Nórsku technológiu pre úschovu dát na stovky rokov máme aj na Slovensku

ZDROJ | Piql

Pred štyrmi rokmi nórska spoločnosť Piql predstavila svetu unikátny filmový pás so životnosťou viac ako 500 rokov. Využitie si našiel v archivácii vedeckých, kultúrnych, historických a ďalších dôležitých dát. Aktuálne je táto technológia dostupná už aj na Slovensku a využívať ju začína čoraz viac významných spoločností a organizácií.

Klasická záloha dát pre osobné potreby a potreby menších firiem zvyčajne spočíva v ich priamom či zrkadlovom uložení na externé pevné disky alebo cloudové služby. Väčšie firmy už túto formu obohacujú aj o magnetické pásky, ktorých životnosť sa zvyčajne ráta na desiatky rokov. To v prípade zálohy bežných dát stačí, v prípade archivácie historicky významných dát už nie.

ZDROJ | Piql

Do hry v tomto bode nastupuje nórska spoločnosť Piql, ktorej sa podarilo vyvinúť vlastný filmový pás so životnosťou viac ako 500 rokov. Takzvaný piqlFilm nie je závislý od konkrétneho čítacieho zariadenia a dáta na ňom zostávajú uložené v nezmenenej digitálnej aj vizuálnej podobe na stovky rokov. Tie najdôležitejšie sú uložené vo Svetovom arktickom archíve na Špicbergoch.

ZDROJ | Piql

Dnes služby spoločnosti Piql využíva napríklad Európska vesmírna agentúra, CERN, Vatikánska knižnica či GitHub, Walt Disney a Universal Studios, ku ktorým sa v priebehu minulého roka v zastúpení spoločnosti Piql Slovakia pridalo viacero organizácií a firiem zo Slovenska.

ZDROJ | Piql

Špeciálny filmový pás piqlFilm využil v minulom roku aj Slovenský hydrometeorologický ústav na archiváciu radarových údajov a databázy meteorologických pozorovaní, ktoré sú mimoriadne dôležité pre predpovede klimatológov. Rovnako sa na tieto filmové pásy dostali aj celovečerné filmy Kandidát a Amnestie či Hlaholské listy hlohovské z konca 14. storočia a stenografické poznámky (tzv. tajné písmo) Martina Kukučína.

Viac o využívaní nórskeho systému uchovávania dokumentov na Slovensku prezrádza v rozhovore Ladislav Hodinka zo spoločnosti Piql Slovakia.

ZDROJ | Piql Slovakia

Ako vznikla myšlienka priniesť nórsky systém uchovávania dokumentov Piql na Slovensko?

S majiteľom Piql AS, Rune Bjerkestrandom, sme sa poznali už dlhšie, zákazníkom sme v úvode spolupráce ponúkali produkty firmy Cinevation, predchodcu Piql. Jedného dňa mi Rune predstavil nový projekt dlhodobej a bezpečnej dátovej archivácie a mňa projekt okamžite oslovil.

Spočiatku sme zákazníkom ponúkali len službu ukladania dát, pričom samotný proces zápisu dát na piqlFilm prebiehal v Nórsku. V určitom momente sme si povedali, že by sme chceli rozšíriť služby, a to o ukladanie dát priamo na Slovensku. Vďaka úspešnému projektu v rámci operačnému programu Výskum a Inovácie sa nám podarilo náklady čiastočne prefinancovať, a tak dnes v Žiline sídli produkčná pobočka. Odvtedy služby ponúkame nielen našim koncovým zákazníkom na Slovensku, ale aj celosvetovým partnerom Piql. Vďaka tomu sme mali možnosť pracovať na mnohých zaujímavých projektoch archivácie pre Vatikánsky archív, GitHub USA, Enresa Spain či Indický pozemkový úrad.

Ako hodnotíte vaše pôsobenie na Slovensku?

Napriek úskaliam a niekedy náročnejšiemu vysvetľovaniu účelu nášho produktu a služby ma táto práca stále baví a každý úspech je mimoriadne potešujúci. Obávam sa však, že mnohé firmy a samotný štát stále nedoceňujú potrebu bezpečného a dlhodobého ukladania digitálnych dát. Stretávame sa často s tvrdením, že firma už má otázku zálohovania vyriešenú “klasickým spôsobom” a nám sa plánujú ozvať, až keď vznikne problém pri súčasnom riešení. To však už bude neskoro a mnohí si to žiaľ neuvedomujú.

Aké boli začiatky? Verili ľudia tomuto systému?

Veľmi dôležité je neustále vysvetľovať, prakticky ukazovať a presvedčiť ľudí o potrebe bezpečného uchovania údajov. My ako cieľ vidíme diverzifikáciu možného rizika straty, poškodenia alebo znehodnotenia dát. Tak ako v autách máme tri rôzne systémy bezpečnosti (brzdy, pásy a airbagy), rovnako aj v ukladaní dát vnímam popri HDD a magnetických páskach ako štandard piqlFilm, niečo ako dátový airbag.

Za kľúčové považujem napríklad kultúrne dedičstvo – dáta chceme predsa zachovať budúcim generáciám. Z hľadiska bezpečnosti tiež dáta v energetike, justícii, medicíne, sociálnej sfére – o tieto dáta nemôžeme v žiadnom prípade prísť, nezávisle od potreby dĺžky ich uchovania.

Najväčšie obavy majú naši potenciálni klienti z ceny a relatívne menšieho úložného priestoru (v porovnaní s HDD či páskami). My však nemáme ambíciu ukladať všetky dáta, ale len tie najdôležitejšie, najohrozenejšie. Tiež treba povedať, že vývojom technológie sa kapacita bude len a len zvyšovať.

Som veľmi rád, že týmto argumentom rozumejú najmä archivári a ľudia, ktorí denne prichádzajú do styku s dátami a aj s ich stratou alebo poškodením. Vďaka unikátnym vlastnostiam nášho média piqlFilm, ktoré v sebe prepája digitálny a vizuálny zápis dát, ponúkame tzv. samoobsažný spôsob uloženia dát, ktorý na zobrazenie nepotrebuje ďalšie zariadenia či vysvetlivky. Keď sa ku skúseným archivárom pridajú aj ich nadriadení, tam vzniká spolupráca. Naši klienti si uvedomujú, že najdrahšie dáta sú tie, ktoré sme buď nenávratne stratili, alebo sa nám ich niekto ukradol.

Akú budúcnosť predpovedáte archivovaniu dát?

Digitálnych dát, ktoré vznikli procesom digitalizácie alebo priamo digitálne, pribúda denne extrémne veľa. Nie všetky potrebujeme archivovať dlhodobo alebo naveky, nie všetky potrebujeme ukladať ultra bezpečne. Ale tie, ktoré tieto kritériá spĺňajú, musíme dostatočne chrániť. Popri bezpečnosti nesmieme zabúdať ani na dlhodobé finančné náklady a environmentálnu záťaž v prípade “klasických” médií, v prípade piqlFilmu tieto starosti odpadajú prakticky úplne.

Na ktorú zo spoluprác v rámci Slovenska ste najviac pyšný?

To je veľmi ťažká otázka, všetky spolupráce sú nielen dôležité, ale aj unikátne, a tým aj najcennejšie. V žiadnom prípade mi neprináleží rozhodovať o ich menšej, či väčšej dôležitosti. Tento výber, niekedy až dilemu, nechávame výlučne na zákazníkoch.

Máte na Špicbergoch odložený aj svoj piqlFilm?

Určite by bolo vhodné ísť príkladom a povedať, že áno. V rámci AWA (Arctic World Archive) je však veľmi limitovaný priestor, ktorý prenechávam radšej našim klientom. Viacerí z nich túto možnosť už využili, dáta zapísané v Žiline na piqlFilm sme následne posielali priamo do Svetového arktického archívu na Špicbergoch. Hrdo spomeniem konkrétny a veľmi dôležitý príklad – BAV – archív knižnice Vatikánu.

Budem však veľmi rád, ak tam jedného dňa uvidím napríklad aj digitálne dáta kultúrneho dedičstva Slovenska. Vo vedľajšom globálnom úložisku semien sú už pre prípad prírodnej katastrofy uložené semená rastlín a plodín zo Slovenska, kultúrne dedičstvo by malo prirodzene nasledovať.

ZdrojTlačová správa

Komentáre k článku