Už je to 51 rokov, čo ľudská noha prvýkrát prešla po Mesiaci

ZDROJ | The Museum of Fine Arts

20. júla 1969 sledovalo zhruba 600 miliónov televíznych divákov fenomenálny úspech ľudstva v priamom prenose. Išlo o splnenie sľubu, ktorý dal americký prezident John F. Kennedy. Let k Mesiacu, vzdialenému od Zeme 384 400 km, trval tri dni.

Let uskutočnila trojčlenná posádka: veliteľ Neil A. Armstrong, pilot veliteľského modulu Michael Collins a pilot lunárneho modulu Edwin E. „Buzz“ Aldrin, Jr. Hlavným cieľom Apolla 11 bolo doletieť k Mesiacu, pristáť na jeho povrchu a bezpečne sa vrátiť na Zem.

Pilot lunárneho modulu Edwin E. „Buzz“ Aldrin Jr. na snímke Neila A. Armstronga.ZDROJ | NASA

Apollo 11 bol piatym americkým pilotovaným kozmickým letom v programe Apolla. Presne o 20:17:39 svetového času pristáli astronauti Amstrong a Aldrin na Mesiaci.

Pozrite siUrobte si výlet na ISS vďaka Google a jeho programu Arts & Culture

Medzi ďalšie ciele misie bol vedecký prieskum, napríklad umiestnenie televíznej kamery na prenos signálov na Zem, zber vzoriek slnečného vetra, inštalácia prístroja ESAP (skladajúceho sa z laserového reflektora a malého seizmometra). Počas prieskumu mali obaja astronauti zhromaždiť rôzne vzorky dopraviť ich na Zem.

Bola to tiež posledná misia Apolla letiaca trajektóriou voľného návratu (free-return), ktorá by jej prípade problému umožnila návrat na Zem bez žhavenia motora. Vďaka tomu bola pripravená na prerušenie misie kedykoľvek pred zostúpením do lunárnej obežnej dráhy.

Čo sa týka technológií, počítač misie Apollo 11 bol na tú dobu technologickou špičkou. Išlo o sálový počítač IBM System/360, ktorý mal na starosti všetky potrebné výpočty a nevyhnutné simulácie. NASA využívala pre Appolo 11 päť počítačov typu System/360.

Počítačový komplex v reálnom čase (RTCC) v Houstone – IBM System/360 zhromažďoval, spracovával a zasielal informácie o riadení misie, aby nasmeroval každú fázu misie Apollo. RTCC bol taký rýchly, že medzi prijatím a riešením problému s počítačom prakticky neexistovala prestávka.ZDROJ | IBM

Obsahoval zhruba 100 000 tranzistorov a dokázal spracovať 1,3 Mbit/s. „Pochváliť“ sa mohol 2 MB pamäťou, jeho cena bola 3,5 milióna dolárov. V porovnaní s dnešnými smartfónmi je to však úplný amatér so zanedbateľným výkonom.

Toto je malý krok pre človeka, ale ohromný skok pre ľudstvo.

Neil Armstrong

Sľub, že práve USA bude prvou krajinou, ktorá dostane človeka na Mesiac, dal John F. Kennedy 25. mája 1961, keď ohlásil vznik vesmírneho programu.

Viete, že…

program Apollo, známy aj pod názvom Project Apollo, bol tretím programom pre vesmírne lety v USA, ktorý uskutočnila NASA, vďaka ktorému sa podarilo vylodiť prvých ľudí na Mesiaci v rokoch 1969 až 1972?

Buzz Aldrin na Mesiaci, jedna z najznámejších fotografií misie Apollo 11.

Po splnení Kennedyho plánu dopraviť človeka na Mesiac podpora pre kozmický program oslabla. Misie Apolla boli predčasne ukončené hoci sa mali zrealizovať ešte tri ďalšie lety. Program bol napokon ukončený v decembri 1972 letom Apolla 17. Jedným z dôvodov ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo Vietname.

Pozrite siSpaceX chce námorné kozmodrómy pre lety k Marsu, na Mesiac, aj na Zem

Je zarážajúce, že od programu Apollo sa žiadny človek nedostal vo vesmíre ďalej ako na nízku obežnú dráhu. Pristátie na Mesiaci však spustilo ľudskú fantáziu, nielen vedcov a inžinierov, ale aj umelcov a trvá prakticky dodnes. Napríklad v streamovacej službe Apple TV+ si môžete pozrieť prvú sériu vynikajúceho seriálu For All Mankind.

Ďalšie zaujímavé články nájdete v našej rubrike HISTORICKÝ DEŇ, kde vám prinášame rôzne prelomové udalosti, zariadenia a stroje z technologického sveta.

ZdrojNASA,IBM

Komentáre k článku