VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM

V dnešnej dobe človek nemôže byť odborníkom na všetko a často sa musí spoľahnúť na pomoc alebo radu druhého. Čo sa týka počítačov, medzi bežnými používateľmi je rozšírené obrovské množstvo zjednodušených poloprávd, ktoré marketing s obľubou využíva. Potom tu máme 3 GB grafické karty pomalšie ako integrované, 2 TB slimačie pevné disky alebo 6 GB RAM v ľudovom notebooku. Pri všetkých komponentoch platí, že jeden údaj nedokáže vystihnúť celú pravdu a žiaľ, v bežnej reči väčšinou sa ani nehovorí ten najdôležitejší. Tak je to aj s operačnou pamäťou.

Odporúčame: VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory

Odporúčame: VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM (pred dvoma rokmi)

Schéma RAM - tabuľka dát

„Pasívny princíp“

Operačná pamäť (slangovo, hoci nepresne RAM – Random Acces Memory) je v porovnaní s procesorom jednoduchšia a menej dôležitá, no ak chcete mať výkonný a vyrovnaný počítač, neradno ju podceniť. RAM si môžeme predstaviť ako pracovnú pamäť nášho mozgu – je v nej uložené to, na čo myslíme, s čím práve pracujeme. V prípade počítača je to predovšetkým operačný systém, jeho rôzne služby, procesy, ovládače zariadení a samozrejme práve spustené programy a aplikácie. Jej veľkosť je určujúca pre to, koľko a akých programov spustíte, prípadne koľko stránok zvládne internetový prehliadač. Okrem toho sú však dôležité aj ďalšie parametre. Pomalá pamäť môže brzdiť výkon procesora a aj rýchla je ešte stále takzvaným úzkym hrdlom, ktoré blokuje výkon silnejších integrovaných grafík. Tie sa zlepšujú rýchlejšie než RAM a výrobcovia musia hľadať alternatívy. Ale pekne po poriadku.

Crucial Ballistix Sport SODIMM

Generácia, vyhotovenie a počet modulov

Začnime tradičnými Windows počítačmi. Tu sa môžete stretnúť prakticky iba s generáciou DDR3. Možno v najslabších tabletoch postretnete aj staršiu DDR2, nová DDR4 má byť nasadená už budúci rok, hoci spočiatku ju samozrejme budú podporovať len high-end procesory. Medzi generáciami sú pomerne veľké rozdiely. Novšia prišla na svet pokročilejšou výrobnou technológiou (DDR3 40 nm, DDR4 pravdepodobne 32 nm), vďaka čomu je schopná dosahovať vyššie frekvencie a pritom spotrebuje menej energie. Takisto dochádza k zmenšovaniu pamäťových buniek a modulov, vďaka čomu rastie kapacita a väčšinou aj klesá cena.

DIMM vs. SODIMM

Z hľadiska vyhotovenia existujú najmenej tri formáty. Štandardný dlhší DIMM je určený pre stolné počítače, menší SO-DIMM zasa len pre notebooky či all in one. Na tento rozdiel si treba pri upgradoch RAM dávať pozor. Tretia možnosť je v rukách výrobcu počítača, pamäť môže byť pevne pripájkovaná na základnú dosku, čo sa bežne deje v Ultrabookoch – v tomto prípade ju nevymeníte. Okrem toho existujú aj ešte menšie formáty určené pre tablety či smartfóny. Tie sú spojené aj s väčšou preferenciou úspory energie na úkor výkonu, ktorý (zatiaľ) smartfóny až tak nutne nepotrebujú. V tomto segmente sa môžeme stretnúť s formátmi LPDDRx a DDRxL, kde x je číslo generácie – okrem tretej sa často používa aj druhá či dokonca prvá. Žiaľ ešte sme nedospeli do bodu, kedy výrobcovia smartfónov udávajú okrem veľkosti aj ďalšie parametre RAM, avšak zatiaľ sa bez týchto informácií dá spokojne žiť.

Corsair Vengeance Quad Channel

Pri veľkých počítačoch je zaujímavou otázkou počet modulov, t. j. či sa pamäť skladá napríklad z dvoch 4 GB modulov alebo jedného 8 GB. Výhodou jediného modulu je nižšia spotreba energie (to je dôležité najmä v menších notebookoch) a väčšinou vám tým zostávajú voľné ďalšie sloty pre prípad budúceho upgradu. Avšak ten je čoraz nepravdepodobnejší, pamäťové nároky rastú veľmi pomaly a skôr vymeníte celý počítač ako RAM (pokiaľ ste teda kúpili dobrý PC). Dva sloty vám však odomykajú možnosti technológie Dual Channel, vďaka čomu môže procesor s pamäťou komunikovať presne dvakrát rýchlejšie ako s jedným modulom. Procesoru však stačí aj Single Channel pamäť (možno s výnimkou tých najsilnejších), tá by však doslova zabila výkon integrovanej grafiky (o nich si povieme v samostatnej časti). V notebooku s dedikovanou alebo slabou integrovanou grafikou odporúčame preto Single Channel (hoci väčšinou si nenavyberáte), v desktopoch skôr Dual (DIMM pamätí v Single vyhotovení je minorita). Technológiu Dual Channel podporuje väčšina počítačových procesorov, s výnimkou radov Intel Atom a AMD Jaguar. Najdrahšie desktopové procesory Intel Core i7 pre nadšencov naopak zvládajú až Quad Channel, aj keď tu ide skôr o technologickú exhibíciu než o reálnu výhodu. Pokiaľ chcete využívať viackanálovú pamäť, zakúpte si rovno takýto kit – neskôr doplnená pamäť, hoci rovnaký model s navlas zhodnými parametrami, môže poriadne vystrájať.

Sony PlayStation 4

Sony PlayStation 4 používa 8 GB GDDR5 pamäť aj ako systémovú

Žiaľ ani dva kanály a čoraz vyššie frekvencie pamätí nedokážu nasýtiť smäd silných integrovaných grafík po dátovej priepustnosti. Intel preto ku čipu Iris Pro osadzuje rýchlu 128 MB eDRAM pamäť (podobne je na tom Xbox One), AMD zasa plánuje ku svojim APU montovať pamäť typu GDDR5, ktorá sa používa v lepších dedikovaných grafických kartách. Podobné riešenie si firma vyskúšala v kontrakte na výrobu APU pre PlayStation 4. Avšak tam 8 GB GDDR5 pamäť neslúži iba extrémnej integrovanej grafike, ale aj procesoru. Ide teda o úplnú náhradu systémovej pamäte typu DDR formátom GDDR5.

Adata Premier 8 GB

Kapacita – koľko je pre koho optimum?

1 GB šialenstvo, ktoré výrazne dopomohlo zániku malých netbookov, je našťastie za nami. Vo Windows svete sa môžeme bežne stretnúť s kapacitami 2 až 16, výnimočne viac GB. Zlatá stredná cesta dnešnej doby je 4 GB. Táto hodnota s veľkou rezervou stačí na všetky úlohy až po strihanie videa či náročné hry. 2 GB ešte postačí tabletu alebo lacnému notebooku, ktorého primárnou úlohou bude surfovať webom (ale nie s desiatkami naotváraných stránok), spracúvať dokumenty či prehrávať video, pokojne aj vo Full HD. Do desktopu (okrem obývačkových alebo nenáročných pracovných PC) vrátane herného odporúčame 8 GB ako hodnotu s dobrou rezervou do budúcnosti. V hernom notebooku je na vás, či zvolíte 4 alebo 8 GB. Viac ako 8 GB už využije iba profesionál, ktorý vie, čo potrebuje. Nezabudnime, že pomerne veľa dokáže z RAM „odhryznúť“ aj výkonná integrovaná grafika, najsilnejšie sa blížia k spotrebe 1 GB. Existujú aj hodnoty medzi týmito mocninami dvojky (napríklad 3 GB = 2 + 1 GB moduly, 6 GB = 4 + 2 GB), ktoré však prinášajú spotrebu dvoch modulov bez možnosti využiť Dual Channel. Jeden modul má vždy veľkosť zodpovedajúcu mocnine 2.

V mobiloch a tabletoch je situácia pestrejšia. Ako ste si mohli prečítať v našom aktuálnom Android Špeciáli, pre Android 2.3 je minimálna prijateľná hodnota 512 MB, odporúčaná 768 MB a ideálna 1 GB. Pre Android 4.0 a novší odporúčame aspoň 1 GB, 1,5 je optimum, 2 GB už asi nevyužijete. Systémy Apple iOS a Windows Phone sú vďaka homogenite zariadení efektívnejšie a menej náročné, na presné odporúčané hodnoty si však netrúfame.

Hoci to nie je bežný jav, pokiaľ sa vám minie voľná RAM (spustíte príliš veľký program/priveľa listov v prehliadači), je problém. Už to neznamená pád systému ako v minulosti, ale „len“ ukrutné trhanie aj pri bežnej práci. Systém vtedy totiž použije ako operačnú pamäť váš pevný disk a aj keby ste mali výkonné SATA III SSD, rozdiel v rýchlosti bude najmenej 20-násobný. S tým súvisí aj určitá dezinformácia, ktorú produkujú niektorí správcovia úloh – ku skutočnej pamäti RAM pripočítavajú aj virtuálnu, t. j. núdzovú na disku.

Kingston HyperX Beast 2400 MHz

Silné integrované grafiky vracajú do hry s pretaktovaním aj operačné pamäte. Pre tie najlepšie sú však slabé aj takéto 2 400 MHz moduly.

Frekvencia, časovanie a ostatné parametre

Pamäte DDR3 začali na 1 066 MHz, dnes je typickou hodnotou 1 600 MHz a dostupné desktopové moduly siahajú až k 3 000 MHz, čo už je parketa budúcich DDR4 pamätí. Nad 1 600 MHz má aktuálne zmysel ísť iba ak máte výkonnú integrovanú grafiku (v tom prípade odporúčame maximum podporované procesorom). Inak je to ideálna hodnota, v bežných notebookoch samozrejme stačí aj nižšia 1 333 MHz. Aby ste mohli využiť pamäť na maximum, musí byť daná frekvencia podporovaná procesorom (a základnou doskou). Ak osadíte rýchlejšiu než podporovanú, nič sa nedeje, pobeží pomalšie, na maximálnych podporovaných taktoch – len ste zbytočne priplácali. V tabletoch a smartfónoch sa frekvencia pamäti udáva zriedka.

Ďalším parametrom je latencia, časovanie, oneskorenie. Ide o omeškanie medzi požiadavkou na zápis a skutočným zápisom do RAM. Udáva sa v tvare napr. CL 9-9-9-24 (pri pamätiach rovnakej frekvencie čím menej, tým lepšie). Tento parameter sa však týka iba desktopov, neudáva sa ani v notebookoch a v menších strojoch sa nám môže o ňom len snívať.

V serverových pamätiach sa stretávame s termínom ECC – Error Correcting Code. Ide o schopnosť procesora a pamäti odhaliť prípadnú chybu pri zápise do RAM a dáta zapísať znova správne. V desktope je aktuálne rozhodovanie o spotrebe RAM (vyššia frekvencia znamená väčšinou vyššie napätie, kým nepríde nová generácia), o ktorej vypovedá použité napätie – bežne 1,5 V. S ním súvisí aj veľkosť chladiča. Nie je problém RAM uchladiť, ale veľký pasív (často skôr estetický) môže na doske zavadzať a znemožniť inštaláciu lepšieho procesorového chladiča. Spotreba sa však pohybuje rádovo v jednotkách W, teda mnohonásobne menej ako je náročnosť procesora.

Ccleaner

Ako získať viac pre seba

Pokiaľ sa boríte s nedostatkom RAM, nemusíte hneď upgradovať či dokonca meniť prístroj. Istú kapacitu môžete získať častejším reštartovaním počítača/smartfónu, kedy sa RAM zmaže – počítače samozrejme odporúčame aspoň na noc vypínať, smartfóny a tablety reštartovať aspoň raz týždenne (slabšie aj častejšie). Ešte viac môže pomôcť v OS Android náhrada systémového správcu plôch za iného, jedným z najúspornejších je Zeam Launcher. V OS Windows zasa odporúčame program Piriform Ccleaner, kde v časti Nástroje – Po štarte môžete zakázať niektorým programom automatické spúšťanie pri štarte systému. Väčšinou takto zavadzia softvér nainštalovaný výrobcom notebooku. Buďte však mimoriadne opatrní a vypínajte len program, ktorý naozaj poznáte a nepotrebujete – spätná náprava je problematická. Aj vo Windowse môžete uvažovať o náhrade používaných programov za úspornejšie alternatívy.

Bežnému používateľovi teda stačí zvoliť správny formát, počet slotov, vhodnú (no nie prehnanú) veľkosť a frekvenciu trebárs tých 1 600 MHz. Náročnejší musia byť majitelia silných integrovaných grafík. Na tie sa pozrieme nabudúce.

Pozrite si všetky časti seriálu:

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – stolné PC

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – klasické, lacné a herné notebooky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – Ultrabooky, malé notebooky a netbooky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – tablety a hybridné zariadenia

Foto: Archív TECBOX, Adata, Corsair, Kingston, Sony

Komentáre k článku