Satelit Sentinel 1A odštartoval európsky projekt Copernicus

Európska kozmická agentúra sa pri projektoch kozmického výskumu čoraz viac spolieha na vlastné sily, aj keď bez medzinárodnej kooperácie to často nejde. Tak tomu bolo aj pri štarte prvej družice z Európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus.

sentinel-1a-1

Kozmická loď Sojuz s družicou Sentinel – 1A štartuje z kozmodrómu v Kurou.

Družicu Sentinel 1A vyniesla na obežnú dráhu z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane ruská raketa Sojuz. Štart prebehol podľa plánu 3. apríla o 23:02 (SELČ) a satelit s hmotnosťou 2,3 tony úspešne dosiahol obežnú dráhu vo výške 693 km. Všetko zatiaľ prebieha podľa plánu a satelit už úspešne rozvinul aj dve 10m dlhé „krídla“ s fotovoltickými panelmi. Kľúčovou pre pozorovanie je 12 m dlhá anténa radaru. Sentinel (Ochranca) je súčasťou projektu environmentálnych družíc, ktoré budú okrem iného súčasťou systému varovania pred živelnými pohromami.

Satelit Sentinel – 1A je prvým z radu environmentálnych družíc , ktoré sú súčasťou rozsiahleho európskeho programu na výskum podmienok životného prostredia, poľnohospodárstva, či včasného varovania pred výkyvmi prírody Copernicus. Jeho činnosť nadviaže na misiu satelitu Envisat, ktorého činnosť skončila v roku 2012 a odvtedy nemala Únia k dispozícii dáta z vlastných zdrojov.

sentinel-1a-2

Sentinel – 1A s rozvinutými solárnymi panelmi a anténou radaru.

Sentinel – 1A dostane na budúci rok dvojičku Sentinel 1B a spolu budú získavať radarové snímky povrchu (nezávisle na počasí a dennej, či nočnej dobe) v pásme C s rozlíšením 5 až 40 metrov. Pomocou ďalších prístrojov a spracovania signálov však bude rozlíšenie podstatne vyššie.

Celý program Sentinel bude tvoriť šesť typov satelitov. Sentinel 1 bude mapovať oceány aj pevninu (vrátane pobreží, morského ľadu a polárnych oblastí), Sentinel 2 sa zameria na pevniny, Sentinel 3 so Sentinel-om 6 sú určené na monitoring vodných plôch a Sentinel 4 a 5 sa sústredia na monitorovanie atmosféry, predovšetkým z hľadiska znečistenia.

EÚ do programu Copernicus v posledných rokoch investovala 1,2 miliardy eur a na roky 2014 – 2020 je na program určených ďalších asi 3,8 miliardy eur. Dáta však majú byť pre európske inštitúcie zadarmo, čo prispeje k zvýšeniu rentability tých organizácií, ktoré takéto údaje potrebujú a v súčasnosti sú nútené ich draho nakupovať zo zahraničia. Nehovoriac o ťažko vyčísliteľných prínosoch pri eliminácii škôd a rizík v prípade živelných pohrôm, akými sú napríklad povodne, alebo veterné smršte a podobne.

Zdroj: Gizmag, blog.kosmonautix.cz

Foto: Copernicus, ESA

Komentáre k článku