„Raketo-balón“ dopraví na obežnú dráhu nanosatelity lacno a rýchlo

Let do vesmíru v balóne môže znieť ako z detskej knihy, ale španielska spoločnosť zero2infinity to vidí inak. Nejde pritom o prekáračky a srandičky toho typu, keď let stratosférickým balónom v najlepšom prípade do výšky nejakých 30-40km, aktéri označujú ako cestu na „hranice vesmíru“. To s vesmírom nemá ani náhodou nič spoločné, okrem skutočnosti, že aj Zem je vesmírne teleso.

zero2infinity2

Spoločnosť zero2infinity sa špecializuje na sub-vesmírne lety vedeckých a technických prístrojov balónmi. Teraz pracuje na nanosatellite s názvom bloostar, ktorý v prvej fáze využíva výškový balón a v ďalšej raketový pohon pre dosiahnutie obežnej dráhy.

Pozrite si: Virgin Galactic rozptýlil pochybnosti, vesmírnu turistiku spustí čoskoro

Myšlienka „rockoonu“ (rakety/balóna) nie je nová. Už v roku 1949 s ňou prišiel astrofyzik James A. Van Allen a ďalší, ktorí vyvinuli koncepciu na  vynesenie sondážnych rakiet do veľkých výšok bez potreby paliva na cestu cez husté vrstvy zemskej atmosféry. Hoci však bola táto technológia v roku 1950 použitá, neosvedčila sa kvôli neschopnosti riadiť balón počas jeho výstupu a následnej nemožnosti predpovedať zostupnú dráhu sondážnej rakety. To predstavovalo bezpečnostný problém.

Bloostar posúva myšlienku rockoon na novú úroveň. Héliom plnený balón vynesie náklad a nosnú raketu pre hornú fázu letu do výšky viac ako 30 km. V tejto výške je vzduch taký riedky, že kladie minimálny odpor. Následne sa spustia raketové motory na kvapalné palivo a vynesú náklad na obežnú dráhu pomocou niekoľkostupňového pohonu.

zero2infinity1

Zero2infinity uvádza, že testovanie balónov začala už v septembri minulého roka a nafukovacie flexibilné tlakové zariadenie, ktoré bude tvoriť základ pre palivové nádrže raketového pohonu vyniesla do výšky 27 km. Okrem toho spoločnosť vyvinula vlastný raketový motor na tekuté palivo na báze uhľovodíkov a kyslíka.

José Mariano López-Urdiales, generálny riaditeľ a zakladateľ spoločnosti zero2infinity hovorí, že nanosatelity sa dnes dopravujú ako sekundárny náklad a s cestou na obežnú dráhu musia čakať, kým bude štartovať klasická raketa s „veľkou“ družicou. Mnoho nových úspešných spoločností ako Skybox Imaging má podnikateľské plány založené na nanosatelitoch, ale vhodný nosič na ich dopravu ešte neexistuje, uvádza portál Gizmag.

Na vývoji koncepcie bloostar pracovala firma zero2infinity niekoľko rokov a dnes by mala byť technológia dostatočne zrelá na nasadenie. Pre dopravu malých nákladov na obežnú dráhu bude predstavovať cenovo výhodné a časovo flexibilné riešenie, ktoré umožní vhodne vyberať dátum štartu.

Firma tvrdí, že už má skontrahované objednávky za 200 miliónov amerických dolárov, aj keď systém bloostar bude v prevádzke až od roku 2017.

Zdroj: zero2infinity, Foto: Gizmag

Komentáre k článku