Vyznajte sa v smartfónoch – senzory všetkého druhu

Aký je rozdiel medzi smartfónom a tzv. hlúpym mobilným telefónom? Otvorený operačný systém a možnosť inštalovať nové aplikácie, správne. Lenže aby aplikácie naozaj boli „múdre“ (aspoň v technickom zmysle slova), potrebujú spracúvať určité informácie. A čím viac rôznorodých informácií dostanú, tým by mali byť múdrejšie. Preto výrobcovia okrem neustáleho vylepšovania tých istých parametrov prinášajú aj nové snímače, ktoré smartfónu čiastočne suplujú zmyslové orgány a uľahčujú prácu používateľa, prípadne prinášajú úplne nové funkcie. Niektoré sú samozrejmosťou aj v smartfóne za 60 €, iné sú špecialitou top-endov za desaťnásobok.

Pozrite si aj predchádzajúce články z nášho seriálu:

Vyznajte sa v smartfónoch – procesory

Vyznajte sa v smartfónoch – integrované grafiky a prehľad procesorov

Vyznajte sa v smartfónoch – RAM, úložiská, pamäťové karty a OTG

Vyznajte sa v smartfónoch – displeje a ich parametre

Vyznajte sa v smartfónoch – fotoaparáty a všetko okolo nich

Huawei

Čo by nad displejom nemalo chýbať

Senzory, ktoré na aktuálnych prístrojoch považujeme za typické až nevyhnutné, sídlia prevažne na plôške nad displejom. V telefónoch je úplne samozrejmý tzv. proximity senzor, teda snímač priblíženia. V určitých situáciách alebo nepretržite sníma, či je v jeho dosahu (niekoľko málo centimetrov) určitý predmet a ak áno, vykoná akciu požadovanú programom. Funguje na báze elektromagnetického poľa alebo vyžarovania slabučkého neškodného žiarenia, zvyčajne infračerveného. A na čo sa dá použiť? Primárne zhasne displej počas telefonovania, aby sme lícom či inou časťou tváre nestláčali prvky na dotykovom displeji. Iné riešenie zatiaľ nepoznáme, hoci dokonalé nie je – najmä vzniká problém s oneskoreným ukončením hovoru oproti mobilom s hardvérovou klávesnicou. Zvýšenie rýchlosti odozvy senzoru by však znamenalo vyššiu spotrebu energie a aj tak by veľa neriešilo, pretože ide aj o rýchlosť odtiahnutia smartfónu od tváre na vzdialenosť, kedy už senzor nič „necíti“. Vývojári prišli aj na ďalšie využitia. Ak vlastníte flipové puzdro, môžete si vďaka proximity senzoru nastaviť automatické odomykanie a zamykanie pri odklopení a zatvorení prednej časti puzdra. Je to návyková funkcia, v mojom prípade však aplikácie tretích strán vyplytvali tak veľa energie (napriek úsporným nastaveniam snímania), že som ju musel zavrhnúť. Ale vyskúšajte to. Ďalším zaujímavým využitím je cvičenie – napríklad klikov. Smartfón položíte na zem a nemusíte sa spoliehať na počítanie klikov až po dotyku displeja (kedy by ste museli ísť až priveľmi k zemi, navyše by ste museli byť veľmi presní a v krajnom prípade by hrozilo poškodenie displeja), vďaka meraniu priblíženia máte istú toleranciu.

LG

Ďalším kľúčovým senzorom, i keď ten ešte občas v lacných modeloch chýba, je svetelný senzor. Primárne meria intenzitu okolitého svetla a podľa nej automaticky prispôsobuje jas displeja, aby bol za každých okolností pohodlne čitateľný – aby vám privysoký jas v tme nevypaľoval oči a aby ste vonku na priamom slnku videli viac než len odraz svojej nechápavej tváre. Niekedy môže byť senzor pomalší alebo zlyhá z dôvodu rozdielnych svetlostí v miestnosti (napríklad je smartfón v tieni, ale vám svieti slnko priamo do tváre), v takom prípade stačí na zopár sekúnd namieriť smartfón na zdroj svetla alebo ho naopak čiastočne prikryť. Keďže automatika nemusí byť stopercentná, každý výrobca povoľuje aj manuálne nastavenie jasu, najlepšie riešenie je však podľa nás ich kombinácia – hlavnú časť regulácie vykonáva automatika, vy si však môžete jas čiastočne prispôsobiť nahor alebo nadol. Šikovní vývojári však opäť dokázali vymyslieť viac. V tomto prípade nám napadá hlavne Light Meter, ktorý poslúži na orientačné meranie intenzity okolitého svetla (žiarovky, displeja, slnka…) s vyčíslením v luxoch. Nevýhodou je akurát to, že silu slnka presne nezmeráte, lebo strop merania smartfónov býva na zhruba 70 000 luxoch, kým slnko môže v jasný deň presiahnuť 100 000 luxov.

Nokia

Pod displejom a v hranách

Množstvo dnešných smartfónov sa už dnes nezaobíde s jedným mikrofónom v spodnej hrane (teda na mieste blízkom ústam pri telefonovaní), ale majú ďalší v hornej strane, prípadne niekde ešte aj tretí. Vďaka tomu dokážu porovnávať dve zvukové vzorky a na základe toho vcelku účinne odhadnúť, čo je vaša reč a čo iba primiešaný okolitý šum, ktorý sa aspoň sčasti okamžite odstraňuje a nielen kvalita hovoru, ale aj záznamu zvuku a videa sú podstatne vyššie. Vo videu tiež poteší priestorový zvuk. Mikrofóny sa však dajú použiť aj na iné veci než jednoduché zaznamenávanie zvukov. Zábavné appky s deformáciou zvuku preskočme, zaujímavejší môže byť hlukomer. Opäť nedosiahnete presnosť samostatného profesionálneho prístroja, ale zmerať intenzitu akustického smogu, či už na pracovisku alebo u bezohľadného suseda, sa môže zísť. Podobne ako v prípade svetelného senzora ste obmedzení stropovou hodnotou, ktorá býva okolo 100 dB, takže ten najhorší rámus už nezmeráte.

Apple

Pod displejom, zvyčajne v spodnom hardvéromom tlačidle, ale niekedy aj na chrbte prístroja sa začína objavovať čítačka odtlačkov prstov. V súčasnosti ešte nejde o zabezpečenie na takej úrovni, ktorú by sme mohli označiť ako dokonalú – veď pár dní po predstavení iPhonu 5S sa objavil jednoduchý návod, ako si doma vytvoriť falošný odtlačok, ktorý smartfón akceptuje. Je to však perfektné riešenie na odomykanie smartfónu namiesto vzorov či rozpoznávania tváre a ako doplnok k NFC platbám, ktoré spravidla pri nízkych sumách žiadny bezpečnostný prvok nepoužívajú, to tiež nie je zlé.

Samsung

Pó-hyb, pó-hyb

Celá škála využití sa pýta pri akcelerometroch a gyroskopoch, z dôvodu zjednodušenia ich budeme považovať za jedno a to isté. Senzor pohybu dokáže zistiť nielen polohu smartfónu, ale niekedy aj rýchlosť a smer pohybu. Prvé využijete je pri už samozrejmom automatickom prepínaní obrazovky z režimu na výšku (portrét) do režimu na šírku (landscape – krajinka). Pri čítaní v ľahu, napríklad v posteli, však táto vymoženosť prekáža, preto sa dá automatická orientácia zakázať (ideálne hneď v systémovej lište), vtedy je však pevne nastavená orientácia na výšku (s výnimkou špeciálnych aplikácií, ktoré naopak vždy pracujú na šírku a polohu ani nezohľadňujú). Sekundárnym využitím môžu byť napríklad aplikácie typu vodováha. Meranie pohybu už je zaujímavejšie. Už len ten bezpočet pohybovo ovládaných hier hovorí za všetko (aj keď veľké smartfóny idú skôr proti tomuto princípu), k tomu pripočítajme krokomery, senzory vibrácií/otrasov, evidenciu spánku (prehadzovanie sa spáča na lôžku a teda plytký spánok sú identifikované otrasmi smartfónu pod vankúšom) a mnoho, mnoho ďalších aplikácií od výmyslu sveta, teda vlastne od výmyslu vývojárov. Pohyb sa dá takto merať aj pri behu, to už je však kvôli presnosti skôr parketa GPS (o tom nabudúce). S GPS však súvisí kompas, resp. magnetometer, ktorý sa dá využiť ako jednoduchý detektor kovu. Kompas na účely signalizácie svetových strán funguje podľa našich skúseností absolútne spoľahlivo a presne, horšie je to už s výškomerom, ktorý býva zvyčajne veľmi nepresný – najmä zvykne aktuálnu nadmorskú výšku i jej prírastky a úbytky poriadne nadhodnocovať.

Samsung

Nadštandardné „zmysly“

Doteraz spomínané senzory považujeme minimálne od istej cenovej hranice za samozrejmé. Výrobcovia sa však snažia zaujať novými snímačmi rôznych fyzikálnych javov – a robia dobre. Začnime tepelným senzorom. Ten má väčšina smartfónov na batérii, čo postačí na prehľad o záťaži hardvéru smartfónu a prípadnom prehrievaní, nehovorí to však nič o okolitej teplote – tú sa v tomto prípade dozviete nanajvýš tak z aplikácie predpovede počasia. Objavili sa síce programy, ktoré sa snažili odvodiť okolitú teplotu od tej na batérii, ale išlo skôr o nepresný odhad. Niektoré smartfóny však priniesli reálny tepelný senzor, k tomu snímač vlhkosti okolitého vzduchu a ďalšie senzory prevažne z oblasti zdravia. Hitom nových Samsungov, hoci v teste sa príliš praktickým a presným neukázal, je senzor srdcového tepu pri fotoaparáte. Využijú ho športovci na meranie aktuálnej záťaže srdca, chorí na kontrolu v prípade nevoľnosti a potešia sa samozrejme aj všetci poriadni hypochondri. Asi najviac senzorov má však nový Note 4. K tým samozrejmým pridáva barometer (senzor atmosférického tlaku), UV senzor (možno na meranie škodlivosti slnečného žiarenia), akýsi halový alebo sálový senzor (možno ide len o marketingové označenie schopností troch mikrofónov eliminovať šum) a senzor obsahu kyslíka v krvi, čo je opäť prevažne športová záležitosť.

Sony

Hardvér je len základ

Z oblasti hardvéru týchto senzorov spomeňme ešte jednu dôležitú vec. Keďže väčšina z nich zo svojho princípu potrebuje neustálu, alebo minimálne častú aktivitu, spotrebujú určité množstvo energie. Aj keby však boli samotné senzory maximálne úsporné, na spracovanie ich výstupov je potrebná práca procesora, operačnej pamäte a prípadne aj úložiska, takže smartfón pracuje aj v dobe, keď je z pohľadu používateľa v režimu spánku. Každý aktívny senzor teda znamená o pár percent batérie menej. Niekedy sa síce tieto nenáročné operácie vojdú do schopností úsporného režimu hardvéru, inokedy nie. Apple preto dobre urobil, keď do svojich procesorov integroval úsporný koprocesor pre spracovanie vstupov zo senzorov.

Samsung

Hardvér je však záležitosť viac-menej pevne daná. Či daný senzor zmení náš každodenný život závisí od softvéru, ktorým výrobcovia, ale skôr vývojári spracujú jeho výstupy. Je však veľmi dobre, že výrobcovia dávajú do rúk vývojárov taký obrovský potenciál, ktorým naozaj môžu zmeniť svet. Ako je však známe, žiadna vec nie je sama o sebe dobrá ani zlá, ale to sa odvíja od toho, v akých rukách sa ocitne. Tak ako sa dá smartfón používať na zlepšenie vášho zdravia, motivácii k športu, uľahčeniu komunikácie, kultivácii vzťahov i zefektívneniu práce, dá sa použiť na väčšiu lenivosť, utápanie sa vo virtuálnej realite a najmä špehovanie používateľov. Akákoľvek skutočnosť snímaná a evidovaná smartfónom sa totiž potenciálne môže dostať do nepovolaných rúk a zneužiť. Pred pár rokmi sme varovali pred zverejňovaním zbytočných a príliš súkromných informácií na sociálnych sieťach. Asi večný problém, a stále väčší, bude u moderných technológií dilema, či ich pri jednotlivých rizikách využívať. Na jednej strane netreba byť paranoidný a brániť sa dobrým veciam, ktoré technika prináša. Na druhej strane treba o rizikách vedieť, na maximum využívať ponúknuté bezpečnostné riešenia (vtedy môže byť používateľ viac-menej v pokoji) a využívať to, čo naozaj potrebujem a čo mi pomáha – nie to, čo tvrdí výrobca, že je super a že to musím používať. Veď pred pár rokmi vás dokázal výrobca na základe signálu mobilnej siete približne zamerať, dnes je možné o človeku zistiť skoro všetko. Vďaka GPS presnú polohu, vďaka sociálnym sieťam nahliadnuť do jeho psychiky, vďaka fotoaparátom a mikrofónom vo všadeprítomným smartfónoch odsledovať všetko ostatné… Mali by sme si minimálne uvedomiť aj túto stránku technológie.

Aby sme však neskončili negatívne, aké aplikácie využívajúce rôzne senzory smartfónov využívate vy? Ovplyvnili reálne váš život? Budeme vďační, ak sa s nami i ostatnými čitateľmi o svoje skúsenosti podelíte v diskusii.

Ak chcete vedieť viac, pozrite si celý seriál:

Vyznajte sa v smartfónoch – procesory

Vyznajte sa v smartfónoch – integrované grafiky a prehľad procesorov

Vyznajte sa v smartfónoch – RAM, úložiská, pamäťové karty a OTG

Vyznajte sa v smartfónoch – displeje a ich parametre

Vyznajte sa v smartfónoch – fotoaparáty a všetko okolo nich

Vyznajte sa v smartfónoch – senzory všetkého druhu

Vyznajte sa v smartfónoch – lokálne prenosy, konektory a obrazové výstupy

Vyznajte sa v smartfónoch – telekomunikačné a navigačné systémy

Vyznajte sa v smartfónoch – batérie, reproduktory a ostatný hardvér

Vyznajte sa v tabletoch

Foto: Archív TECHBOX, výrobcovia (Apple, Sony)

Komentáre k článku