NASA má systém, ktorý vyrobí kyslík pre Marťanov

Hoci je Mars najbližšou planétou slnečnej sústavy a podmienky na jeho povrchu sú relatívne priateľské pre pozemské misie, zriadenie a udržiavanie stálej základne s ľudskou prítomnosťou bude jedným z najnáročnejších technologických projektov v histórii.

mars-osada1

Mars má síce riedku atmosféru, ale tá sa skladá hlavne z oxidu uhličitého a zásoby vody sú zrejme najbohatšie v polárnych čiapočkách a možno v pôdnom permafroste. Odtiaľ síce vodu vieme pomerne jednoducho získať, ale výroba kyslíka elektrolýzou nie je pre energetickú náročnosť ideálnou cestou pre nových osadníkov. Na rozdiel od entuziastov typu Mars One, ktorí chceli pôvodne osídľovať Mars už koncom tejto dekády, tvrdiac, že všetko sa za pochodu vyrieši, vedci nie sú takí optimisti.

Alebo možno len nie sú takí naivní, ako nadšenci, ktorým sa podarilo na marsovskú reality show nalákať státisíce ľudí. Ale ako plynie čas, „show“ Mars One pomaly končí, keďže okrem powerpointových prezentácií nedokázali vypustiť žiadnu sondu, náklad, tobôž posádku.

POZRITE SI: Mars One dostala studenú sprchu z MIT

Ako vo svojej kritike upozornili vedci z MIT, mimoriadne náročné bude už len zaistenie dýchateľnej atmosféry pre kozmonautov a neskorších osadníkov. Nejde len o dostatok kyslíka, pretože pre optimálnu atmosféru potrebujeme z dlhodobého hľadiska aj dusík. (Pri kratších pobytoch na stanici Skylab NASA v minulosti používala čisto kyslíkovú atmosféru pri nižšom tlaku.)

mars-osada2

Skúšobná komora sa nachádza v „Mars room“ v Techshot Inc.

NASA spolupracuje s firmou Techshot Inc. z Indiany za učelom vytvoriť riešenia potenciálne schopné vyrábať bohaté zásoby kyslíka priamo na červenej planéte s minimálnou pomocou zo Zeme.

Techshot má vo svojej „marsovskej miestnosti“ umiestnenú skúšobnú komoru, ktorá simuluje nehostinné podmienky prevládajúce na červenej planéte. Vedci v nej skúšajú vytvoriť ekosystém s baktériami a riasami, ktorý by dokázal vyrábať kyslík. Ako „palivo“, resp. potrava pre mikroorganizmy bude slúžiť pôda Marsu (regolit).

POZRITE SI: NASA dala zelenú rakete, s ktorou pocestujeme k Marsu

Podľa Eugene Bolanda z výskumného tímu by baktérie okrem produkcie kyslíka zároveň mohli z pôdy odstraňovať dusík. Dusík z lokálnych zdrojov môže byť pre budúcich „Marťanov“ rovnako dôležitý ako kyslík. Jeho absenciu vytýkali odborníci z MIT aj projektu Mars One. Tam sa mal kyslík produkovať pri pestovaní konzumovateľných a úžitkových rastlín, vetraním jeho prebytkov by však základňa prichádzala aj o cenný dusík, ktorý by bolo inak potrebné dovážať zo Zeme.

POZRITE SI: Motory na Marse môže poháňať suchý ľad

Ak sa odbúra potreba prepravovať plynové bomby, uvoľní sa na palube lodí miesto pre iný užitočný náklad. Aj preto je výskum vedúci k využitiu lokálnych zdrojov pre prežitie ľudí na Marse (a čiastočne aj na Mesiaci) nesmierne dôležitý.

V ďalšej fáze chcú vedci testovaciu komoru s mikroorganizmami dopraviť priamo na Mars, kde by sa pomocou roveru zavŕtala do pôdy a overila by sa funkčnosť technológie v reálnych podmienkach, informoval portál Gizmag.

Foto: NASA / Techshot

Komentáre k článku