očakávania a na trh sa dostal príliš neskoro.

O rok neskôr bol preto uvedený jeho nástupca s logickým pomenovaním AMD K6, ktorý bol plne kompatibilný s matičnými doskami určenými pre procesory Intel Pentium a taktiež so softvérom napísaným pre tieto procesory. Táto generácia si už svojich fanúšikov získala a to nielen vďaka vyššiemu výkonu, ale aj vďaka nižšej cene oproti procesorom od Intelu. Podľa slov AMD pomohol procesor K6 znížiť priemernú cenu počítačov pod 1 000 dolárov.

AMD K6ZDROJ | Dirk Oppelt

Tajomstvo úspechu tohto procesora spočívalo v odkúpení spoločnosti NexGen, ktorá v tom čase vyrábala skrz IBM svoje vlastné procesor. Procesory od tejto spoločnosti boli síce v porovnaní s konkurenciou výrazne výkonnejšie, no ich problém spočíval vo vysokých cenách a taktiež v kompatibilite s vtedajšími štandardmi.

AMD samozrejme neušiel fakt, že malá spoločnosť NexGen dokázala vyrobiť oproti vtedajšiemu procesoru AMD K5 svoj vlastný procesor s až dvojnásobnou rýchlosťou. Logickým krokom bolo teda odkúpenie spoločnosti, k čomu došlo v roku 1995. Inžinieri spoločnosti NexGen sa pripojili k inžinierom AMD a povráva sa, že prvé návrhy procesoru AMD K6 boli prezývané aj ako „NexGenerationAMD“.

Kým sa do tej doby spoločnosti celkom darilo, koniec 90. rokov už taký úspešný nebol. Intel získaval čoraz väčší trhový podiel a čoraz viac výrobcov čipov menilo svoje zameranie, alebo priamo krachovalo. AMD vykázalo v druhom štvrťroku 1999 stratu vo výške 162 miliónov dolárov.

Rovnako ako AMD K6, aj ďalšia generácia procesorov vznikala za pomoci inžinierov z inej spoločnosti, tentokrát spoločnosti Alpha Processor, ktorú založil Compaq a Samsung v roku 1998. Výsledkom tejto práce bol procesor AMD K7, známejší pod názvom AMD Ahtlon.

ZDROJ | AnandTech

Išlo o revolučnú generáciu, ktorá po prvý krát v histórii komerčných procesorov prekonala frekvenciu 1 GHz. Treba však podotknúť, že rovnaký úspech si pripisuje aj Intel, ktorý začal vyrábať procesor Pentium III prekonávajúci túto hranicu zhruba v rovnakom období.

Rodina procesorov Athlon sa postupne rozrastala, pričom za pozornosť stojí séria Athlon MP (Athlon Multiprocessor) určená pre servery a pracovné stanice. Išlo o prvú procesorovú platformu, ktorá podporovala viacero súbežne spustených procesov.

AMD Athlon MP 1800+ZDROJ | x86-Guide

Historicky najvýznamnejšou generáciou procesorov sa však napokon stala ôsma generácia označovaná ako Athlon 64, ktorá sa dostala na trh v roku 2003. Athlon 64 bol druhý procesor využívajúci architektúru AMD64 a prvý 64-bitový procesor určený pre bežných spotrebiteľov.

Spoločnosť Intel sa v tej dobe snažila spoločne s Hewlett-Packard presadiť vlastnú 64-bitovú architektúru IA-64, no chýbajúca spätná kompatibilita s 32-bitovým softvérom napokon donútila Intel k odkúpeniu licencie na výrobu procesorov s architektúrou AMD64.

V roku 2004 spoločnosť AMD predstavila svoj prvý dvoj-jadrový 64-bitový procesor pod názvom AMD Athlon 64 X2. Tento procesor sa začal oficiálne predávať až v roku 2005, kedy zároveň Microsoft oznámil, že vo svojej hernej konzole Xbox 360 použije grafický čip od spoločnosti ATI.

Xbox 360 GPU ATI X02056 Xenos ZDROJ | x86-Guide

Nová konzola od Microsoftu zožala okamžitý úspech, AMD nezaváhalo a o rok neskôr už došlo ku akvizícii spoločnosti ATI. AMD zaplatilo za túto akvizíciu 4,3 miliárd dolárov v hotovosti a ďalších 5,4 miliárd dolárov v podobe 58 miliónov akcií. Z AMD sa tak stala v tej dobe jediná spoločnosť, ktorá dokázala svojim klientom poskytnúť procesory aj grafické čipy.

Jerry Sanders kedysi vyhlásil, že „Skutoční muži majú továrne“. Vtedy však ešte netušil, že AMD bude musieť kvôli finančným problémom v roku 2008 odpredať svoje továrne investičnej spoločnosti Advanced Technology Investment. AMD sa týmto spôsobom zbavilo finančnej záťaže, ktorú so sebou továrne prinášali a zároveň získalo finančnú injekciu vo výške 700 miliónov dolárov.

Vývoj procesorov prebiehal naďalej priamo v AMD, no výrobu na seba v roku 2009 prevzala novovzniknutá spoločnosť GlobalFoundries, ktorú založilo AMD spolu so spoločnosťou Advanced Technology Investment. V tom istom roku AMD vyrobilo svoj 500-miliónty x86 procesor.

V roku 2009 bol taktiež ukončený súdny spor medzi Intelom a AMD, ktorý začal ešte v roku 2005 obvinením spoločnosti Intel zo zneužívania svojej trhovej pozície a využívania rôznych nekalých praktík voči konkurencii.

Intel mal napríklad podmieňovať obchodnú spoluprácu s rôznymi spoločnosťami tým, že spoločnosti museli rozviazať všetky obchodné vzťahy s AMD. Súd vtedy nariadil spoločnosti Intel zaplatiť AMD odškodné vo výške 1,25 miliardy dolárov.

Hoci AMD naďalej pokračovalo vo vývoji nových generácií vtedajších procesorov a grafických čipov, po finančnej stránke sa spoločnosti stále nedarilo. Ešte v roku 2009 spustil vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti Dirk Meyer masívne prepúšťanie, ktoré sa dotklo 1 100 zamestnancov.

Na túto vlnu nadviazal v roku 2011 nový generálny riaditeľ Rory Read, ktorý na pozíciu generálneho riaditeľa spoločnosti prestúpil z pozície prezidenta a výkonného riaditeľa spoločnosti Lenovo. V tom roku muselo AMD opustiť ďalších 1 400 zamestnancov a o rok neskôr spoločnosť oznámila, že prepúšťa ďalších 15 % zamestnancov po celom svete.

Rory ReadZDROJ | AnandTech

Z produktového hľadiska bol rok 2011 pre AMD významný najmä pre vydanie prvého APU čipu (Accelerated Processing Unit), ktorý v sebe spája procesorovú a grafickú jednotku v jednom puzdre. Vývoj technológie APU začal ešte v roku 2006, keď malo AMD k dispozícii inžinierov grafických čipov zo spoločnosti ATI.

Spočiatku bola technológia APU komerčne realizovaná pod značkou AMD Fusion, no v roku 2012 spoločnosť nečakane oznámila, že názov Fusion nahradí skratka HSA (Heterogeneous System Architecture). Ako sa verejnosť dozvedela až o niečo neskôr, zmenu názvu spôsobil súdny spor so švajčiarskou spoločnosťou Arctic, ktorá pod názvom Fusion predávala napájacie zdroje.

V roku 2013 sa mohlo AMD pochváliť tým, že vo všetkých vtedy aktuálnych herných konzolách sa nachádzali jej čipy. V prípade konzol Sony PlayStation 4 a Microsoft Xbox One išlo o spomínané APU čipy, ktoré si obe spoločnosti nechali navrhnúť pre svoje potreby. Tretia konzola Nintendo Wii U využívala 550-MHz grafický čip založený na jadre AMD Radeon.

ZDROJ | Chipworks

V tom istom roku predstavil Apple na vývojárskej konferencii WWDC druhú generáciu stolného počítača Mac Pro, ktorý mal v sebe duálnu zostavu grafických kariet AMD FirePro. Dnes je síce táto generácia Mac Pro označovaná za najväčší prešľap spoločnosti Apple za posledné roky, pre spoločnosť AMD to bola ďalšia prospešná spolupráca.

Grafická karta od AMD sa objavila aj v ďalšom kľúčovom produkte od Apple. V roku 2014 bol predstavený počítač iMac s Retina 5K displejom, ktorý mal v sebe grafickú kartu AMD Radeon R9M290X. Pre tento rok je však samozrejme príznačnejší tým, že na post generálneho riaditeľa sa dostala Dr. Lisa Sun, ktorá vedie spoločnosť AMD do dnešného dňa.

ZDROJ | AMD

Konkurenčný boj medzi AMD a Intelom v oblasti procesorov a spoločnosťou NVIDIA v oblasti grafických kariet neutícha, práve naopak. V oboch oblastiach AMD predstavuje nové produkty, ktoré sú čoraz viac konkurencieschopné. Aj keď majú spoločnosti Intel a NVIDIA stále výrazne vyšší podiel na svojich trhoch, bežní spotrebitelia i hráči čoraz častejšie siahajú po produktoch AMD a to najmä z dôvodu výrazne nižších cien.

ZdrojFundingUniverse,AMD,AMD-K6,Wikichip,AMD (2),Bit-tech,Steam (HW Survey)

Komentáre k článku