Sardínia – nenápadná perla v Stredomorí, ktorá stojí za spoznanie

V Stredozemnom mori leží nespočetné množstvo ostrovov a ostrovčekov, ktoré lákajú viac a viac turistov. Jedným z nich je aj Sardínia, ktorá vďaka priamemu spojeniu so Slovenskom ponúka zaujímavé miesta na spoznávanie. A že je tu veru čo objavovať. 

Sardínia je druhý najväčší ostrov Talianska. Rozlohou je zhruba ako polovica Slovenska, počtom obyvateľov ale asi ako západné Slovensko. Tak, ako u nás, aj na Sardínii nájdete spleť rozmanitej prírody, starobylých miest a dedín, no hlavne more. To je tu prakticky všade.

Niekde môžete pozerať maximálne na jeho silu, ktorá dokázala vymodelovať obrovské útesy a podmorské jaskyne, inde zas žasnúť nad krásou tyrkysového nekonečna. 

Z oblohy je možné vidieť prvé krásy ostrova.

Nám sa počas pomerne krátkeho pobytu podarilo prejsť len malú časť ostrova, no stala sa z toho láska na prvý pohľad a obojstranné zhodnutie sa, že sem prídeme žiť na dôchodok. Cesta z Bratislavy na letisko v meste Alghero je pomerne rýchla. Dvojhodinový let prejde ako voda, hoci aj v nízkonákladovke.

Ak vám vyjde počasie, čo na Sardínii nie je veľký problém, už z lietadla uvidíte krásy pobrežia, ale aj členitosť vnútrozemia. Len pre zaujímavosť, Sardínia je široká zhruba 145 km, na dĺžku od juhu po sever má 270 km. Prejsť ju teda za pár dní nemá význam, chce to aspoň 2 týždne. Hneď po vystúpení sme zamierili na autobus, ktorý nás odviezol do centra mesta.

Keďže sme chceli najskôr vidieť samotné starobylé Alghero, auto sme si nepožičali hneď na letisku, ale v pláne sme to mali až o pár dní priamo v centre mesta. 

Staré mesto Alghera je asi tak veľké, ako to bratislavské.
V starom meste nie je problém nájsť klasické tržnice bez turistov.

Alghero bolo vraj osídlené už 4 000 rokov pred Kristom, no vďaka jeho polohe na severovýchode ostrova ho v hojnom počte počas stredoveku osídlili Katalánci. Tí v meste žijú dodnes a dodnes v ňom vidieť ich obrovský vplyv. Stačí sa pozrieť na vlajku mesta či jeho erb. V oboch je zakomponovaná katalánska vlajka.

Katalánci si do novej domoviny nedoniesli len to, ale aj kultúru a architektúru. Tú vidieť na mnohých miestach mesta vrátane opevnenia, bášt a klasických domov a víl. Aj úzke uličky pripomínajú skôr Španielsko, resp. Barcelonu a jej okolie, ako typické Taliansko. Navyše v Alghere ešte stále počuť katalánsky dialekt. 

Staré mesto pripomína skôr španielske mestečká, ako tie talianske.

Ak obľubujete históriu, odporúčame aj miesta ako Anghelu Ruju, staré pohrebisko s náhodou objavenými hrobmi, alebo nálezisko Nurage Palmavera severne od Alghera cestou na niektorú zo zabudnutých pláží. Keďže my sme cestovali práve v tomto čase, koncom apríla, nie všetky turistické „atrakcie“ boli otvorené.

V meste navyše vládne typická stredomorská nálada a siesta je úplne bežná. Počas obeda sa tak nenaobedujete, maximálne tak v turistických snack baroch. Radšej si cez internet nájdite vopred podnik, ktorý bude určite otvorený, ako na poslednú chvíľu hľadať miesto, kde niečo rozumné môžete zjesť. Samotné mestečko Alghero je tak na deň, maximálne dva dni objavovania a skúmania. Staré mesto je asi tak veľké, ako to bratislavské.

Je plné úzkych uličiek, obchodíkov, barov a reštaurácií, ale stále sú tu aj domy domácich. V Alghere sa nedá stratiť. Buď sa vždy dostanete k moru, alebo sa ocitnete na konci starého mesta a vďaka baštám, tzv. Torre, ktoré staré mesto delia od novšej časti, sa vždy viete dostať opäť k moru a odtiaľ už tam, kam potrebujete. 

Architektúra sa tu mieša ako samotní obyvatelia. Katalánsky vplyv je viditeľný všade.

V severnej časti Alghera je aj pomerne veľký prístav pre malé člnky a lode. Ak by ste pokračovali viac na sever, ocitnete sa na obrovskej pláži s dĺžkou niekoľko kilometrov. V lete to tu musí byť neuveriteľne plné. My sme si mohli vyberať. 

Asi 30 km severne od Alghera je unikátny cíp Capo Caccia. Ten mimochodom vidieť aj z Alghera. Je to obrovský útes, ktorý okrem Zona Militare s majákom, radarom a ktovie čím ešte pár desiatok metrov smerom dole ukrýva trojicu vápencových jaskýň Grotta Nereo, Grotta di Nettuno a Grotta Verde. 

Neptúnova jaskyňa je dostupná zostúpením po obrovskom množstve schodov (600!), alebo z člnu, ktorý štartuje pár kilometrov na východe, alebo priamo z Alghera.
Útesy sú dychberúce.

Ešte viac na sever leží mestečko Porto Torres, západne od ktorého sa rozprestiera azda najkrajšia pláž ostrova Le Saline. Veríme tomu, že sú aj krajšie pláže, keďže výhľad na východ kazí rafinéria spoločnosti Eni práve pri meste Porto Torres, no ten biely piesok a tyrkysové more žiariace mnohými farbami… 

Do Porto Torres nás to nelákalo, zamierili sme radšej ešte viac na sever do malých dediniek, konkrétne do mestečka Sintino. 

Je to malé rybársko-turistické mesto s prístavom siahajúcim do samotného vnútra dediny. Oplatí sa sem zájsť pokojne aj ráno, v lete určite využiť aj pláž na sever od mesta. Samotné mestečko je zaujímavé možnosťou nekonečného prechádzania sa popri mori. 

Cestou do Alghera Sardínia opäť prekvapuje prírodou. Raz máte 100%-nú istotu, že ste v Stredomorí, inokedy kvôli okolitej prírode pokojne podľahnete pocitu, že ste na Slovensku, či dokonca v zelenom Írsku. 

Mohli sme si vybrať, či chceme Smart ForFour alebo Fiat 500. Smart s automatom bola jasná voľba.

Sardínia sa nedá spoznať za pár dní, a preto sa na tento zaujímavý ostrov chystáme ešte aspoň raz a hlavne na dlhšie. Žiaľ, v súčasnosti je situácia, aká je a cestovanie na čas musíme odložiť, no svet sa nekončí a možno takto o rok budeme na 2020 a nemožnosť cestovania spomínať s úsmevom. 

Komentáre k článku