Róbert Schochmann – náš vynálezca dobýva svet

Ako malý chlapec sa naučil leptať plošné spoje a už na základnej škole si dokázal vyrobiť funkčnú plošticu. Stenu v kancelárii má pokrytú diplomami za víťazstvá v podnikateľských a vedeckých súťažiach, no skutočnú dieru do sveta urobil až jeho prvý komerčný projekt – herný dron s názvom Drone n Base. Róbert Schochmann nám porozprával o tom, aké to je rozbiehať hardvérový startup s globálnymi ambíciami, ako si nájsť v Číne spoľahlivého obchodného partnera, ale aj to, prečo jeho tím nevyrazí už na žiadnu výstavu bez poriadnych zásob alobalu.

ZDROJ | Peter Frolo

Čo bola prvá mechanická vec, ktorú si vo svojom živote poskladal? 

Už ako úplne malé dieťa, keď som mal asi meter dvadsať, zaujímali ma humanoidné roboty a hrával som sa na to, že si staviam a tvorím vlastného. Odjakživa ma fascinovala mechanizácia, umelá inteligencia a predstava, že jedného dňa vznikne niečo, čo bude schopné samo vykonávať rôzne činnosti.

Už počas základnej školy som sa naučil sám si leptať plošné spoje, do malého obchodu v Petržalke som si chodil nakupovať rôzne súčiastky, kupoval som si časopis Rádioamatér, kde som si hľadal rôzne schémy. Vždy ma fascinovali aj vysielačky, diaľková komunikácia, tak som si ako dieťa vyrobil vlastné vysielačky a na základnej škole sa mi podarilo vytvoriť aj malú plošticu na odpočúvanie, ktorá sa zmestila do pera. 

To boli moje začiatky, kedy som sa naučil niečo o elektrotechnike, o tom, ako vytvoriť prototyp produktu s nulovým rozpočtom. Mal som len letovačku, voltmeter a pomocou úplne základných súčiastok som si vytváral prvé primitívne produkty. Neskôr na strednej škole som postavil prvého robota, ktorý sledoval čiaru na podlahe a vyhýbal sa prekážkam. To bol môj prvý zložitejší robotický systém, ktorý fungoval celkom samostatne.

Aj predtým som mal rôzne iné projekty, ale občas sa mi stalo, že som si pozháňal súčiastky, pozapájal som to, no zamenil som plus za mínus, a tak to celé len zadymelo. Počas strednej školy som sa naučil, že na tvorbu robotiky je potrebné naučiť sa programovať jednočipové počítače. Toto bola pre mňa výzva, lebo nikto v mojom okolí nevedel jednočipáky  programovať.

Ešte počas štúdia si so svojím tímom vyvinul bezpilotné lietadlo do súťaže v Austrálii. Aký to bol projekt?

Na vysokej škole ma celkom zaujímala aviatika, preto sme sa uberali týmto smerom. Chceli sme sa niečo naučiť, tak sme začali tvoriť prvé drony. To bolo v čase, keď v obchodoch ešte neboli dostupné komerčné drony a existovali len veľmi drahé armádne drony. V Austrálii bola vyhlásená veľká súťaž, kde víťaz mohol získať 50 000 dolárov, ak sa mu podarí postaviť bezpilotné lietadlo, ktoré dokáže samo preletieť územie vytýčené GPS waypointmi, v danej oblasti pomocou infra kamery nájsť zjavne strateného človeka a zhodiť mu pollitrovú fľašu s vodou.

Bohužiaľ, logistika pri tejto súťaži bola natoľko nákladná, že sme sa jej nakoniec nemohli zúčastniť, no išli sme do iných súťaží nielen na Slovensku, ale aj v Európe a USA. Boli to hlavne univerzitné súťaže, ale svoje výsledky sme prezentovali aj na rôznych grantových súťažiach, kde sa nám podarilo povyhrávať zaujímavé finančné ceny, vďaka ktorým sme mohli nakupovať súčiastky a stavať ďalšie prototypy lietajúcich strojov. Ak by sme počas štúdia nemali takúto pomoc, tak by to bolo celé oveľa ťažšie.

V zadaní tej súťaže stálo, že treba nájsť zjavne strateného človeka. Ako sa to dá dosiahnuť pomocou bezpilotného lietadla? Ako ho identifikuješ?

V tejto súťaži sa hľadala figurína ľudskej postavy ležiaca na púšti a mala pri sebe infra lampu. Jedna z možných detekcií bola, že sa pomocou infravízie hľadal tepelný bod. Figurína mala na sebe aj reflexnú vestu, niektoré tímy hľadali pomocou computer vision nejaký oranžový bod.

Hodnotenie bolo nastavené tak, že najviac bodov by získal tím, ktorého lietadlo je plne autonómne – samo vzlietne, letí, aj samo pristane. Čo si však spomínam, tak v rokoch, kedy sme sa na túto súťaž v Austrálii chceli dostať, sa nikomu nepodarilo postaviť stroj, ktorý by autonómne zvládol všetky body zadania.

Ďalším zaujímavým projektom bol modul, ktorý streamoval HD obraz z drona do VR okuliarov.

Tento modul bol tiež súčasťou toho projektu pre súťaž v Austrálii. Chceli sme využiť možnosť byť vo vizuálnom spojení s bezpilotným lietadlom. Modul je možné umiestniť v podstate kamkoľvek, no my sme ho z bezpečnostných dôvodov testovali na autíčku. Kvôli tomuto projektu sme boli medzi prvými podporovateľmi Oculusu, keď bol ešte na Kickstarteri.

Tento projekt je už mŕtvy?

Momentálne na ňom vôbec nepracujeme, ale máme niekoľko záujemcov, takže možno sa k tomu ešte vrátime. Je zopár firiem, ktoré sa venujú vývoju vlastných platforiem, ktoré by potrebovali doplniť o prenos videa. Do masovej produkcie dronov s prenosom videa pre B2C (Business to customer – vzťah medzi firmou a spotrebiteľom, pozn. red.) už nie je šanca sa dostať, tam to už obsadili veľkí hráči ako DJI.

No v prípade, že je jasné zadanie zo špecifického sektora, kde potrebujú niečo na mieru, našou výhodou je, že vieme modul modifikovať a upraviť ho presne podľa požiadaviek klienta. Ono to ani nemusí byť určené pre dron, môže ísť o ovládanie kolesového, pásového, alebo inšpekčného robota.  

Pri projekte Drone n Base sa táto idea celkom otočila. Keď sa stali drony masovo dostupné, každý chcel natáčať a fotiť zo vzduchu, no vaša firma vytvorila herný dron bez kamery. Ako vám napadlo, že toto je správna cesta?

Povedali sme si – poďme vytvoriť produkt, ktorý budeme môcť predávať, a zároveň taký, ktorý bude možné financovať s menšími zdrojmi. Chceli sme urobiť niečo na prvý pohľad menej náročné, čo na trhu dovtedy nebolo. V tej dobe boli populárne také maličké helikoptérky na diaľkové ovládanie a nám napadlo, že by sme mohli urobiť niečo podobné, ale gamefikovať to.

Chceli sme, aby naše drony boli ovládané smartfónom, aby mali nejaké pozemné stanice, z ktorých vytvoríme interaktívnu hraciu plochu, po ktorej sa bude dať lietať, zbierať powerup-y, strieľať sa a podobne. Tak vznikla myšlienka Drone n Base.

Pozrite siDrone n Base – smart hračka zo Slovenska pre malých aj veľkých

Mal si ty alebo niekto z tímu okrem konštruktérskeho aj nejaké hráčske pozadie? 

Nie, vôbec. 

Koľko času prešlo od nápadu po skonštruovanie prvého funkčného prototypu? 

Ak si dobre spomínam, tak nám to trvalo asi tri týždne. Nakresliť, vytvoriť plošák, vytlačiť komponenty na 3D tlačiarni a poskladať. Prvý prototyp síce nemal aplikáciu, ale bol to lietajúci dron. Tak rýchlo sme to dokázali vďaka tomu, že sme schopní si v našom labe sami vyleptať plošák. Je to klasický obojstranný plošný spoj, pomocou fotocesty ho viem rozsvietiť, vyleptať v kyseline a pomocou mikrospájkovačky ho okamžite dokážeme osadiť.

V našom tíme máme veľmi šikovných ľudí, vďaka ktorým dokážeme aj iným firmám ponúkať rýchly vývoj produktov. Od nápadu, kedy sa nakreslí schéma, nakreslí sa dizajn rozloženia komponentov, tak za 12 hodín to všetko vytlačíme, vyleptáme, vyvŕtame, osadíme a na konci dňa môžeme nahrať firmvér do jednočipáku.

Mal prvý prototyp aj base, teda základňovú stanicu?

Nie, bol to iba dron. Nepamätám si už presne, ako dlho vznikal base, ale predpokladám, že to netrvalo viac ako 8 týždňov. Base má špeciálne diódy, ktoré medzi sebou komunikujú, majú dátovú zbernicu a jedna druhej hovorí, čo má vysvietiť. Je tam rovnaký procesor, ako v drone, infračervený prijímač a vysielač.

ZDROJ | Peter Frolo

Ako sa ďalej vyvíjal Drone n Base, kým sa dostal do stavu, v akom si ho dnes môžeme kúpiť?

Prototyp nevedel strieľať, vedel len lietať. Vyvinuli sme vlastný softvér na stabilizáciu, vytvorili sme nadstavby, vďaka ktorým sa funkcionalita rozrástla o streľbu, pridali sme ešte jeden procesor, aby to fungovalo rýchlejšie. Stále sme sa snažili, aby bol náš dron lepší, prémiovejší, a hlavne lepšie ovládateľný.

Každý, s kým sme sa o našom produkte rozprávali, nám hovoril, že ak to má byť prémiový produkt s vyššou cenou, tak by mal byť veľmi stabilný, mal by mať sonar a rôzne ďalšie veci. Rozdiel medzi základnou doskou prvej verzie dronu a tou aktuálnou je, že na prvej doske máme asi desať kľúčových komponentov a na tej poslednej až stošesťdesiat.

Ďalej sú tam už spomínané dva procesory, Bluetooth, je tam transformátor, ktorý vyrába až 30 voltov potrebných na budenie ultrazvuku. Vo finále teda vznikol dosť komplikovaný štvorvrstvový plošák, ktorý je maličký a je na ňom dosť veľa komponentov.

Menil sa takto zásadne aj base? 

Vývoj základne bol omnoho jednoduchší, keďže to zariadenie nie je také zložité. Base je dobrým príkladom toho, ako vývoj hardvéru veľmi úzko súvisí s biznis modelom. Začali sme niečím jednoduchším, no v istej verzii sme mali oveľa viac LED-iek, ako má finálny produkt. Aj keď jedna dióda stojí len 11 centov, pochopili sme, že nám zrazu rastie cena a že nie je dôležité, aby mal base až tak veľa diód.

Keď si spočítame daný počet LED-iek, ich osadenie, všetky distribučné a obchodné marže, tak nám náklady na jeden produkt vyskočia aj o niekoľko eur. Tiež sme odobrali nabíjacie porty, pôvodne sa dali v base nabíjať štyri batérie dronu, vo finálnej verzii už len dve. To tiež pomohlo znížiť náklady. Pôvodne mala byť cenníková cena Drone n Base 250 eur, no museli sme urobiť rôzne takéto kroky, aby sme sa dostali na nižšiu cenu.

Stlačiť cenu a zachovať si vysokú kvalitu je tak trochu oxymoron.

Náš asi najväčší problém je, že sme dron urobili príliš kvalitný na to, aby sme sa dokázali dostať na cenu, pri ktorej by sme mohli predávať stovky tisíc kusov, čo bol náš pôvodný cieľ. Kvalita nášho produktu je naozaj vysoká, v podstate sa nedá rozbiť či zlomiť. V najhoršom prípade sa možno ohne oska motora, ktorá je ľahko vymeniteľná, no ostatné komponenty nezničíte.

Nie je z biznis hľadiska kontraproduktívne vyrábať dron, ktorý zákazník nikdy nerozbije? 

Asi nie. Naším cieľom bolo vyrobiť prémiový produkt, s ktorým bude zákazník spokojný, aby sme sa nejako odlíšili od lacných čínskych dronov. Nie iba dobre spravenou gamefikáciou, ale aj tým, aby mal zákazník pocit, že je to naozaj dobre spravený prémiový výrobok. Nechceme zarábať na náhradných dieloch.

Zaujímavé však je, že napriek tomu predávate náhradné diely na nezničiteľný dron.

Na našom webe nájdete informáciu, že ak sa zákazníkovi zlomí čokoľvek z plastových častí drona, tak mu pošleme náhradný diel zadarmo, ale ľudia si náhradné diely aj tak kupujú, aby ich mali k dispozícii, keby niečo. Počas vývoja sme tu u nás drony intenzívne testovali a tie plasty vydržali naozaj veľa. Dali sme si záležať na tom, aby bol plast dobre zvolený a namiešaný. 

Aký je rozdiel medzi pevnosťou plastu z 3D tlačiarne, na ktorej ste tlačili prvé prototypy a tým, čo dostanete zo vstrekolisovej formy pri masovej produkcii?

Veľmi veľký. Tá pevnosť plastu zo vstrekolisu je niekoľko desiatok-krát vyššia. Štandardná 3D tlačiareň, ktorá tlačí po vrstvách, nikdy nedosiahne pevnosť monolitického kusu z formy a veľmi dôležité je práve to presné zloženie plastu. So zložením plastu nám pomohli čínski inžinieri. Tá spolupráca bola tak trochu štýlom pokus-omyl.

Číňania nám vyrobili prvé vzorky, ktoré nás úplne vystrašili. Vstrekolisové formy pri takomto projekte stoja desaťtisíce eur a prvé plasty, ktoré nám z nich dodali, nemali ani požadovanú farbu, niektoré časti boli pretlačené, boli tam rôzne chyby. Naozaj sme sa zľakli, ale nakoniec našťastie všetko dobre dopadlo. Označili sme im, kde sú chyby a oni postupne všetko vylepšili.

Ani samotný plast nemal na začiatku úplne optimálne vlastnosti, napríklad rezonovali motory, pretože bol príliš mäkký. Muselo sa preto meniť jeho zloženie, ale nakoniec sa všetko podarilo vyladiť.

Ako ste hľadali dodávateľov v Číne?

Mali sme tu stážistu, ktorý dostal za úlohu hľadať na internete subdodávateľov na vstrekolisové formy, na motorčeky a batérie. Číňania nám posielali vzorky produktov a my sme ich testovali. Pre každú časť dronu, ktorú sme chceli vyrábať v Číne, sme mali vo finále vybraných niekoľko dodávateľov. Vycestovali sme teda do Shenzhenu a každý deň sme mali dve až tri stretnutia s potencionálnymi dodávateľmi. Primárne sme tam boli kvôli plastom.

Rozdiel voči Európe nebol len v tom, že Číňania boli oveľa lacnejší, ale predovšetkým mali oveľa viac skúseností. Výrobcovia v Európe nám tvrdili, že sa niektoré naše súčiastky vyrobiť nedajú, v Číne našli spôsob, ako sa to dá. Odsimulovali to v profesionálnych programoch, poradili nám, čo treba upraviť. Pracovali veľmi rýchlo, profesionálne a finálny výsledok je veľmi dobrý. Dôležité je teda nájsť správneho partnera.

Podľa čoho nájdem v Číne správneho partnera?

Podstatné je, ako komunikuje, ako rýchlo odpisuje na maily, akú má úroveň angličtiny, aby to fungovalo. Samozrejme predtým, ako sme poslali do Číny peniaze, sme chceli vidieť, či tá fabrika vôbec existuje. Keď sme prvýkrát prišli k nášmu dnešnému dodávateľovi plastov, tá fabrika vyzerala ako ruina. Bola tam vybúraná stena, v celej budove mali výpadok elektriny, nefungovala klimatizácia a nikto tam nepracoval.

Po pár minútach v zasadačke som dal dole kravatu, o niečo neskôr som si musel rozopnúť celú košeľu, pretože tam bolo také strašné teplo, že pod sebou na stole som mal mláku z vlastného potu. Hoci to na začiatku vyzeralo celé podozrivé, ľudia, s ktorými sme jednali, boli seriózni a nakoniec tá spolupráca dopadla dobre.

Na jednaní u dodávateľa batérií som mal náš dron aj puzdro batérie vytlačené na 3D tlačiarni. Keď som im chcel prezentovať, do čoho pôjde ich subkomponent, naša batéria spôsobila skrat, začalo sa dymiť, žeravý cín z drona vytiekol na masívny drevený stôl a zapiekol sa tam. Nenapadlo mi povedať nič lepšie, než „A presne takéto batérie my nechceme“. Dnes nám títo Číňania dodávajú naozaj kvalitné batérie, ktoré sú certifikované aj na leteckú prepravu.

Výrobný postup je teda taký, že jedna čínska fabrika vám dodá plasty, druhá batérie a vy do toho na Slovensku vložíte plošné spoje? 

Plošné spoje nám vyrába slovenská firma a potom priamo u nás brigádnici montujú z týchto komponentov finálny produkt. Predtým, ako ho zabalíme do krabice, každý dron vzlietne a sú otestované všetky jeho senzory.

Drone n Base sa teda finalizuje na Slovensku? Pomáha vám v marketingu nálepka Made in Slovakia, alebo Made in Europe?

Keď sme predstavovali Drone n Base na CES v Las Vegas, tak sme zažili pár prípadov, kedy sa ľuďom páčila naša prezentácia, no keď sa nakoniec spýtali „This is American product?“ a dostali odpoveď „No, this is from Slovakia“, reakcie boli rôzne. Niektorí gratulovali, že na Slovensku vznikol takýto technologicky zložitý projekt, no mnohí si očividne mysleli svoje, hoci otvorene nič nepovedali. Jeden pán dokonca po nás hodil späť vizitku, ktorú sme mu dali.

Mám pocit, že na západe nás vnímajú podobne, ako napríklad my Slováci vnímame nejaké produkty vyrobené v Poľsku. Označenie Made in Slovakia teda pre nás nie je práve veľkou výhodou. Určite je to lepšie, ako Made in China, ale stretávame sa s tým, že keď ľudia zistia, že sme Slováci, tak s nami nechcú ďalej obchodovať. 

ZDROJ | Peter Frolo

Neuvažoval si nad tým, že by ste presunuli svoje sídlo do inej krajiny?

Určite áno. No v poslednom období začína byť pomoc zo strany štátu a organizácií ako Slovak Business Agency (SBA) celkom zaujímavá. Napríklad SBA nám veľmi pomohla pri promovaní produktov, z veľkej časti nám pomohli uhradiť náklady na rôzne výstavy. To je to, čo je na Slovensku pozitívne. Na druhej strane fakt, že sme zo Slovenska, môže byť v biznise blokujúci.

Pravidelne uvažujem nad tým, či je správne rozbiehať takýto biznis priamo na Slovensku, obzvlášť keď nám trh dáva takúto odozvu. Našej kolegyni, ktorá mala u nás na starosti obchod, potencionálni obchodní partneri dokonca párkrát položili telefón hneď po tom, ako povedala, že je zo Slovenska. 

Keď ste mali hotový prvý prototyp, spustili ste crowdfundingovú kampaň na Indiegogo, v ktorej ste vyzbierali 24 808 USD, cieľ ste si však stanovili na 70K. Čo by si v tej kampani dnes urobil inak?

Získaná suma by bola možno väčšia, ak by sme v tej dobe mali lepšie pokrytie médií a ak by sme vtedy vedeli robiť ešte lepší marketing. Je to predsa len o skúsenostiach. Možno by bolo lepšie investovať trochu viac do marketingu, ale tým, že vývoj hardvéru bol pomerne finančne náročný, vznikol problém, ako to všetko naraz financovať.

Prečo ste sa rozhodli pre Indiegogo? Zvažovali ste aj Kickstarter?

Zvažovali, na Kickstarteri je dokonca štatisticky väčšia šanca získať viac peňazí, ale zverejňujú oveľa menej projektov. Problém je, že Kickstarter vtedy požadoval, aby sme mali sídlo, alebo aspoň pobočku v USA, resp. museli by sme mať americké Social Security Number (číslo sociálneho zabezpečenia – pozn. red.).

My sme potrebovali kampaň spustiť veľmi rýchlo, v čom je výhodnejšie Indiegogo. Výhodou Kickstarteru zas je, že hoci si dôsledne vyberajú projekty, potom ich aj viac pomáhajú promovať a prezentovať. V porovnaní s Indiegogo je Kickstarter viac o kvalite, nie je to taká „masovka“.

Keď hovoríš o slabšom marketingu pri Indiegogo kampani, tak neskôr, už s finálnym produktom, ste sa zúčastnili výstav ako CES v Las Vegas a MWC v Barcelone. Oplatí sa to slovenskému startupu? 

Pre nás to bola úplne nová skúsenosť, nevedeli sme, čo od takýchto akcií môžeme čakať. Účasť na CES nás stála niečo cez 30 000 dolárov, s nákladmi nám pomohli Slovak-American Foundation a SBA. Úplne presne sa efektivita takéhoto veľtrhu nedá vyčísliť. Na základe účasti na CES o nás písali nejaké lokálne médiá a aj vďaka tomu sme urobili s českým partnerom kontrakt na dodávku 500 dronov.

Čiže účasť na CES môže pomôcť predaju aj nepriamo tým, že sa o nás napíše v slovenských alebo českých médiách. Návratnosť investície do účasti na takomto podujatí je dlhodobá záležitosť a dosť závisí aj od produktu a relevantnosti podujatia.

Má účasť na takej veľkej výstave, akou je CES, nejaké nečakané špecifiká?

Už len dostať tam stánok a produkty je komplikované. Vystavované drony sme prevážali aj vo vlastnej batožine a na colnici nám ich zopár zadržali, lebo nemali označenie SAMPLE (vzorka). Väčšej časti nášho tímu sa cestou stratila všetka batožina. Nielenže sme si nemali čo obliecť, ale v tých batožinách sme mali aj pár dronov, rôzne letáky a propagačné materiály.

No a keď sme dokončili stánok a išli vyskúšať drony, tak sme zistili, že nekomunikujú na viac ako pol metra. Bolo to tak zarušené rôznymi Wi-Fi a Bluetooth signálmi. To bolo zúfalé. Mali sme jet lag, stratené kufre, do toho sme všetci ochoreli, a navyše nám nefungovali drony, a to pár hodín pred otvorením CES.

Povedali sme si, sme inžinieri, niečo musíme vymyslieť, aj keby to bolo akokoľvek bláznivé. Nenecháme to tu predsa padnúť po všetkých tých prípravách. Napokon sme išli do obchodu a vykúpili sme všetok alobal, ktorý tam mali. Ešte ráno pred otvorením výstavy sme ním obalili steny a strop nášho stánku na miestach, kde to návštevníci nemohli vidieť, čím sme dosiahli spojenie na tri metre. To nám úplne stačilo na ukážku funkcií našich dronov. Odvtedy nosíme alobal všade, kam ideme vystavovať.

V Barcelone s tebou urobil rozhovor štáb BBC. Aký má vplyv na biznis, keď je článok o tvojom projekte medzi piatimi najčítanejšími článkami na webe BBC.com?

Okamžite, ako o nás pustili článok a krátke video, slečna z vedľajšieho stánku dobehla a kričala „Hi guys, you are on BBC!“ Vtedy som si uvedomil, že keď to vidí prvý človek, ktorý tu vedľa nás skroluje mobil, tak to celosvetovo asi zasiahne celkom dosť ľudí. Neviem presne určiť, aký mal článok na BBC dopad na predaj, ale v tej dobe sa nám ozvalo viacero záujemcov o distribúciu Drone n Base. Rozhodne je veľmi dôležité dostať sa do významných médií, predaje stúpnu okamžite, keď sa objavíte na BBC alebo na inom populárnom webe.

V jednom rozhovore si povedal, že už v momente, kedy uvediete nový produkt na trh, musíte myslieť na budúcnosť a rozmýšľať nad tým, čo bude tá ďalšia inovácia. Čo je tou budúcnosťou, na ktorú myslíte pri Drone n Base dnes?

S Drone n Base máme niekoľko plánov, ktoré zatiaľ nechcem prezrádzať. Máme niekoľko nápadov, kam by sme sa mohli posunúť. Hľadáme možnosti, ako financovať marketing, pretože pri tomto produkte nie je tak jasne popísateľný koncový klient. Z našich štatistík vyplýva, že je to chlapec/muž vo veku 11 až 30 rokov, čo je veľmi veľká skupina.

Marketing teda musíme cieliť na veľkú masu ľudí, aby sme našli zopár tých, ktorí sú ochotní si náš dron kúpiť. Nad inováciami však treba rozmýšľať neustále. Pretože keď uvediete produkt na trh, tak po nejakom čase vzniknú kópie a musíte vedieť, čím sa opäť odlíšiť. Po druhé, chceme priniesť na trh niečo nové, čím opäť podporíme predaj.   

Keď spomínaš kopírovanie, vznikla už kópia Drone n Base?

Áno, ale zaujímavé je, že skopírovali prvý prototyp, ktorý nebol nikdy nikomu dodaný. Celý dizajn dronu do detailov prekreslili z videa. Na výstave hračiek v Norimbergu bol o tri stánky ďalej od nás Číňan, ktorý predával kópie našich dronov. Keď som prišiel za ním, tváril sa, že nerozumie, čo mu hovorím. Ten dron stál 30 eur, nemal base a chýbala mu funkcionalita, no dizajn bol skopírovaný jedna k jednej.

Je Drone n Base patentovo chránený?    

Nie. Patenty sme neriešili. Prvú verziu nám skopírovali, kópiu tejto druhej verzie sme zatiaľ nevideli. Gamefikácia a softvér nie sú úplne jednoduché, máme tam rozšírenú realitu, kde používame computer vision, za tým je kus know-how. Keď sme to ale dokázali vytvoriť my, tak to určite dokáže spraviť aj niekto iný na svete, kto do toho investuje prostriedky. Určite to nie je technológia, ktorú by nikto iný nevedel spraviť.

Koľko dronov ste doteraz predali?

Je to necelých dvetisíc kusov.

ZDROJ | Peter Frolo

Ste už v čiernych číslach?

Ešte nie, bojujeme s tým, že marketing vyžaduje dosť veľké finančné prostriedky. Na predané drony máme síce veľmi dobré ohlasy od našich klientov, no napriek tomu sa tento produkt nepredáva jednoducho. Drone n Base je inovatívny, má veľmi veľa nových zaujímavých funkcií, ale vysvetliť ich zaberie mnoho času a to je problém, s ktorým bojujeme.

Pár dronov sme rozposlali youtuberom, jeden z nich natočil video, ktoré malo milión videní, no problém je, že v ňom neukázal možnosti a funkcie Drone n Base. V podstate s ním len lietal, čo je len zlomok toho, čo náš dron dokáže. Ďalší problém bol, že síce nám na web vďaka tomu prišlo veľmi veľa ľudí, no väčšinou to boli deti, ktoré keď sa dozvedeli, koľko Drone n Base stojí, zostali smutné.

Táto spolupráca bola síce zadarmo, no tým, že sme nemali žiadnu kontrolu nad obsahom videa, tak v ňom nebolo odprezentované to podstatné, čo Drone n Base dokáže. Mnohí youtuberi robia podobné recenzie veľmi rýchlo a povrchne, príde balíček, rozbalia ho, niečo natočia, no nemajú čas si o danom produkte čokoľvek naštudovať, a tým pádom nevyužijú a neukážu jeho potenciál naplno.

V ktorých krajinách dnes vidíš najväčší potenciál pre Drone n Base?

Amerika. Tam teraz rokujeme s jedným partnerom, ktorý by nám chcel pomôcť s distribúciou v USA. Dokonca by sme mu mohli posielať otestované komponenty a tam by sa to skladalo. Teda takýto Drone n Base by bol Made in USA. Dnes máme pri predaji do USA dva problémy – tým prvým je visačka Made in Slovakia, o to Američania nemajú záujem. Druhý problém je drahé poštovné, ak posielame drony zo Slovenska.

Prišla niekedy ponuka na exit Drone n Base?

Zopár ponúk bolo, ale tým, že je to novinka, všetci boli dosť opatrní. Napríklad Číňania z AEE chceli prebrať výrobu Drone n Base a platiť nám poplatok. Boli ponuky aj od slovenských investorov, ale v danom okamihu sme si vybrali tú ťažšiu cestu, ísť zatiaľ bez investora. S investíciou prichádza istota, že sa dá všetko jednoduchšie platiť, ale je tu aj riziko, že vašu firmu bude chcieť niekto riadiť iným smerom. Je to celé asi o podmienkach.

Ešte za univerzitných čias sme sa stretávali s pomerne arogantnými podnikateľmi, ktorí mali peniaze a dávali nám šialené podmienky, pomaly nám chceli dávať podpisovať bianko zmenky. To nás trochu vystrašilo. Uvažujeme nad tým, že Drone n Base je produkt pre širokú masu ľudí a možno by bol úspešnejší, ak by sme zobrali investíciu a odpromovali ho.

Okrem Drone n Base si vymyslel aj projekt smart terčov Trainshot. Nie je pre teba zložité riadiť oba projekty súčasne?   

Vývoj Drone n Base je ukončený, riešime už len marketing. Momentálne uvažujeme nad tým, ako ďalej. Trainshot bol spočiatku taký víkendový projekt, venoval som sa mu len vo voľnom čase, podnikanie sa z toho stalo len nedávno. Ukázal sa ako dosť žiadaný produkt. Výroba Trainshotu nie je príliš náročná na manažment, keďže ju prevažne outsourcujem. Ukazuje sa, že Trainshotu sa oplatí venovať, už teraz nám prináša nejaké peniaze. Hoci sme smart terčov nepredali toľko, ako dronov, zisk z nich je vyšší. Je to aj tým, že Trainshot je výrazne jednoduchší produkt, než Drone n Base. 

Pozrite siSlovenský Trainshot má smart terče už aj pre airsoft

V akej fáze je vývoj Trainshotu? 

Máme ešte veľa nápadov, je na trhu len štyri mesiace. Uvidíme, ako pôjde predaj, zatiaľ sme boli na dvoch výstavách. Výhodou je, že hoci Trainshot jednotiek sa nepredalo až tak veľa, kompenzuje sa to terčami, ktoré sú distribútori z väčších krajín schopní objednať v desiatkach tisíc kusov, keďže ide de facto o spotrebný materiál.

Trainshot je systém, ktorý sa predáva dobre aj vďaka tomu, že vzhľadom na svoj segment je veľmi lacný. Elektronická jednotka stojí 150 eur a jeden terč štyri eurá. Tiež to nie je pre každého, no strelci, ktorí sa chcú zabaviť či zlepšiť, v tom vidia potenciál, tí si to kúpia.

Dá sa povedať, že Trainshot je v tejto chvíli úspešnejší, ako Drone n Base?

Určite to ide lepšie. Výhodou je možno aj to, že cieľový trh je ľahšie popísateľný a potencionálneho klienta vieme priamo osloviť aj bez veľkých investícií.

Nie je to aj tým, že – zjednodušene povedané – Trainshot je užitočná pomôcka, kým Drone n Base je „len“ hračka?

Je to možné. Drone n Base sme vyvíjali tak, aby bol prémiový a odolný, preto je aj jeho cena vyššia. No málo ľudí je ochotných zaplatiť vyššiu sumu za hračku. Pri elektronických terčoch je po účasti na jednej výstave predaj omnoho väčší.

Nechýba ti tá manuálna práca s plošákmi, frézovaním a podobne, keď si teraz CEO?

Manuálna práca mi chýbala hlavne pri vývoji Drone n Base, keďže to bolo pomerne náročné na manažovanie. Kompenzoval som to tým, že som vo voľnom čase doma letoval plošáky pre Trainshot. Zo začiatku som to považoval za zábavku, no vznikol z toho úspešný projekt.

Mnohé z technológií, ktoré ste s tímom vymysleli, či už autonómne lietadlo, Trainshot, a tak trochu aj Drone n Base, by našli uplatnenie v armáde. Bol by to pre vás problém? 

Túto otázku sme si v tíme kládli. Veľmi závisí od zadania.

ZDROJ | Peter Frolo

Skutočné zadanie, alebo využitie technológie sa nemusíte nikdy dozvedieť…

Akákoľvek technológia môže byť takto zneužitá. Skôr mám na mysli zadanie typu – vyrobte dron, ktorý za minútu zabije čo najviac ľudí. Znie to dosť strašidelne a do niečoho takého by sme nemali chuť sa pustiť. Trainshot sa síce priamo týka zbraní a streliva, ale využívajú ho bežné strelnice, kam chodia strieľať bežní ľudia, hobby strelci, robia sa tam teambuildingy. Naši distribútori Trainshot samozrejme ponúkajú aj armádnym zložkám. Nebudeme to však predávať do krajín, kde je embargo. Je to športová výcviková pomôcka.

Takže ak by ste dostali veľkú objednávku na Trainshot z krajín ako Sudán, alebo Líbia, tak by ste im to nedodali?

Určite nie. Ak je na nejaké krajiny embargo, tak by to bolo aj ilegálne.

Čo si myslíš o nápade doručovať dronmi zásielky?

Určite si to viem predstaviť, no legislatíva zatiaľ neumožňuje lietanie plne autonómnych dronov bez vizuálnej kontroly pilota. Myslím si však, že je to len otázka času, kým bude technológia natoľko spoľahlivá, že sa bude môcť zmeniť aj legislatíva. V budúcnosti bude podľa mňa takéto využitie dronov určite možné.

Máš ako človek z biznisu predstavu o nejakom pre laika netradičnom využití dronov?

Ľudia, ktorí nás kontaktujú ohľadom vývoja, majú skutočne rôzne nápady. Už nás oslovili so všeličím, či už išlo o hasenie dronmi alebo o výškové práce. Ja som už videl drony, ktoré na módnej prehliadke nosili šaty. Ľudia vymýšľajú všeličo, stále vznikajú nové segmenty, kde si nachádzajú využitie stabilizačné systémy dronov, alebo VTOL (Vertical Take-Off and Landing).

V úvode si spomínal, že si veľký fanúšik robotov. Veríš dnes tomu, že v budúcnosti sa budú roboty riadiť tromi základnými pravidlami robotiky?

Tomu asi úplne neverím, lebo každá technológia býva často zneužitá. Asi sa nedá naivne tvrdiť, že roboty budú vždy využívané tak, aby spĺňali tieto zákony. Vždy sa nájde niekto, kto sa to bude snažiť obísť. Rôzne bezpečnostné agentúry, ako napríklad DARPA, financujú vývoj humanoidných robotov, ktorí už dnes trochu naháňajú strach. Vidieť ten pokrok je však fascinujúce. Vyzerá to takmer ako živá vec, no je to určené čisto na vojenské účely.

Mal si v detstve nejakého svojho obľúbeného popkultúrneho robota? 

Ja som vyrastal na Terminátorovi. Môj obľúbený bol Terminátor 2, kde sa mi páčilo, ako stroj chránil Johna Connora, to ma fascinovalo. On spĺňal prvky umelej inteligencie, bol to jeden z filmov, ktorý ma inšpiroval. Wall-E je tiež pekná sympatická rozprávka.

Kde vidíš hranicu technologického pokroku? 

Technológie sa dnes síce vyvíjajú obrovským tempom, no keď sa na to pozrieme z historického hľadiska, tak ten veľký technologický progres tu nastal počas posledných sto rokov. Veľmi tomu pomohla priemyselná revolúcia, nástup využitia fosílnych palív. To všetko veľmi zrýchlilo život, z jednej miliardy obyvateľov Zeme máme sedem miliárd. Následne prišli počítače a blížime sa k umelej inteligencii. Podľa mňa sme však úplne na začiatku.

Mnohí ľudia si dnes myslia, ako sme v technológiách ďaleko, no podľa mňa sme v plienkach. Môj názor je, že toto všetko, čo vidíme, smartfóny, minimalizácia, to je úplný začiatok. Najväčší pokrok bude objavenie umelej inteligencie, ktorá dokáže vyriešiť zásadné problémy ľudstva za veľmi krátky čas. Môže to byť veľmi nápomocné, no zároveň mi naháňa strach predstava, čo všetko sa môže stať, keď niekto vyvinie umelú inteligenciu so schopnosťami uvažovania.

Myslíš si, že takáto umelá inteligencia bude potrebovať ľudí? Rozdiel medzi našou inteligenciou a tou umelou bude obrovský.

Využitie umelej inteligencie by malo byť nastavené tak, aby ju vedel človek ovládať a v prípade potreby aj vypnúť. Stále to bude stroj vytvorený človekom, ktorý síce môže byť ďaleko inteligentnejší a rýchlejší, ale stále by mal byť na báze hardvéru, ktorý by sa mal dať ovládať. Keď tá základná štruktúra, na ktorej to bude rásť, bude dobre ošetrená, tak by umelá inteligencia mala vedieť veľmi dobre slúžiť a nemusela by sa vymknúť spod kontroly. Toto je dôležité. 

Bude jednoduché rozoznať moment, kedy umelá inteligencia nastala?

Na to slúži Turingov test, pri ktorom musí človek rozoznať, či komunikuje s robotom alebo s človekom. Umelá inteligencia, ktorá bude podľa mňa míľnikom pre ľudstvo, dokáže absolútne univerzálne zodpovedať otázky. To znamená, že bude chápať kontext položenej otázky, dokáže ju naštudovať, vyriešiť, zanalyzovať a zodpovedať.

To, že naučíme nejakú neurónovú sieť, aby sa držala jazdných pruhov a aby nezrazila chodca, sú síce prvky umelej inteligencie, ale to autonómne auto zatiaľ nedokáže odpovedať na akúkoľvek moju otázku. Zatiaľ tam teda nie sme, ale keď takúto umelú inteligenciu dosiahneme, to bude najväčší míľnik v dejinách ľudstva. Bude to mať oveľa väčší význam, ako objavenie fosílnych palív či jadrovej energie. Toto všetko bude v porovnaní s umelou inteligenciou bezvýznamné.  

Ak tento rozhovor číta niekto, kto si myslí, že má skvelý nápad na startup, no nevie sa odhodlať k realizácii, čo by si mu poradil? Kde začať?

Keď má človek nejakú ideu, nesmie o nej iba rozprávať, ale musí sa do toho pustiť. Veľmi dôležité je získať zo svojho okolia spätnú väzbu, či by ľudia mali o daný produkt záujem. Spočítať si, čo to môže stáť, akých ľudí zohnať do tímu, vedieť vytvoriť kvalitný tím, ktorý dokáže riešiť problémy. Počas každého projektu prídu úspechy, ale aj neúspechy, človek nevie, čo ho čaká, aké komplikácie sa vyskytnú. Preto je dôležité naučiť sa ich prekonávať a stále ísť ďalej. 

ZDROJ | Peter Frolo

Komentáre k článku