Mexický Yucatán s full-frame nezrkadlovkou Nikon Z 7

Kým u nás zúrila zima, na severe Slovenska boli hromady snehu, vybrali sme sa za teplom, do tisícky kilometrov vzdialeného Mexika. Konkrétne na poloostrov Yucatán, ktorý je preslávený hlavne vďaka východnému pobrežiu, ktoré obklopuje karibské more. V príručnej batožine s nami cestoval aj najnovší Nikon Z 7, full-frame CSC fotoaparát ideálny práve na takéto cesty.

recenziaNikon Z 7 – full-frame CSC s výborným obrazom a malým telom

Prečo? Lebo je skladnejší ako klasická full-frame zrkadlovka, dokáže byť menej nápadný a pri jeho nosení nie je potrebný tréning na chodenie s vysokou záťažou. Nikon Z 7 s nami prešiel takmer celý poloostrov. Bol v dvoch rôznych mexických republikách, v dvoch časových pásmach. Užil si džungľu, neskutočnú vlhkosť, vietor i karibskú búrku. Prežil všetko, mnohé z toho nafotil.

Pozrite siNikon predstavuje rovno dva full-frame CSC foťáky!

A práve to vám chceme ukázať, priniesť nielen kúsok mexickej zimy (áno, oni tam reálne majú zimu, ako na celej severnej pologuli), ale aj to, ako fotí Nikon Z 7 a tiež to, ako vyzerá aspoň táto malá časť Mexika. Mimo luxusných rezortov na pobreží, mimo najľudnatejších pamiatok Yucatanu.

Fotografie boli vytvárané v RAW formáte a pred exportovaním prešli len minimálnymi úpravami. Fotky vzhľadom na veľkosť (cca 25 MB ks) a množstvo (cez 200 fotografií) sme žiaľ museli zmenšiť na malý formát, ktorý sa bude rýchlejšie načítavať.

Cancún

Po pristátí na letisku Cancún nás ovalil horúci a vlhký vzduch. Na to, že sme leteli z cca 2-3°C sme dostali doslova o 25°C teplejšiu facku. Prežili sme, ubytovali a na druhý deň prešli Cancún. Mestečko je pomerne nové, viac sa o ňom dozviete na Wikipedii. Žiaľ, nemá žiadne historické centrum. Poloostrov Yucatán bol storočia iba džungľou, až v 19. storočí sa vláda rozhodla budovať turistické centrá a z malej dedinky Cancún sa stalo preslávené miesto na oddych s nádherným bielym pieskom a krištáľovo čistou vodou.

Tzv. Zona hotelera je ale na míle vzdialená tomu, ako vyzerá Cancún naozaj. Je pomerne špinavý, ošarpaný a aj zapáchajúci. V bedekroch vám odporučia Mercado 28, slávne historické trhovisko, no rokmi sa z neho stala iba pasca na turistov. V každom obchodíku takmer to isté, všetci na vás vykrikujú (v našom prípade kvôli tmavosti po španielsky a ešte sa aj urazia, že im neodpovedáte), aby ste k nim zašli, dávajú vám dokonca zadarmo pohárik tequliy. Všetko len preto, aby ste vošli do ich stánku. Pozitívom ale je, že veci Made in China tu nenájdete! 99% vecí je z Mexika.

V pozadí je spomínaná Zona hotelera s luxusnými hotelmi. Za nimi sú tie známe pláže s bielym pieskom.

Iguana Iguana, po našom Leguán zelený. Na celom poloostrove je ich obrovské množstvo. V prvých dňoch boli atrakciou aj pre fotenie, neskôr som fotil iba tých najzaujímavejších. Aj keď sú obrovské, sú veľmi plaché. Netreba sa báť.


Všetci sú tu veľmi maličkí (nie iba tieto deti), aj moja 165 centimetrov vysoká manželka pri nich vytŕčala (nie je na fotke).

Všetko musí byť veľmi farebné. Mexičania (minimálne na poloostrove) milujú farby. A kostry. Súvisí to s ich slávením Día de los muertos (Dňa mŕtvych).

Cozumel

Malý ostrov na východe Yucatánu, ktorý okrem podmorských krás láka aj na maysku dedinku San Gervasio, resp. to, čo z nej ostalo v džungli. Láka však aj pašerákov drog. Toľko policajných áut a ťažkoodencov sme nevideli dokopy na celom tripe ako na malom ostrove Cozumel. Celý ostrov je ňou posiaty, ale pobrežie s krištáľovo čistou vodou je neopísateľné. Ešte aj v prístave pre kompy je vidieť na dno…

Inak ako kompou sa na ostrov autom nedostanete.

Kokosy tu majú všade. Len málokde ich nájdete pri ceste aj predávať.

Tieto chúďatá ticho neboli, na kompe to bolo násobne horšie.

Takýchto lodí chodí na Cozumel množstvo každý deň. 3 sú vraj minimum, ak je viac ako 6 lodí v prístave, domáci ani nevychádzajú do ulíc. Večer výletné lode odchádzajú a domáci sa môžu pripraviť na ďalšie.

Na Yucatáne asi nepoznajú zákruty. Ani nie pravouhlá zákruta je pre nich nebezpečná. Aj pri podstatne menších sme sa na cestách stretli s obrovskými značkami, aby si vodiči dávali pozor.

San Gervasio, mayské mestečko v strede ostrova. Pohltila ho džungľa, neskôr ho spolu s množstvom ďalších objavili a naďalej vykopávajú.

 

Mravenisko v korunách stromov. Toto bolo jedno z najmenších, nie vždy som mal so sebou Nikon.

Východná časť ostrova je pomerne búrlivá. Otvorené more robí svoje. Krásnymi plážami ale oproti západnej časti plnej útesov vyniká. Západná strana je ale preslávená podmorským svetom.

Typické mexické mestečko, alebo dedina. Všade káble (by ma zaujímalo či sa v nich niekto vyzná). Veľmi nízke budovy veľmi vzdialená našim štandardom. Mnohí ich príbytky prirovnávajú k rómskym osadám. Vo vnútri žiadneho sme ale neboli.

Valladolid

Malé mestečko už v štáte Yucatán je takou malou vstupnou bránou k najväčšej pamiatke na Yucatáne, mayskému mestečku Chichen Itza. Valladolid, ako množstvo miest na Yucatáne má svoj španielsky náprotivok. Založili ho Španieli, ktorým zjavne chýbala domovina, alebo kreativita. Zároveň každé mesto má v svojom strede 4-hranné námestie s parkom v strede. Valladolid má okrem toho ale aj reštauráciu s originálnou mayskou kuchyňou, v ktorej si môžete pozrieť, ako sa varilo pred stáročiami.

Takto vyzerala mayská kuchyňa. Jedna takmer otvorená miestnosť, v ktorej bolo ohnisko a miesto na spracovanie potravín. Mayovia sa živili prevažne zeleninou, kukurica bola základ azda každého jedla. Známe kukuričné placky sa robili ručne, v rukách, žiadny valček na vaľkanie.

U nás sa používa mažiar, na Yucatáne aj dodnes drvia koreniny takýmto spôsobom.

Pozostatky španielskej architektúry…

Hojdacie siete, tzv. hamaky majú v Mexiku sovju tradíciu. Dnes sa robia už aj syntetické, originálne sú z kaktusov, ktoré domáci už storočia spracovávajú do tkanín.

Nápis ako z filmu…

Dvere sú „našej“ veľkosti, teda zhruba 2 metre. To len na porovnanie, aký vysoký je deduško elektrikár.

Bezpečnosť na prvom mieste. Tiež sme doteraz nevideli, aby ľudia nosili helmy naopak (štítom dozadu). Takmer všetci, nie iba tí za vodičom.:)

Chichen Itza

Čítaj čičen-itca. Najslávnejšie vykopávky na Yucatáne. Žiaľ, aj preto sú asi tie najškaredšie z pohľadu vychutnávania. Preľudnené miesto sa oplatí navštíviť pred záverečnou, kedy už 90% autobusov s turistami je preč. Vzhľadom na to, čo sme videli po Chichen Itza môžem povedať, že tieto vykopávky určite nie sú tými najkrajšími na Yucatáne. Svoje čaro ale bezpochyby majú. Na pyramídu sa už niekoľko rokov dostať nedá, strmé schody mali za následok viacero pádov.

Námestie pôvodného mayského mesta.

Originálne ihrisko pre mayský futbal. Od toho nášho, či dokonca amerického je ale veľmi vzdialený. Jediné spoločné s nimi má okrúhlu loptu. Hrať sa smel iba pravým bokom, pravým lakťom, alebo pravým kolenom. Pravidlá sa ale rokmi menili, používalo sa neskôr aj celé telo, okrem nôh a rúk. Cieľom hry Pok-ta-Pok bolo dostať loptu do kruhu umiestneného v stene. Jednoduché? Ani nie. Náročné. Na 100%. Tí, ktorí prehrali prišli o život.

Video na ukážku (nie z Nikonu Z 7)

Stánky, stánky a stánky. Všade, v každej uličke Chichen Itza boli stánky. Všetky mali takmer rovnaký tovar. Farebné lebky a kostry, sadrové magnetky, vyrezávané sošky a sochy, náramky a náhrdelníky a tričká. Veľa tričiek. Kvalitou ale iba ako suvenír.

Bývali sme nedaľeko, v džungli. Okrem ranného Slnka sme si mohli užívať aj výhľad na pyramídu v Chichen Itza. Slnko vychádzalo pomerne neskoro, okolo siedmej ráno. So slnkom sa budila aj džungľa a teda i my. Spať pri miliónoch zvukov zvierat, ktorých meno ani netušíte je celkom nemožné. Okná ako u nás tu neexistujú, netreba. Stačia sieťky na oknách a vonkajšie drevené žalúzie.

Las Coloradas

Toto je oblasť, presnejšie miesto, kde okrem plameniakov funguje aj jedna z najväčších výrobní soli na svete. Na ploche niekoľko kilometrov štvorcových sú desiatky plytkých umelých jazier, v ktorých sa postupne vyparuje voda. Postupne mení aj svoju farbu z čistej na oranžovú a potom na ružovú. V súčasnosti je miesto uzavreté a chránené zamestnancami spoločnosti, aby húfy ľudí nekontaminovali vodu a teda budúcu soľ.

Expert Vagabund bol azda posledný, kto sa v jazerách ešte kúpal. Firma oblasť uzatvorila a bez lokálneho sprievodcu (zamestnanec firmy) sa k jazeru nedostanete.


Sever Yucatánu patrí morským korytnačkám. Celá oblasť je chránená a je ich hniezdiskom. Neznečistená voda zároveň slúži aj ako zdroj vody pre soľnú spoločnosť (foto nižšie) na prečerpávanie do umelých soľných jazier.

Rio Lagartos Aventures

Rybárska dedinka na severe Yucatánu. Je to rybárska dedinka, turisti tu veľmi nechodia, je to ďaleko od všetkého. Rio Lagartos Aventures je ale výborný štart pre skúmanie oblasti po vode. Žije tu množstvo plameniakov. Čo vidieť na fotkách? Bežný život na Yucatáne… Takto vyzerá väčšina miest a dedín.

Izamal

Jedno z najkrajších miest na Yucatáne. Celé užšie i širšie centrum mesta má budovy natreté na žlto. Tým je preslávené. Známe je aj tým, že má maysku pyramídu priamo v meste.


Mestské trhovisko. Pre lokálnych, ale nájdu sa v ňom stánky aj pre turistov.

Celkom bežné auto. Stále jazdí. Takýchto tu jazdí pokojne aj štvrtina zo všetkých áut na cestách.

Pyramída v Izamale je pár stovák metrov od centra mesta. Je síce nízka, ale je z nej parádny výhľad na celú oblasť.

Časť mestečka ako na dlani. Trochu vtipné je, že žltou je natretá iba predná časť kláštora, zadná už nie.

Merida

Hlavné mesto republiky Yucatán. Aj Merida má krásne námestie s parkom v strede, na jednej strane aj s najstaršou katedrálou v Amerike. Širšie centrum je však ako v ostatných mestách – ošarpané, špinavé a zanedbané. Domácim to neprekáža, sú vysmiati aj keď prší. Pozitívna nálada ich neopúšťa takmer nikdy. Nikdy sme napríklad nevideli hádku na ulici, zachmúrených a podráždených ľudí. Aj tam, kde je plno, tak domáci nemajú problém s čakaním. Vynájdu sa. Viac negativizmu tu robia turisti. Najviac tí americkí. Žiaľ, Mexičanov považujú za akýchsi menejcenných a tak sa k nim aj správajú. Česť výnimkám.


Chrobáky sú tu všade. Vyrábali sa v Mexiku do roku 1998 v mestečku Puebla. Táto úprava bola asi tá najzaujímavejšia.

Copy centrum po mexicky…

Katedrála bola vybudovaná na mayských ruinách Tiho v 16. storočí. Je prvou katedrálou v Amerike, na pevnine. Staršie je už iba Santo Domingo de Guzman na ostrove Hispaniola.


Boli sme sa pozrieť aj v dome Francisca Monteja y Leóna, zakladateľa mesta Merida. Aj takéto obrazy mal v dome…

Uxmal

Presne takto sme si predstavovali mayské vykopávky a zabudnuté mestá. Uxmal (čítaj Ušmal) je jedno z najkrajších miest pre milovníkov mayskej kultúry. Je to pomerne rozľahlá oblasť, na jej prejdenie treba niekoľko hodín, ak sa veľmi zaujímate o históriu, tak pokojne aj celý deň. Na hlavnú pyramídu pri vchode sa dostať nedá, no za ihriskom Pok-ta-Pok je druhá, na ktorú je možné vyjsť. Na vlastné nebezpečie. Prečo? Pozrite si fotky nižšie.

Trón dvojhlavého jaguára…

Choco-story

Hneď pri Uxmale je aj múzeum čokolády… Ak do Uxmalu vyberiete, určite zbehnite aj tu. Tu robia pravú mayskú čokoládu. Dozviete sa, ako sa kedysi vyrábala, ako ju konzumovali a kedy sa dostala do sveta.

Kakavko.:)

Rôzne druhy kakaových bôbov z celého sveta.

Z 20 bôbov je možné získať 800 gramov vysušených kakaových zŕn a z nich 1 kg 72% čokolády.

Mayský rituál kakaa.

Mayovia robili kakao iba s horúcou vodou. Pomerne veľkú horkosť si do nápoja pridávali achiote, škoricu, nové korenie alebo čili papričky či cukor. Čili vraj dopĺňalo chuť čokolády, znižovalo horkosť a pridávalo na chuti. Jasné, ochutnali sme. Skúste aj vy. Len to s tým čili neprežente.


Bacalar

Na juhovýchode Yucatanu je malé mestečko Bacalar známe tým, že tu „chodili” piráti. Majú tu aj pirátsky prieliv či pomerne veľkú pevnosť, ktorá mala brániť mesto pred pirátmi a pašerákmi luxusného dreva campeche.


Pirátsky záliv v pozadí. Zaujímavé je, že jazero Bacalar nesusedí ani sa nijak nespája s morom. Mimochodom, jazero Bacalar je sladkovodné a je označované ako jazero 7 farieb modrej. Vidieť ich iba v peknom slnečnom počasí.

Tulum

Ďalšia historická časť, tentoraz ale na pobreží karibského mora. Nebyť predbúrkového ťažkého vzduchu, vykopávky mohli byť podstatne krajšie. Aj napriek tomu sme si ich užili. Prišli sme síce pred obedom, ale bolo to už vidieť a cítiť aj na množstve turistov.

Keď sme odchádzali, obrovské davy ľudí ešte len prichádzali. Aj k tulumským vykopávkam sa ide cez džungľu. Aspoň aký-taký tieň, na planine sa už veľmi neskryjete.


Už ma nebavilo fotiť leguány, fotil som fotiacich leguánov.

Chalani vyliezli na vysoký stĺp, priviazali sa jednou nohou o namotané lano k vrcholu stromu. Hore sedel piaty, ktorý pískal na píšťalke. Ako sa štyria točili, odmotávali lano a približovali sa k zemi. Prežili. Lano mali priviazené poctivo.

Playa del Carmen

V turistickom mestečku sme boli 2x. Prvýkrát nás odtiaľ vyhnala tropická búrka, druhýkrát to už bolo podstatne lepšie… Až tu sme narazili na kvantá turistov. 5th Avenue (niečo ako Obchodná ulica kedysi v BA) bola plná turistov.

Tropická búrka ako sa patrí. Stierače nestíhali, z ciest voda neodtekala, už nemala kde. Za pár minút boli cesty v meste plné vody (cca 10 cm a viac). Lialo niekoľko hodín, to sme však už boli v suchu v hoteli mimo Playa del Carmen.

Pár záberov z ciest

Puerto Morelos

Čerstvejší kokos už nedostanete…

Cesty na Yucatáne sú veľmi dobré, minimálne tie hlavné trasy. Diaľnic je minimum. Aj na tých ale existujú tzv. topes, retardéry aké na Slovensku neexistujú. A vlastne sú, na niektorých sídliskách. Majú pokojne aj 20 cm a ak cez ne preletíte plnou rýchlosťou, máte po aute. Existujú aj guľové topes. Sú to len polgule vytŕčajúce z cesty. Tvoria nejakú maticu a ich úloha je rovnaká – spomaliť premávku.

V jednej malej dedinke ich nájdete aj 5-6 kusov. Bezpečnostné riešenie na výbornú, rýchlosť sa neoplatí prekračovať, lebo aj tak za chvíľku musíte brzdiť. Ale späť k fotke vyššie. Na hlavných ťahoch je minimum oddychových zón s čerpacími stanicami. Raz sa nám stalo, že sme šli takmer 250 km bez jedinej stanice či WC. Nakoniec v núdzi stačilo aj toto. Majiteľ veľmi dobre vedel, že nikde na danom ťahu nie je žiadna toaleta.

K bezpečnosti ale druhý extrém – vozenie sa na korbe. Takéto zábery nie sú nič nezvyčajné…

Reštika pre pocestných…?

Komentáre k článku