NASA nasadí na Marse drony

Jednému politikovi sa žartovne pripisoval citát: „Nikto vám nedokáže splniť to, čo vám viem je sľúbiť.“ O vyhlásenia podobného typu však nie je núdza ani medzi entuziastami, ktorí snívajú o dobývaní vesmíru. Kým stačí špekulovať a fabulovať, sú napríklad možnosti osídľovania Marsu, alebo ťažby drahých kovov z asteroidov, fascinujúce.

Atraktívna destinácia

Iných skôr fascinuje, aké detaily dokážu „uvariť z vody“ títo nadšenci, ktorí nemajú v rukách žiadne technológie, skúsenosti a väčšinou ani financie, aby vyniesli hoci len satelit na obežnú dráhu Zeme.

Pozrite si: Mars One dostala studenú sprchu z MIT

Seriózny kozmický výskum naproti postupuje síce pomaly, ale nové výsledky prichádzajú neustále. Mars je už roky najrušnejšou destináciou v Slnečnej sústave. K Marsu vysielal sondy ZSSR, aj USA, momentálne je na obežnej dráhe aj indická sonda MOM, pričom prvé (neúspešné) pokusy pri hľadaní života uskutočnili americké pristávacie moduly Viking 1 a 2 v roku 1976.

maratonci

Vesmírni „turisti“. Rekordérom je marsovský rover Opportunity. Obr.: NASA

Prielom nastal v roku 1997, keď americká sonda Pathfinder vysadila na povrchu prvý „marsochod“ Sojourner. Hoci pohyblivá sonda prešla po povrchu vesmírneho suseda len 80 metrov, jej snímky vyvolali obrovské nadšenie. Omnoho dokonalejšie rovery Spirit a Opportunity brázdili Mars od roku 2004. Spirit stihol do roku 2011, kedy sa odmlčal, najazdiť po povrchu 7,7 km.

Opportunity, ktorá stále funguje, má za sebou už 40 km a je aktuálnym vesmírnym rekordérom. Prekonala tak sovietsky Lunochod 2, ktorý najazdil asi 39 km po Mesiaci. Najmladší a najsofistikovanejší marsovský rover Curiosity má za sebou zatiaľ len 8,6 km.

Tretí rozmer prinesú drony

Nevýhodou roverov je, že dokážu preskúmať len malý zlomok povrchu a trvá im to veľmi dlho. Navyše menší polomer Marsu spôsobuje bližší horizont, takže kamery z jedného bodu dovidia na kratšiu vzdialenosť ako na Zemi.

mars-vrtulnik1

NASA chce tento hendikep prekonať pomocou elektrických vrtuľníkov, ktoré dokážu z výšky monitorovať podstatne väčší priestor, ako pozemné roboty a budú vidieť aj do údolí a za terénne prekážky. Mali by byť spojené s prieskumným vozidlom, pre ktoré by zároveň z výšky dokázali monitorovať a voliť najvhodnejšiu trasu.

mars-vrtulnik

Pozrite si: Atmosféru a metánovú hádanku Marsu preskúmajú sondy MOM aj MAVEN

Realizácia dronov však nebude celkom jednoduchá. Energiu budú do batérií čerpať zo solárnych článkov umiestnených na kryte rotora. Podľa údajov portálu Gizmag by celodenné nabíjanie poskytlo energiu na let v trvaní do troch minút a do vzdialenosti asi 500 metrov. Vďaka riedkej marsovskej atmosfére bude potrebné na dosiahnutie vhodnej vztlakovej sily vyvinúť až 2400 otáčok/min, pričom pre dron s hmotnosťou 1 kg bude mať rotor priemer až 1,1 metra.

Napriek krátkemu doletu môžu byť takéto elektrické vrtuľníky významným pomocníkom pri detailnom skúmaní povrchu červenej planéty. Aj keď aj v súčasnosti sú na obežnej dráhe Marsu družice, ich HD kamery nemajú dostatočné rozlíšenie, aby bolo možné napríklad skúmať horniny a pod.

NASA v súčasnosti testuje vhodné drony a na Mars by sa mohol prvý dostať ako súčasť misie Curiosity 2 okolo rokov 2020-2021. S istotou môžeme predpokladať, že v tom čase vrtuľník na Marse neobjaví žiadnych osadníkov spoločnosti Mars One, hoci podľa pôvodných plánov tam už v tomto čase mali žiť.

Foto: NASA, Gizmag

Komentáre k článku