NPTS | Nintendo Wii U – konzola, na ktorú vývojári hier zabudli

Nintendo chcelo svoj úspech po konzole Wii opakovať. Nintendo Wii U sa ale nedočkalo patričného uznania. Mohla za to už tradične vysoká cena aj slabá podpora vývojárov.

https://youtu.be/4e3qaPg_keg

Písal sa rok 2006 a japonský výrobca Nintendo predstavil svoju novú konzolu Nintendo Wii. Išlo o netradičný kus hardvéru, ktorého hlavnou doménou bol pohybový ovládač Wii Remote. Vďaka tomu sa hráčovi otvorili nové možnosti a z pohodlia obývačky mohol „športovať“.

Viac článkov zo série Najväčšie prešľapy technologického sveta nájdete v téme NPTS.

Takmer v ten istý deň o šesť rokov neskôr prišlo na trh Nintendo Wii U. V názve bolo pridané len jedno písmeno, no samotná konzola sa zmenila značne. Namiesto pripojenia ku televízoru vedela novinka fungovať aj samostatne, na jej ovládači sa totiž nachádzal displej (ktorý mal ale výdrž len 3,5 hodiny). Okrem toho ale vedela spolupracovať i s televízorom. V každom prípade ale nešlo o nezávislý kus hardvéru, ovládač musel byť pripojený ku konzole.

Nintendo Wii U tak bolo niečo medzi PlayStation Vita a Nintendo Switch. A práve to bol jeden z problémov. Samotný výrobca nevedel, na čo by sa mohol ovládač používať a marketingové kampane tiež nepomohli pri rozlišovaní Wii U od Wii.

Pozrite si3 dôvody za Nintendo Switch a 3 proti

Vo svete herných konzol je azda najdôležitejším aspektom silná podpora vývojárov hier a ich prípadná exkluzivita. Wii U síce malo tituly ako Mario Kart 8 či nový Super Mario Bros, no tie nemohli konkurovať širokej ponuke hier od Xboxu či PlayStation. Nintendo malo záujem vybudovať svoj virtuálny obchod s hrami. Herné spoločnosti ale tento cieľ nezdieľali.

ZDROJ | Nintendo

Splinter Cell: Blacklist nemal lokálny mód kooperácie, Batman: Arkham Origins zas „zabudol“ na multiplayer a DLC balík. Call of Duty: Ghosts naopak DLC nepribalilo zadarmo i napriek tomu, že pri Xboxe a PlayStation tak spravil. Ďalší obsah ku hrám Assassin’s Creed IV: Black Flag a Mass Effect 3 by ste tiež hľadali márne.

Tieto problémy japonskej spoločnosti nepomohli ku vybudovaniu nového imidžu. Nintendo Wii U zostalo v očiach hráčov ako konzola pre deti a vášnivých gamerov nepresvedčilo ku jej kúpe.

A ku kúpe ich nepresvedčila ani cena. Tá síce bola o približne 100 dolárov nižšia oproti Xbox One či PlayStation 4, Nintendo chcelo peniaze získať na rovnako drahých hrách aj príslušenstve. Aj spomínaná cieľová skupina tvorená hlavne mladšími ročníkmi sa tak radšej obzerala po zaužívanej konkurencii. Tá na rozdiel od Wii U ponúkala ďalšie možnosti, ako konzolu využiť. Išlo napríklad o vstavaný DVD a BluRay prehrávač, ktorý Nintendo nemalo, podobne ako nemalo odladené používateľské prostredie.

Japonský výrobca tak svoj úspech nezopakoval. Nintendo Wii sa tešilo z viac ako 101 miliónov predaných kusov, Nintendo Wii U ich malo len 13,5 milióna. S príchodom najväčších hráčov, ktorými sú PlayStation 4 a Xbox One sa sen o nádejnom pokračovateľovi rozplynul úplne. Na druhej strane nebolo Nintendo Wii U predsa len úplne zbytočným projektom. Spoločnosť sa totiž rozhodla svoj prístup zmeniť a v októbri 2016 predstavila úplne samostatnú konzolu Nintendo Switch, ktorej sa zatiaľ darí nad očakávania.

ZdrojWhat Culture,Life Wire,Wikipedia,Engadget

Komentáre k článku