VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – klasické, lacné a herné notebooky

Na trhu počítačov sa deje najbúrlivejší vývoj asi v oblasti konštrukčných riešení. Ak odhliadneme od nespočetných hybridov, pôsobia tu okrem toho aj silné tlaky, kde jedno zariadenie chce nahradiť iné. Notebooky chcú nahradiť desktopy, Ultrabooky chcú nahradiť notebooky, hybridné tablety chcú nahradiť Ultrabooky… Dnes sa pozrieme na to, aké miesto v tomto organizovanom chaose zaujímajú klasické notebooky, či a komu sa oplatia a či sú skutočne náhradou za solídny stolný počítač.

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – stolné PC

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – notebooky (pred dvoma rokmi)

ČO do školy? Notebook… Ale aký?

ČO pod stromček? Notebooky od troch do siedmich stovák

ASUS X450

Kam patria a komu najlepšie poslúžia?

Notebooky vznikli ako prenosné verzie desktopov, ktoré v menšom kompaktnom tele mali poskytovať jadro funkcionality stolných PC s kľúčovou výhodou mobility. Tomuto účelu zostávajú verné aj po toľkých rokoch vývoja. Z toho môžeme ľahko definovať ich základné vlastnosti, ktoré ich zaraďujú medzi dve odlišne zamerané riešenia, desktopy a Ultrabooky. Ak porovnáme typické zariadenia svojho druhu (resp. konkurentov s rovnakou cenou), notebooky sú výkonom o dosť slabšie ako desktopy a zasa silnejšie ako Ultrabooky. Prečo je to tak sme si vysvetlili minule – podobne veľký kus kremíku (procesor, grafika) na nižších taktoch dosahuje výrazne nižšiu spotrebu, ale aj podstatne nižší výkon, resp. sú čipy pri rovnakom výkone aj niekoľkonásobne drahšie. Dnešné notebooky však už majú výkonu toľko, že bežnému používateľovi môže byť z tohto hľadiska jedno, či má laptop alebo desktop. Časom zrejme vznikne prebytok aj tu a ťažisko sa prenesie k Ultrabookom, potom k tabletom… ale o tom inokedy. Tento „zákon“ platí najmä v otázkach procesora. S grafickými kartami je to horšie, keďže v hrách rastú požiadavky o niečo rýchlejšie. Do notebooku z dôvodu chladenia zmestíte grafiku s TDP rádovo v desiatkach W, nad 100 W uchladia len nevzhľadné a gigantické herné monštrá, ktoré by sotvakto nazval notebookom. Aj mobilné grafické karty majú samozrejme horší pomer cena/výkon ako desktopové, na hry je teda rozhodne lepší stolný PC. Ten však nemôžete prenášať.

Acer Timeline Ultra M3

Rozdiely medzi veľkými Ultrabookmi a tenkými notebookmi sú čoraz menej zjavné.

Prenosnosť je druhou stránkou mobilného počítača. Ani tu notebooky neexcelujú, Ultrabooky sú oveľa ľahšie, tenšie a majú dlhšiu výdrž batérie. Ako sa zvyšuje efektivita hardvéru a klesá typická spotreba komponentov, aj výdrž notebookov (a Ultrabookov) by sa mala teoreticky zvyšovať. Prakticky však výrobcovia radšej zmenšia batériu, vyrobia tenší stroj a výsledná výdrž sa výrazne nezmení. Treba podčiarknuť, že notebooky sa určite nevyrovnajú výkonu desktopov ani mobilite Ultrabookov. Takisto je notebook v porovnaní so stolným PC podstatne horší v otázkach ergonómie. Je to proste vlastnosť notebookov – nie sú v ničom najlepšie, je to kompromis medzi dvomi extrémami. Niekomu notebook presne vyhovuje, iného neuspokojí ani po jednej, ani po druhej stránke. Pre náročného používateľa je ideálne mať malý, hoc aj menej výkonný Ultrabook s dobrou výdržou a k tomu výkonný a pohodlný desktop. To prináša samozrejme určité problémy so synchronizáciou dát, ktorá sa dá okrem pracného kopírovania súborov čiastočne vyriešiť cloud úložiskami (aj keď s tými to tiež nie je celkom ružové). Vývoj zatiaľ vyzerá tak, že v budúcnosti počet počet používaných zariadení klesne a tieto budú hybridné. Napr. tablet ukotvíte do doku s klávesnicou a vznikne Ultrabook, pripojíte väčší monitor (a prípadne klávesnicu) a máte desktop. Najďalej je s realizáciou tejto myšlienky ASUS a jeho Transformer Book Trio. Samozrejme, nič vám nebráni už dnes menší notebook doma pripojiť cez HDMI k veľkému monitoru a cez USB pridať klávesnicu a myš. Takéto riešenie ponúkne ergonomické výhody desktopu, akurát je dosť možné, že veľkému monitoru nebude celkom stíhať sekundovať grafika notebooku. Budúce riešenia určite nebudú mať problém s výkonom a budú tiež o niečo pohodlnejšie.

HP Elitebook w 2012

Bežný notebook je teda určený ľuďom, ktorí chcú pohodlne pracovať na cestách – s veľkým displejom a pomerne vysokým výkonom, ale nie extrémne dlho, takže na výdrži batérie im až tak nezáleží. Žiaľ pre notebooky, aj ich predaje začali klesať a hoci zďaleka nie tak razantne, je to jasný znak pomalého presunu zákazníkov k iným riešeniam. Keďže Ultrabooky a časom aj hybridné tablety už poskytujú zaujímavý výkon a ich cena klesá, bude zrejme tento trend pokračovať. V súčasnosti však majú notebooky na trhu významné miesto.

Lenovo ThinkPad S531

Značka Lenovo ThinkPad je medzi pracantmi dobre známa

Množstvo tried na výber

Prvý krok pri kúpe notebooku by mal vychádzať z formulácie vašich potrieb. Na trhu je množstvo notebookov špecializovaných na rôzne oblasti. Niektoré sú tenké na úkor výdrže batérie, iné zasa prežijú celý deň, ale za cenu tzv. nemoderného vzhľadu. Niektoré sú mimoriadne výkonné či majú dokonca dedikovanú grafickú kartu, iné ponúkajú základný výkon pre bežné použitie a minimalizujú cenu… Hoci pri kúpe notebooku ani zďaleka nemáte toľko možností ako pri stavbe vlastného desktopu, napriek obmedzenému počtu konfigurácií výrobcovia myslia na rôzne typy zákazníkov. Ako vyberať si ukážeme na konkrétnych parametroch a jednotlivých komponentoch.

Maingear Titan 17

Väčšie uhlopriečky sú preferovanejšie v herných notebookoch, ústupky voči mobilite sú v tomto prípade veľké.

Uhlopriečka displeja – základný rozcestník

Hoci notebooky po vzore Ultrabookov chudnú čo do hrúbky aj hmotnosti (ani 15,6“ notebook už tak nemusí byť hrubé závažie), ich veľkosť je stále najdôležitejším parametrom. Na menšie notebooky do 13,3“ sa pozrieme nabudúce spolu s Ultrabookmi. Ponúkajú výbornú mobilitu (žiaľ nie vždy so zárukou dlhej výdrže batérie), oproti veľkým notebookom sú žiaľ podstatne drahšie. Klasický 15,6“ rozmer určite netreba predstavovať, ten je v našich končinách najbežnejší. Ponúkne pomerne veľkú pracovnú plochu na cestách, samozrejme ale za cenu väčších rozmerov, vyššej hmotnosti a obyčajne aj kratšej výdrže. Naopak, cena v zmysle vstupnej investície je pri tomto rozmere najvýhodnejšia, a to z viacerých dôvodov (výrobcovia čerpajú úspory z masovej výroby, vďaka veľkým rozmerom sa „stratí“ viac tepla a chladiaci systém môže byť jednoduchší…). Menší 14“ formát môže byť zaujímavým kompromisom, prídete však o numerickú klávesnicu. Existujú aj väčšie notebooky, najčastejšie 17,3-palcové. Pri nich už je mobilita veľmi diskutabilná. Ale ak niekto potrebuje veľký displej stále na inom mieste (ale nie s dlhými fuškami mimo elektrického prúdu), takému môžu poslúžiť aj títo obri.

Fujitsu Lifebook UH90

Fujitsu Lifebook UH90 ako jeden z mála má pokročilý IGZO panel s vysokým rozlíšením. Ide však o Ultrabook, notebooky sú na tom všebecne s displejmi horšie.

Pri parametroch displeja si veľmi nenavyberáte. Než sa začala súčasná PPI mánia, boli na tom notebooky ešte podstatne horšie ako desktopy, o smartfónoch nehovoriac. Zriedkakedy narazíte na niečo iné ako obyčajnú TFT-LCD technológiu, v lacnejších modeloch dokonca s mizernými pozorovacími uhlami a takmer vždy v lesklom vyhotovení. Je smutné, že používateľ s takou obyčajnou požiadavkou ako matný displej si musí kupovať biznis triedu. Drahšie notebooky už postupne nabiehajú aspoň na rôzne varianty IPS technológie, bolo predstavených zopár lastovičiek s IGZO panelmi, no o AMOLED môžeme len snívať. Čo sa týka rozlíšenia, na 14“ a 15,6“ uhlopriečkach najčastejšie ešte nájdete kritizovaných 1 366 x 768 pixlov, na 17,3“ paneloch 1 600 x 900 px (HD+). Bežným používateľom to postačí, náročnejším odporúčame aspoň spomínané HD+ (Full HD v prípade 17,3“ modelov). Full HD rozlíšenie už môžeme označiť za ideálne, vyššie sa z rozumného hľadiska zatiaľ neoplatí ísť. A dotykový panel? Ten je pri tejto veľkosti nepraktický (skúste pol hodinu naťahovať ruky za displejom meter do diaľky) a zbytočne zvyšuje cenu prístroja. Ďalšie informácie nájdete v samostatnom článku.

AMD Kabini

AMD Kabini – zaujímavý mix dostatočných štyroch jadier, dobrej grafiky, dlhej výdrže a nízkej ceny.

Procesor – záleží na určení

Pri výbere notebooku podľa procesora je situácia veľmi pestrá. Miešajú sa tu produkty dvoch výrobcov (AMD, Intel) a k tomu dokonca architektúra ARM, rôznych výrobných technológií (22 až 40 nm), rôznych kategórií spotreby (5 W až 47 W), rôzneho počtu jadier a množstva tried. Poďme si ich sprehľadniť. V najlacnejších notebookoch nájdete de facto procesory zodpovedajúce vyhynutým netbookom – sú lacné, spravidla majú spotrebu nižšiu ako štandardných 35 W (typicky 17 W) a majú výkon dostatočný pre vykonávanie všetkých bežných úloh. Od AMD berte novú 28 nm generáciu Kabini so schopnou integrovanou grafikou a ideálne so štyrmi jadrami. Výrobcovia žiaľ siahajú aj po slabších tabletových čipoch, tie radšej obíďte. Rozhodne sa vyhnite staršej 40 nm generácii Brazos (E2-1200/1800/2000 a ďalšie), tá už je prekonaná. Platforme Kabini Intel konkuruje 17 W Celeronmi a Pentiami generácií Sandy Bridge, Ivy Bridge a v budúcnosti aj Haswell. Berte aspoň Ivy Bridge (Celeron 10x7U, Pentium 2xx7U). Ide o dvojjadrá síce na kosť orezané od pokročilých technológií Intelu, ale predsa vychádzajúce z „veľkých“ čipov Core. Pokiaľ chcete viac výkonu, uprednostnite Pentium. Za podobnú cenu sú ponúkané aj menej úsporné 35 W Celerony a Pentiá, ktoré s dvojnásobnou spotrebou ponúknu viac výkonu (dvojnásobok však určite nie). Opäť odporúčame Ivy Bridge, v mobilnom segmente sa dosť výrazne prejaví jeho vyššia efektivita v porovnaní so Sandy Bridge.

Intel Haswell Core i7

V strednej a vyššej triede AMD na procesory Intelu výrazne stráca, dokáže však zaujať integrovanými grafikami aj cenou.

V strednej triede tiež môžete naraziť na úsporné CPU do 20 W, tu už ale výrazne prevažujú klasické 35 W varianty. AMD v procesoroch Trinity a Richland bojuje najmä silnou integrovanou grafikou a možnosť spárovať ju s druhou dedikovanou, procesorovému výkonom žiaľ Intelu nedokáže konkurovať, keďže nemá k dispozícii také pokročilé výrobné technológie. Napriek tomu zaujme výdržou batérie, jej čipy sú pri bežnej práci mimoriadne úsporné. Intel v strednej triede kraľuje procesormi Core i3, i5 a vyššie i7. Trojky a päťky sú dvojjadrá, v triede i7 sa miešajú aj štorjadrá (s písmenkom Q ako Quad na konci), generácia Haswell ešte k chaosu pridala nové písmenká a triedenie podľa integrovanej grafiky. Okrem tejto je dostupná aj generácia Ivy Bridge (najčastejšia) a staršia Sandy Bridge, tej už sa vyhnite. Okrem mierneho rozdielu vo výkone sú medzi nimi zaujímavé diferencie v efektivite, výdrži batérie a najmä vo výkone grafickej časti. Bežný používateľ by nemal ísť vyššie ako Core i3, i5-ky a i7-čky sú svojím vysokým výkonom vhodné už len pre profesionálov, prípadne pre hráčov – najslabší článok je takmer vždy inde. Zdôraznime ešte, že dnes už je výber procesora, najmä v notebooku, vysoko závislý od druhu integrovanej grafiky. Viac o procesoroch tu.

DIMM vs. SO-DIMM

Operačná pamäť a úložisko

Veľká väčšina notebookov má osadenú kapacitu 4 GB RAM, čo je hodnota absolútne v poriadku. Nezabudnime, že v mobilnom segmente sa používa menší formát SO-DIMM nekompatibilný s desktopom. Čo sa týka počtu kanálov a frekvencií, pre AMD Trinity/Richland a Intel Core odporúčame dva kanály a takt 1 600 MHz, pokiaľ sa teda chystáte intenzívnejšie využívať integrovanú grafiku. Nižším procesorom stačí aj jeden kanál, s ktorým ušetríte trochu energie. Viac ako 4 GB využijú hráči alebo profesionáli. Ťažko povedať, či 8 GB RAM pomôže morálnej životnosti notebooku tak, aby sa príplatok oplatil. Skôr zrejme začnete pociťovať nedostatok výkonu pri inom komponente. Viac o operačných pamätiach tu.

Micron RealSSD M400 (mSATA)

S úložiskami je situácia pomerne smutná. SSD disky, ktorým tak fandíme, nájdete až v drahých Ultrabookoch. Aj hybridné disky SSHD sú výsadou drahších modelov. V lepších notebookoch musíte byť vďační aj za 7 200 otáčkový HDD, štandardom sú totiž ešte stále pomalé 5 400-otáčkové verzie. Ak s tým chcete niečo urobiť, musíte ísť na vlastnú päsť a SSD si kúpiť spolu s notebookom (čo mimochodom odporúčame, úložisko je skutočne najčastejším úzkym hrdlom). Overte si však, či je predajca ochotný disk vám vymeniť – vlastným zásahom by ste stratili záruku. Ak budete používať notebook len ako sekundárny/pracovný počítač, ideálnou voľbou sú 2,5“ SATA III SSD s kapacitou 120/128 GB a cenou asi 90 €. Ak chcete viac priestoru, musíte si buď štedro priplatiť alebo ísť do kompromisného hybridného disku. Našťastie výrobcovia začínajú chápať, že v 15,6“ notebooku je dosť miesta aj na dva disky a 2,5“ slot pre HDD dopĺňajú mSATA slotom pre SSD, žiaľ s touto praxou začali až nedávno.

MSI GT780

Dedikovanú grafiku berte už skutočne iba do herného notebooku.

Grafika – dedikovaná už naozaj len výnimočne

Notebook je oproti desktopu stroj s výrazne obmedzenejším stropom spotreby, resp. „výhrevnosti“ komponentov. To sa prejavuje najmä pri dedikovaných grafických kartách, ktoré v notebookoch môžu ťahať nanajvýš niekoľko desiatok W, kým v desktopoch aj cez 200 W. Nuž a ako sa zlepšujú integrované grafiky a notebooky sú stále tenšie (a tým ich chladiace schopnosti klesajú), stala sa z dedikovaných grafík pre notebooky záležitosť čisto pre hráčov, prípadne profesionálov. Napriek tomu sa z marketingových dôvodov ešte často samostatné karty osádzajú, hoci ich reálny prínos oproti integrovanému riešeniu je veľmi malý. Preto odporúčame notebooky s integrovanými grafikami. Čo však hráči? Tým prednostne odporúčame desktopy, ktoré sú na hry vhodnejšie. Ak ale herný notebook kúpiť musíte, rozdiel medzi „marketingovými“ a hernými grafikami je jednoduchý. Poznávacím znamením je pamäť – grafika s DDR3 modulmi je škrtená a nemôže oproti integrovanej veľa ponúknuť. Naopak, od karty s GDDR5 pamäťou môžete očakávať aj herné nasadenie, aj keď slabšie ako v desktope. Ako však AMD aj Intel budú napredovať s integrovanými riešeniami, samostatné karty budú v notebookoch stále väčšou vzácnosťou. Viac o nich tu.

AMD Richland

Ak teda integrovanú grafiku, ktorú? Na bežné použitie stačí každá vo vyššie odporúčaných procesoroch. Tie si poradia aj s Full HD videom. Ak sa chcete aj hrať, musíte brať tie najlepšie – s Intelom HD Graphics 4000 je to na hrane, 4400-vka je lepšia, Iris Graphics 5000-5200 (či ešte lepšie verzia s eDRAM pamäťou) výborná. Posledné spomínané však nájdete len vo veľmi drahých procesoroch a tak sa ku slovu dostáva AMD s horším procesorovým, ale lepším grafickým výkonom. Na hry sú vhodné najvyššie integrované grafiky s 384 stream procesormi, prípadne nižšie s 256 SP. Nezabudnite na dvojkanálovú pamäť. Uvidíme čo prinesie do notebookov na jar budúceho roka 28 nm generácia Kaveri, očakávame menšiu revolúciu. Viac o integrovaných grafikách tu.

Samsung Série 5 550P7C

Optická mechanika, konektory, operačný systém, spracovanie a batéria

Do veľkých notebookov sa ešte štandardne montuje aj DVD napaľovačka, aj keď je to čoraz viac okrajová záležitosť a podľa nás úplne stačí mať v domácnosti jednu externú. S chudnutím notebookov si opäť treba dávať pozor na počet a prítomnosť všetkých žiadaných konektorov. Do budúcnosti určite využijete rýchle USB 3.0 či HDMI. Pri operačnom systéme funguje fakticky monopol Microsoftu, nájdete však aj lacné notebooky bez predinštalovaného systému či s Linuxom. Tie sú fajn ako sekundárne počítače. Čo sa nedá zmerať a na čo prídete len čítaním recenzií alebo vlastnou skúsenosťou, je kvalita spracovania. Aj virtuálnou prehliadkou cez internet však odhalíte, či nechýba numerická klávesnica a prípadne aká je jej kvalita, či má notebook matné alebo nepraktické lesklé veko displeja, jeho rám a napokon aj povrch. Na recenzentov ste odkázaní v prípade tichosti a dostatočnosti chladenia. Na tichosť sa však sústredia všetci výrobcovia (aj na úkor vyšších teplôt hardvéru) a s miznutím dedikovaných grafík spolu s rastom efektivity hardvéru nebýva problém ani chladiaci výkon, samozrejme v rámci triedy notebookov.

Batérie Dell Latitude 10

Kľúčovým rozhodovacím kritériom môže byť batéria. Ako sme už spomenuli, výrobcovia zas vymysleli novú módnu vlnu – tenký notebook s výdržou 2 až 4 hodiny. Ak požadujete aspoň 6 hodín (teoreticky to bude samozrejme menej, pri surfovaní cez Wi-Fi a písaní dokumentov tak 2/3), máte problém a zrejme budete musieť priplácať za biznis notebook, prípadne Ultrabook. Ak chcete porovnať dve batérie, nehľaďte na zavádzajúci počet článkov alebo kapacitu v mAh. 100 % spoľahlivý a obyčajne zamlčaný parameter je kapacita vo Wh, watthodinách. Ten samozrejme treba konfrontovať s výkonom a spotrebou.

Sony VAIO E17

Ak nájdete aspoň zopár kandidátov, ktorí splnia vyššie uvedené kritériá (áno, sme nároční, ale vedzte, že vás chceme ušetriť od sklamania, ktoré môže prísť tak ľahko), môžete sa už rozhodnúť pokojne srdcom – či už podľa obľúbenej značky, vzhľadu či ceny. Notebooky sú síce na ústupe, ale už len kvôli zotrvačnosti ešte pár rokov existovať budú. Nabudúce sa pozrieme na ich prvých, aj keď zrejme nie konečných nástupcov – Ultrabooky a malé notebooky.

Pozrite si všetky časti seriálu:

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – stolné PC

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – klasické, lacné a herné notebooky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – Ultrabooky, malé notebooky a netbooky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – tablety a hybridné zariadenia

Foto: Acer, AMD, Archív TECHBOX, ASUS, Fujitsu, HP, Intel, Lenovo, Maingear, MSI, Sony, TECHBOX

Komentáre k článku