VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie

Podobne ako pevné disky, aj počítačové monitory, displeje a zobrazovacie technológie sa vyvíjajú pomerne pomalým tempom. Prudký vývoj trhu smartfónov sa našťastie aspoň trochu premietol do pokroku v počítačových displejoch, hoci práve aktuálna PPI mánia nie je vždy dobrým smerom. V každom prípade, monitory a displeje môžu byť vďaka desiatkam udávaných parametrov ťažkým rozhodovacím orieškom, tak sa na ne poďme pozrieť.

 

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje a monitory (pred dvoma rokmi)

 

ASUS ET27

Technológia je základ

Ako sme už povedali, vývoj zobrazovacích technológií je pomerne pomalý. Od náhrady dnes už legendárnych CRT monitorov plochými LCD-čkami vývoj postupoval iba evolučnými krokmi. Výrobcovia LCD panely pomaly vylepšovali, uhlíkové osvetľovacie trubice boli nahradené sadou LED diód (tie sú dnes už samozrejmosťou), ktoré znížili spotrebu a mierne zlepšili kvalitu obrazu. Plazmová technológia sa nachádza na smrteľnej posteli. Okrem štandardnej TN-LCD technológie výrobcovia rozvíjajú jej „nástupcov“ (napr. SLCD), ale najmä odlišné varianty LED podsvietených displejov (IPS, PLS, VA, MVA…). A budúcnosť? Tá podľa väčšiny odborníkov jednoznačne tkvie v OLED/AMOLED paneloch, veď smartfónom vládnu už dnes. Medzitým sa budú snažiť situáciu zamotať IGZO displeje od Sharpu. Zvlášť tým, že sú energeticky vysoko efektívne a súčasnej PPI mánii idú v ústrety podporou jemnejších rozlíšení. O stagnácii či nude teda na trhu displejov rozhodne nemôže byť reč. Na druhej strane, medziročné zlepšenia kvality zobrazovania o desiatky percent patrí do ríše rozprávok. Z hľadiska vývoja sú na tom najlepšie smartfóny, naopak televízory a počítačové monitory výrobcovia inovujú vlažne. Ale o nich nižšie, najskôr sa krátko pozrime na rozdiely v jednotlivých technológiách.

LED-LCD (Rambus)

LED-LCD

Pod „obyčajnou“, najčastejšie používanou LCD (Liquid Crystal Display) technológiou s LED (Light Emitting Diode) podsvietením sa rozumejú displeje typu TN (Twisted Nematic), resp. TFT (Thin Film Transistor). Okrem iných súčastí pozostávajú z vrstvy kryštálov ovládaných tenkými tranzistormi, ktorá buď svetlo generované LED diódami prepustí, alebo neprepustí (a tým zostane čierna) alebo prepustí čiastočne. Každý pixel je tvorený štandardne tromi subpixlami základných farieb RGB (červený, zelený, modrý), hoci sa objavili aj technológie so štyrmi subpixlami (Sony White Magic pridáva biely pre zvýšenie jasu, Sharp Quattron žltý pre krajší obraz) a tiež z dvomi, kde sa farby dopĺňajú v rámci susedných pixlov. Kombináciou subpixlov a rôznej intenzity priepustnosti svetla je možné nakombinovať obrovské množstvo farebných odtieňov. Kvalita LED-LCD panelu okrem iného tiež závisí od kvality podsvietenia. Štandardne sa používa okrajové W-LED/Edge LED podsvietenie – diódy sa nachádzajú len na okrajoch panelu, v krajnom (ale nie zriedkavom) prípade iba na jednom. Jas sa potom distribuuje pomocou svetelných vodičov, žiaľ nie vždy úplne rovnomerne. Čím je viac diód, tým lepšie – tzv. Full LED panely majú množstvo diód po celej ploche, vďaka čomu dokážu lepšie manipulovať s lokálnym jasom, vytvárajú kontrastnejší a rovnomerne osvetlený obraz, vykreslia vernejšiu čiernu a dokonca šetria energiu. Technológia LED-LCD je podstatne úspornejšia ako jej predchodkyňa, LCD s osvetľovacou trubicou. Panely sú tiež tenšie a nie sú drahé, aj preto ide o aktuálne najpoužívanejšiu technológiu.

Samsung YOUM a OLED

OLED a AMOLED

Nástupca technológie LED-LCD, ktorý je obohatený o elektroluminescenčnú organickú polovodičovú vrstvu. Tá pri kontakte s elektrickým prúdom emituje pomerne veľké množstvo svetla, teda je podstatne efektívnejšia ako LED diódy a AMOLED panel vďaka tomu nepotrebuje zvláštne osvetlenie, takže je úspornejší. Okrem toho dosahuje významné pozitívne rozdiely aj v kvalite čiernej a ostatných farieb či v intenzite jasu. Oproti „obyčajnej“ OLED (Organic LED) technológii pridáva AMOLED (Active Matrix OLED) vrstvu TFT tranzistorov, ktoré sa starajú o prepínanie stavu jednotlivých pixlov, inak by totiž OLED displeje boli v moderných prístrojoch ťažko použiteľné. Avšak aj ona má svoje nevýhody. Predovšetkým je to nedostatkovosť, ktorá obmedzuje dostupnosť AMOLED aj v smartfónoch (možno si spomeniete na situáciu pred pár rokmi, keď museli výrobcovia AMOLED panely neplánovane nahrádzať inými). Vo väčších prístrojoch boli AMOLED displeje dlho iba márnym snom, až teraz sa objavujú prvé takéto televízory, no zatiaľ sú extrémne drahé. Predať 5“ panel v prémiovom smartfóne sa výrobcovi určite oplatí viac ako 50“ v televízore. Ceny však časom určite budú klesať a výrobné kapacity sú neustále zvyšované.

IPS

IPS a PLS

Než však naplno príde AMOLED budúcnosť, urobme ešte odbočku k alternatívnym technológiám. IPS (In Plane Switching) pôvodne vznikla ako riešenie pálčivých problémov TN-LCD panelov. Preusporiadaním pixlov predovšetkým zväčšila pozorovacie uhly (na prakticky plných 178° v horizontálnom i vertikálnom smere), zlepšila farebnú vernosť. Ešte aj dnešné IPS panely však za to platia daň v podobe mierne vyššej odozvy a o niečo vyššej spotreby energie. Samsung vyrába panely typu Super PLS, ktoré sa však od IPS veľmi neodlišujú – ide len o mierne vylepšenú verziu zobrazovačov štandardne vyrábaných firmou LG.

MVA

VA, MVA, PVA

Trojica technológií používaných hlavne v profesionálnych monitoroch. Tieto technológie už môžeme popísať relatívne ťažko. Niektoré monitory prinášajú oproti klasickému LED-LCD riešeniu lepšiu farebnú vernosť a pozorovacie uhly blížiace sa k IPS, ale za cenu vysokej odozvy či nižšieho kontrastu. Iné sú zasa zamerané opačne a nezriedka sa nájdu aj také, ktoré majú všetky parametre na slušnej úrovni.

IGZO

IGZO

V súčasnosti veľmi často spomínaná technológia, ktorá vlastne svojho výrobcu (Sharp) zachránila pred krachom. Ide o ďalšiu modifikáciu LCD technológie – IGZO (Indium Galium Zinc Oxide) používa odlišný materiál tranzistorov, vďaka čomu sú menšie a súčasne priehľadné. Vďaka tomu by IGZO displeje údajne mali ušetriť neuveriteľných 80-90 % energie. Aj keby bol benefit len polovičný, a zdá sa že je to naozaj tak, pôjde o vítané vylepšenie najmä pre smartfóny so žalostnou výdržou, ale aj pre akékoľvek mobilné i stolné počítače. Druhou veľkou výhodou je možnosť naukladať pixly až dvakrát hustejšie – teda zdvojnásobiť jemnosť. O nej si povieme nižšie, s tou to nie je také jednoduché.

LG Cinema 3D

3D – neúspešný pokus

3D zobrazovanie bolo pred dvoma rokmi horúcou témou, dnes už v nej majú zákazníci aj výrobcovia jasno. Tento technologický prepadák už nikto nevychvaľuje vo svojich prezentáciách, 3D notebooky a mobily sa úplne vytratili a aj 3D monitory a televízory ustupujú čoraz viac do úzadia. Preto sa 3D nebudeme podrobnejšie venovať. Pokiaľ vás však priestorový obraz zaujíma, pozrite si náš starší článok, tému o 3D televízoroch a 3D smartfónoch.

HP Envy

Dotykový displej – ďalšia iracionálna módna vlna?

Z 3D sme sa poučili a k aktuálnej módnej vlne, dotykovým displejom, pristupujeme radšej skepticky. Samozrejme, o vhodnosti tohto typu ovládania na smartfónoch asi málokto pochybuje, podobne aj na bežných tabletoch (7-10“). Aj 11,6“ tablety sú ešte všeobecne akceptované. Avšak na 13,3“ paneli je vhodnosť dotykovej vrstvy už prinajmenšom diskutabilná a na 15,6“ notebookoch či dokonca 20“ desktopoch je to vyložene ergonomický nonsens. Prečo? Pri ich používaní máte dve možnosti. Buď si dáte počítač ďalej od seba a budete za ním naťahovať ruky, čo vás po krátkej chvíli omrzí, ak vás hneď nezačnú bolieť ruky. Druhá možnosť, ktorá vlastne prvú nevylučuje, je používanie zblízka – to však nevyhovuje zo zdravotného hľadiska. Bolesť hlavy alebo minimálne očí z dlhého používania zažil snáď každý z nás a nedodržiavanie dostatočnej vzdialenosti od displeja situáciu zhoršuje. Tretím problémom sú odtlačky prstov (napríklad priniesť si na poradu pracovný notebook s upackaným displejom by nebolo nič moc), ďalším nevyhnutnosť lesklého povrchu displeja, vyšší odber energie a v prípade UI Desktop vo Windows 8/8.1 aj nepohodlnosť. Napokon, uvažovaný 15,6“ notebook už určite bude mať veľký a relatívne pohodlný touchpad. Čo môže situáciu čiastočne zmeniť, je rozvoj Modern UI v spomínanom Windowse.

Dell Ultrasharp U2913WM

Dell Ultrasharp U2913WM s 29″ uhlopriečkou by mal nahradiť dva 17″ 4:3 monitory, niekomu možno nebude stačiť ani ten

Uhlopriečka, odrazový mostík

Posuňme sa k parametrom displejov. Najpopulárnejším je samozrejme uhlopriečka, pričom je bežne zaužívané pravidlo čím viac – tým lepšie. Výhody veľkých displejov sú dobre známe (najmä väčšia plocha pre prácu, lepší zážitok z používania), spomeňme však najčastejšie opomínané nevýhody. V prvom rade, a to sa týka najmä mobilných počítačov, je to vyššia spotreba energie. Procesory, pamäte, SSD-čka, grafiky – tie všetky robia veľké pokroky v energetickej efektivite a sú čoraz úspornejšie tak v záťaži, ako aj v pokoji. Displeje sú dlhodobo považované za najsmädnejší komponent notebookov a dnes to platí hádam ešte viac, aspoň kým neprídu úsporné technológie IGZO a AMOLED. Väčší panel logicky potrebuje väčšie rozmery (ak teda nenarazíte na model s tenučkým rámom – ako LG Shuriken), ktoré sa prejavia aj na hmotnosti notebooku či obsadení počítačového stola. Tretia námietka sa naopak týka najmä desktopových monitorov, ide o sledovaciu vzdialenosť. Tú skúmame v dvoch rovinách – najskôr, sedenie blízko pri monitore unavuje oči a z dlhodobého hľadiska môže poškodiť zrak. Potom, príliš blízke sedenie vás núti nepohodlne často otáčať hlavou a behať očami po obrazovke, na druhej strane z priveľkej diaľky si neužijete detaily na obrazovke (to je ale skôr otázka televízorov). Na internete môžete naraziť na rôzne čísla (od 1,5 až po 4-násobok), my si dovoľujeme označiť za ideálnu hodnotu 2,5-násobku uhlopriečky. Ak uvažujeme správne, pre 10“ tablet by to znamenalo 64 cm, pre 15,6“ notebook 99 cm a v prípade 22“ desktopového monitora 140 cm. Tu príde vhod dostatočne dlhý stôl, prípadne uchytenie monitora na stenu.

Ideálne jemnosti displejov podľa Intelu

Ideálne jemnosti displejov podľa Intelu. Podľa nás sú značne prehnané

Rozlíšenie – PPI mánia v plnom prúde

Rovnako populárne je aj rozlíšenie displejov. Najmä vo veľkých počítačoch to bola dlho opomínaná kategória, aktuálne prebieha známa PPI mánia. Veríme a dúfame, že v smartfónoch ju už máme za sebou – tam už sme dávno presiahli ideálne hodnoty a ďalšie marketingové preteky neprinášajú žiadny úžitok, len plytvanie výkonom skromných grafických jadier, energiou batérie a investičnými prostriedkami výrobcov. Momentálne je asi najhorúcejšie v tabletoch a veci sa začínajú meniť aj v notebookoch, v desktopoch zatiaľ nie. Tému detailnejšie rozpitváme v najbližšom TECHBOX Android Špeciáli, spomeňme však aspoň stručne základné tézy. Všeobecne uznávaná „hranica dokonalosti“ 300 PPI (viac ľudské oko nerozpozná) platí len v prípade malých smartfónov a s rastom uhlopriečky, teda s rastom sledovacej vzdialenosti klesá. Vo väčších smartfónoch niekam nad 250 PPI (viac ako HD teda nemá zmysel), v 10“ tabletoch tesne nad 200 PPI (ideál je teda Full HD) a vo väčších počítačoch ešte nižšie. Nie je teda žiadna hanba mať 100 PPI Full HD monitor. Takisto je absolútne akceptovateľný tablet či malý 11,6“ notebook s rozlíšením 1 366 x 768 pixlov alebo 15,6“ laptop s 1 600 x 900 pixlami, prípadne Full HD. Zvyšovanie jemnosti (ale určite nie za ideálnu hranicu) vytvára krajší obraz a poskytuje priestor pre viac prvkov (viac okien, viac ikon…), ale má aj svoje nevýhody – vyššiu záťaž grafiky a tým vyššiu spotrebu energie (a „žravejší“ je samozrejme aj samotný displej, a to podstatne), menšie a často až ťažko čitateľné písmo či využitie len v niektorých aplikáciách. S rozlíšením priamo súvisí pomer strán. Dnes už bežný 16:9 ponúka pohodlnejšiu prácu s dvoma oknami vedľa seba či vhodnejšie sledovanie širokouhlého videa. 4:3 monitor s rovnakou uhlopriečkou má však väčšiu plochu. Okrem toho sa objavujú aj prvé monitory s ešte širokouhlejším formátom 21:9, ktorý by mal simulovať prácu na dvoch 4:3 monitoroch vedľa seba, ale samozrejme bez rušivého deliaceho pásu.

Acer Aspire M3

Lesklý displej – postrach praktického používateľa

Čitateľnosť, spracovanie, pozorovacie uhly

Dokonalý displej však nestačí, pokiaľ sa na ceste medzi ním a vaším okom vyskytne prekážka. A tu je jeden z najväčších a najabsurdnejších problémov moderných displejov. Ich krycie sklá môžeme rozdeliť do troch kategórií – matné, lesklé a antireflexné (lesklé s vrstvou znižujúcou nepríjemné odrazy svetla). Matné sú pre bežné použitie najlepšie, pretože odrážajú len minimum okolitého svetla a sú čitateľné aj na priamom slnku, a to s podstatne nižším jasom ako lesklé panely. Napriek tomu ich nájdete hádam len v jednom z desiatich monitoroch, ak nie ešte menej. Lesklé panely sú síce v záujme lepšieho kĺzania prstov vhodnejšie na dotykových prístrojoch, výrobcovia ich však s obľubou osádzajú aj do nedotykových počítačov, čo je podľa nás odporný zločin proti ergonómií. Dôvod tohto iracionálneho konania nepoznáme, hádam je to len krajší vzhľad displeja na produktových fotografiách. Lenže počítač nie je na pozeranie či na dekoráciu, ale na používanie – a to dokážu lesklé panely poriadne znepríjemniť. Preto dôrazne odporúčame pri kúpe voliť matný, alebo aspoň kompromisný antireflexný displej (aj keď sa vám tým výber poriadne zúži a možno si dosť priplatíte). Takisto podotýkame, že matný panel nestačí, pokiaľ bude lesklý rámik okolo neho – odlesky vás budú otravovať aj tak. S vyhotovením súvisí aj čitateľnosť displeja na slnku, problém najmä pri smartfónoch. Celkom vyriešené nie sú ani nedostatočné pozorovacie uhly. Tie sa udávajú v stupňoch, zvlášť v horizontálnom a vertikálnom smere. Ideálne v tomto smere sú IPS displeje – s ich 178-stupňovými uhlami sa môžete na monitor pozerať celkom zboku či celkom zhora a nedôjde k žiadnej degradácií farieb, jasu či kontrastu. Pohodlne však postačia aj hodnoty okolo 160°, pričom asi najväčší problém majú lacné notebooky. Ak používate počítač len ako jednotlivec, je to jedno – keď však budete chcieť viacerým známym naraz napríklad ukázať video, predstavujú nedostatočné pozorovacie uhly limitáciu.

AMOLED TV Samsung

Za najkvalitnejšie panely boli dlho považované plazmové, čoskoro ich zrejme nahradí technológia AMOLED

Farby, jas, kontrast, odozva, frekvencia

Zvyšovanie rozlíšenia je fajn, ale to je len jeden aspekt kvality obrazu. Najmä grafici si potrpia na kvalitnú reprodukciu farieb, ktorá je meraná buď absolútnym počtom podporovaných odtieňov (bežnému človeku stačí 16,7 milióna), alebo percentuálnym pokrytím určitého štandardu, napríklad Adobe RGB. Na zabezpečenie kvality obrazu je potrebný aj dostatočne vysoký jas. Matný monitor používaný mimo priameho dosahu slnečných lúčov si vystačí aj s 250 čo dokonca 200 cd/m2 (1cd/m2 = 1 nit), pri tabletoch, notebookoch a najmä smartfónoch je dobré ísť vyššie, 300 nitov by však malo stačiť. Kontrast udáva rozdiel v intenzite svetla medzi najbelšou a najčernejšou farbou, akú monitor dokáže vykresliť. Dynamický kontrast s hodnotami v miliónoch ignorujte, výpovednejší je statický (typický), pričom hodnota 1 000:1 je v poriadku. Tým sa dostávame k odozve, ktorá predstavuje čas potrebný na prekreslenie obrazu, resp. zmenu bielej farby na čiernu a naopak. Vysoké hodnoty stačia na prácu, ale v rýchlych hrách či filmoch budú spôsobovať efekt tzv. duchov. Do 8, resp. ideálne do 5 ms je všetko v poriadku. Frekvencia bola problémom skôr pri blikajúcich CRT paneloch, LCD-čkam absolútne stačí 60 Hz (60 FPS), viac pravdepodobne ľudské oko ani nerozpozná. Ak chcete využívať 3D s aktívnymi okuliarmi, potrebujete 120 Hz.

Monitor iiyama

Monitory s funkciou Pivot môžete otočiť o 90°

Vstupy, polohovanie, spotreba a ostatné hardvérové záležitosti

Vecou desktopových monitorov sú osadené obrazové vstupy – klasický analógový VGA, modernejší digitálny DVI, digitálny HDMI so súčasným prenosom zvuku či DisplayPort používaný najmä v drahších zariadeniach. Podstatné je nájsť prienik medzi konektormi na monitore a na grafickej karte/základnej doske, aby ste sa vyhli nutnosti kúpy kadejakých zbytočných redukcií a prevodníkov. Dnes už sa dá uvažovať aj o využití reproduktorov integrovaných v monitore. Ak sú dva aspoň po jednom Watte, postačia na bežné použitie aj sledovanie videí. Veľkosti a výkonu reproduktorov však zodpovedá ich hlasitosť, nepresvedčivá basová zložka, nižšia kvalita a väčšinou i absencia priestorového efektu. Mnohým používateľom však takéto riešenie postačí a aspoň ušetrí miesto na stole a pár káblov. Pokiaľ však nepoužijete HDMI kábel, musíte monitor pripojiť k PC aj cez klasický 3,5 mm jack. Okrem audio a video konektorov sú na monitoroch čoraz bežnejšie aj dátové, USB porty. V lacnejších monitoroch slúžia len ako USB rozbočovač, v drahších môžete z USB kľúča prehrávať multimediálny obsah aj bez zapnutia počítača. Ešte ďalej idú tzv. televízne monitory so zabudovaným DVB-T tunerom (pozemné vysielanie), aj keď ich využiteľnosť je veľmi relatívna. Príjemnú službu pri práci urobia rôzne ergonomické vylepšenia – možnosť otočiť monitor v kĺbe o 90° (systém Pivot), rozsiahlejšie polohovanie či vysúvanie, stabilný stojan, možnosť uchytenia na stenu pomocou VESA držiaku … Život vám uľahčí aj šikovný softvér – režimy nastavenia obrazu, rozdelenie obrazu na sektory, automatický jas, senzor vypínajúci monitor vo vašej neprítomnosti … Otázka spotreby je dostatočne zaujímavá. Napríklad bežný 22“ Full HD LED-LCD monitor „žerie“ 30 W, ale rôznymi eko režimami sa výrobcovia dokážu dostať aj pod 12 W! V mobilných počítačoch je spotreba ešte dôležitejšia, číselných hodnôt sa však nedopátrate.

 

Výber správneho monitora či displeja nie je vôbec jednoduchý. Podstatné je zvoliť vhodnú uhlopriečku, dostatočne vyspelú technológiu, primerané rozlíšenie a najmä matný povrch. Potom už len skontrolujte, či vám postačí daná úroveň ostatných parametrov (pozorovacie uhly, odozva, spotreba…) a softvérové vylepšenia berte len ako príjemnú pridanú hodnotu. Nabudúce už sa pozrieme na prvé hotové počítače a pokúsime sa poradiť vám, ako si postaviť úžasne výkonný a súčasne lacný stolný PC.

Pozrite si všetky časti seriálu:

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – stolné PC

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – klasické, lacné a herné notebooky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – Ultrabooky, malé notebooky a netbooky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – tablety a hybridné zariadenia

Foto: ASUS, LG, Intel, personal.kent.edu, Rambus, Samsung, Sharp, splurgebook.files.wordpress.com, TECHBOX

Komentáre k článku