Pozrite si
Na záver minulotýždňového 68. Medzinárodného astronautického kongresu v Adelaide vystúpil aj šéf súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX a Tesly Elon Musk. Plány kolonizácie Mesiaca a najmä Marsu nenechali médiá chladnými a razom sa ocitli na titulných stránkach, a v hlavnom vysielacom čase.
Nech je však realizácia týchto zámerov akokoľvek vzrušujúca, samotné plány nie sú ničím novým. Naopak, keďže predstavy veľa nestoja, o možnostiach budovania základní na Mesiaci a na Marse špekuluje a hovorí kdekto, často aj ten, kto na ich realizáciu nemá žiadne možnosti.
Falcon Heavy je tu, no nie nadlho
To, pravdaže, neplatí o SpaceX. Súkromný vesmírny dopravca, ktorý už dnes vynáša družice na geostacionárnu dráhu s nosičmi Falcon 9, by už na budúci mesiac mal prvýkrát štartovať s raketou Falcon Heavy, ktorá bude schopná dopraviť náklad nielen na Mesiac, ale aj na Mars.
Falcon Heavy dokáže dopraviť do vesmíru slušný náklad – 22,2 ton na geostacionárnu dráhu, alebo 13,6 ton na Mars. Nakoniec, SpaceX už čoskoro plánuje poslať na prelet okolo Mesiaca v pilotovanej lodi Dragon V2 aj jedného, až dvoch vesmírnych turistov.
Lenže Falcon Heavy, ktorý má 3 x 9 motorov Merlin a ešte ani nezačal lietať, je zrejme už dnes prekonaný. Podľa slov E.Muska SpaceX všetky svoje nosné rakety postupne nahradí systémom BFR. Skratka vznikla z expresívneho označenia „Big Fucked Rocket“, čo by sme mohli preložiť ako „Kur..sky veľká raketa“.
Toto pomenovanie použil sám Musk, pri prvej prezentácii kozmickej lode ITS a jej nosnej rakety (BFR) v súvislosti s plánom na kolonizáciu Marsu.
Sakramentsky veľká, aj po redukčnej diéte
O parametroch tejto najväčšej nosnej rakety v dejinách sa podrobne dočítate v našich predošlých článkoch, napríklad tu. Prvý stupeň používa motory Raptor, ktoré už SpaceX testuje. Ich počet bol síce z praktických dôvodov znížený z pôvodných 42 na 31, ale nová BFR s výškou 106 metrov a s priemerom 9 metrov bude aj tak poriadne monštrum.
SpaceX znížila počet motorov Raptor aj na samotnej kozmickej lodi ITS z 9 na 6. V oboch prípadoch malo toto zoštíhlenie ekonomické dôvody. Kozmická loď ITS (Interplanetary Transport System) pre 100 cestujúcich má pristávať motoricky vo vertikálnej polohe. Takto už pri návrate na Zem pristávajú prvé stupne rakiet Falcon 9.
Rovnako bude pristávať aj prvý stupeň BFR, ktorý bude recyklovateľný a mnohonásobne použiteľný.
Smelý plán s vesmírnymi aerolinkami
Azda väčším prekvapením, než kolonizácia Marsu, bola Muskova myšlienka využiť skratku cez vesmír na pozemskú dopravu. Namieste by bolo možno skôr pomenovanie teleportácia, pretože podľa vízie SpaceX by sa pomocou BFR mohli pasažieri prepravovať akoby osedlali medzikontinentálnu balistickú strelu.
Let z Londýna do New Yorku by trval menej ako 30 minút a polhodinové časy by mali lety na spojniciach mnohých metropol, ležiacich tisíce kilometrov od seba. Do hodiny by sa takto dalo doletieť na ktorékoľvek miesto na Zemi.
Zdá sa, že revolučné zrýchlenie dopravy nedá E. Muskovi pokoj už dlhšie, lebo opakovane prichádza v tejto súvislosti s novými nápadmi. Najprv to bol koncept Hyperloop, potom tunely s vysokorýchlostnou dopravou, a teraz osobná raketová doprava.
Túto myšlienku tiež prezentoval Musk na austrálskom kongrese IAC 29.septembra 2017. O čo presne ide? Nuž, o nič menšie, ako kozmické lety, ktoré skončia, akoby predčasne. Cestujúci sa nalodia do kozmickej lode, umiestnenej na štartovacej rampe na vrchole nosnej rakety BFR.
Po vynesení na obežnú dráhu sa prvý stupeň oddelí a vráti sa na základňu, kde mäkko pristane pomocou vlastných motorov. Kozmická loď, zrejme upravená ITS, bude pokračovať k cieľu vesmírnym priestorom, pričom má dosiahnuť rýchlosť 27 000 km/hod. Zodpovedá to zhruba 1. kozmickej rýchlosti. Na Zemi je táto rýchlosť 7,9 km/s, čiže 28 440 km/hod.
Pred cieľom loď vstúpi do atmosféry a pristane na kozmodróme pomocou vlastných motorov. Čosi podobného, s výnimkou mäkkého pristátia, sa deje pri vystrelení medzikontinentálnej balistickej rakety. Výroba a montáž rakety BFR sa má začať v priebehu budúceho roku, prvé skúšobné lety zatiaľ ohlásené neboli.
Hoci je Elon Musk známym vizionárom, ktorý rád šokuje, treba spomenúť, že termíny svojich míľnikov často nedodrží a pružne ich posúva. Tak je to aj s kolonizáciou Marsu, kde ešte vlani plánoval pristáť s nákladnou loďou Red Dragon v roku 2018 a neskôr využiť každé štartovacie okno, nasledujúce 2 roky po predchádzajúcom.
Z roku 2018 je dnes rok 2022, aj keď možno sa zmení aj plánovaný raketový nosič z Falcona Heavy na BFR. V roku 2024 by mali letieť na Mars aj astronauti. Uvidíme.
Fikcia, či dopravná revolúcia?
Transkontinentálna kozmická doprava cestujúcich však vyvoláva viacero otáznikov (tie nakoniec nechýbajú ani v súvislosti s Hyperloopom, z ktorého už je „buzzword“).
Pochybnosti vzbudzuje napríklad Muskovo tvrdenie, že cena za takýto polhodinový výlet z jedného kontinentu na druhý, prekonávajúci šíri oceán „skratkou“ cez vesmír, by bola za cenu letenky v ekonomickej triede. Tu by som si dovolil tvrdiť, že ani náhodou!
Aj pri opakovateľnom použití prvého stupňa – Falcon 9 má dosiahnuť desaťnásobnú použiteľnosť, cieľom pri BFR je stovka štartov – ide o výrazne nižšiu trvanlivosť v porovnaní s dopravnými lietadlami. To platí aj o kozmickej lodi, kde sa budú nachádzať pasažieri.
Pri návrate do atmosféry prakticky 1. kozmickou rýchlosťou dostane konštrukcia lode poriadne zabrať a určite bude musieť používať aj tepelný štít. Ten, spolu so spotrebou obrovského množstva paliva v prepočte na tonu nákladu, určite veľké úspory neprinesie.
Nejasnosti sú aj v súvislosti s nárokmi na fyzickú zdatnosť pasažierov. Mediálny ruch okolo nového druhu dopravy vyvoláva dojem, že pôjde len o supermoderné aerolinky. Ak ale Elon Musk nemá v rukáve aj patent na nejaký antigravitačný systém, o čom môžeme úspešne pochybovať (koniec pokusu o vtip 🙂 ), budú musieť cestujúci pri štarte aj pristávaní čeliť pomerne vysokému preťaženiu.
Kozmonauti jeho zvládnutie do úmoru trénujú v centrifúgach, či v stíhačkách a musia byť zdraví a v dobrej kondícii, takže predstava, že zrazu postačí kúpiť si letenku a lietať do vesmíru, je trochu zvláštna.
Ale povedzme, že sa to nakoniec podarí. Pokiaľ áno, vypáli SpaceX rybník nielen aerolíniám, ale aj spoločnostiam ako Virgin Galactic, alebo Blue Origin, ktoré za „mierny poplatok“ cca 200 000 USD plánujú realizovať vesmírnu turistiku „na hranicu vesmíru“, do výšky cca 100 km.
Cestujúci so SpaceX by mali takýto (a pritom omnoho realistickejší) vesmírny výlet v cene letenky a údajne za zlomok ceny.
Zdroj