StratoBus – ďalší stratosférický satelit má formu vzducholode

Google nafukuje balónový projekt Loon, Facebook uvažuje o solárnych dronoch a existujú aj projekty nezávislých satelitných operátorov. Tie však nemajú poskytovať internetové pripojenie koncovým užívateľom, ale lokálnym operátorom. Google a Facebook naproti tomu hľadajú cestičky, ako dostať lacný bezdrôtový internet priamo k používateľom v rozvíjajúcich sa krajinách Afriky, Ázie a v ďalších regiónoch.

Tip: Facebook ako operátor? Dosť pravdepodobné!

Kým stratosférické balóny skrývajú viacero otáznikov, obrovské solárne drony spoločnosti Titan Aerospace, o ktorých využití špekuluje údajne aj Facebook, vyzerajú nádejne. Vďaka solárnym panelom a batériám dokážu lietať v stratosfére údajne až 5 rokov, pričom schopnosť manévrovať ich robí omnoho spoľahlivejším prostriedkom na šírenie rádiového signálu na vybranom území v porovnaní s balónmi.

stratobus

Rovnako zaujímavou možnosťou môže byť projekt stratosférických vzducholodí StratoBus, ktoré vyvíja francúzsko-talianská spoločnosť Thales Alenia Space. Vzducholoď dlhá sto a široká tridsať metrov je poháňaná elektromotormi, zásobovanými energiou zo solárnych článkov, resp. v noci z batérií. Keďže vo výške 20 km, čo je už oblasť stratosféry, sa už nevyskytujú silné vetry, nepotrebuje vzducholoď veľa manévrovať, aby si zabezpečila viac-menej stabilnú polohu nad určitým územím. Napriek tomu jej motory údajne dokážu čeliť vetru o rýchlosti až 90 km/hod. V pokojnom počasí však na rozdiel od dronov nepotrebuje míňať energiu na udržanie výšky, vďaka vztlaku plynom plneného trupu.

stratobus1

Konštrukcia  StratoBusu je zaujímavá. Plášť z uhlíkových vlákien je v hornej časti priehľadný, aby prepúšťal slnečné žiarenie, kým vnútrajšok trupu funguje ako zrkadlo, sústreďujúce lúče na fotovoltaické panely umiestnené vo vnútri. Vzducholoď sa okrem toho dokáže natáčať pozdĺž osi a optimalizovať tak svoju polohu voči slnku v závislosti od dennej, aj ročnej doby. Poloha gondoly sa pritom nemení, pretože predná časť vzducholode, pod ktorou je gondola s technológiou zavesená, je od trupu oddelená prstencovým ložiskom.

Keďže jediná vzducholoď umožňuje zo stratosférických výšok pokryť signálom tisíce kilometrov štvorcových, javí sa ako zaujímavá alternatíva voči satelitom hlavne pri pokrývaní riedko osídlených území. Naopak, v urbanisticky rozvinutej krajine nie je nasadenie podobných prostriedkov príliš vhodnou alternatívou z hľadiska kapacity prístupovej siete a využitia spektra. (1 vzducholoď = 1 základňová stanica, nebude mať dostatočnú konektivitu povedzme pre milión používateľov). Môže však slúžiť ako strešné pokrytie na preklenutie „bielych“ miest medzi klasickými pozemnými stanicami, alebo ako záložná komunikačná sieť pri rozsiahlych výpadkoch pozemnej infraštruktúry pri prírodných katastrofách.

Zdroj: Phys.org, foto: Thales Alenia Space

Komentáre k článku