Satelity ohrozuje kozmický odpad, zostrelí ho laserové delo

Ľudstvo za necelých šesť desaťročí kozmickej éry dokázalo slušne zahltiť odpadom exponované nízke a stredné obežné dráhy. Hoci odpad z nízkej obežnej dráhy väčšinou po rokoch klesne do atmosféry, kde zhorí, časť odpadu zostáva obiehať okolo Zeme celé roky a stáva sa hrozbou.

/laser.delo2

Ak ste videli film Gravitácia, viete si predstaviť o okých rizikách je reč. Kvôli potenciálnym kolíziám s kozmickým odpadom sa musí pravidelne posúvať aj medzinárodná stanica ISS.

Podľa portálu WIRED vedci odhadujú, že momentálne sa na obežnej dráhe nachádza asi 3000 ton trosiek, ktoré ohrozujú satelity, aj kozmonautov. Riešenie navrhuje tím vedcov z japonskej siete výskumných ústavov RIKEN, ktorí navrhujú likvidovať odpad pomocou laserového dela.

POZRITE SI: Liekom na recesiu má byť kozmický biznis

Pojem laserových diel vo vesmíre však evokuje negatívne asociácie s hviezdnymi vojnami a to nielen s ich filmovou podobou. Ak by sme dokázali laserom likvidovať kozmický odpad, rovnako dobre vieme odstaviť aj vojenské a komunikačné družice, čo by mohlo viesť k vojenskému konfliktu. Takisto by sa v rámci prebiehajúceho konfliktu mohli takéto prostriedky použiť ako súčasť stratégie. Nasadenie laserových diel na obežnej dráhe tak predstavuje skôr politický, než technický problém.

laser.delo

Tím RIKEN navrhuje laserové delo nielen kvôli „uprataniu“ obežnej dráhy, ale aj kvôli zvýšeniu efektivity teleskopu Extreme Universe Space Observatory, ktorý je umiestnený na palube ISS a svetelné záblesky odrazené od trosiek mu zhoršujú pozorovacie schopnosti.

Vedci z RIKEN-u však nie sú prví, kto prišiel s myšlienkou laserových diel. Nápad je starý už najmenej 30 rokov. V súčasnosti Európska únia podporuje projekt s názvom Stardust, ktorý analyzuje, ako zvládnuť vesmírny odpad a ohrozujúce asteroidy. Aj tu sa uvažuje s nasadením laserov.

POZRITE SI: Myšlienka kozmických plachetníc stále žije

Z dlhodobého hľadiska chcú vedci nájsť spôsob na recyklovanie starých satelitov. Pokiaľ sa nechajú nekontrolovateľne obiehať na nízkej orbite, kolízia nie je len teoretickou možnosťou. Po zrážke satelitov Iridium 33 a Cosmos 2251 v roku 2009 zostali na obežnej dráhe možno desiatky tisíc drobných úlomkov. Našťastie, vplyvom gravitácie majú tieto častice tendenciu zhlukovať sa, takže aj vesmír disponuje samočistiacou schopnosťou. Môže to však trvať z nášho hľadiska pridlho, takže pri upratovaní priestoru na hranici vesmíru  prídu laserové delá vhod.

Zdroj: Wired

Komentáre k článku