Na Mesiaci bezpečne? Vedci vedia ako na to

Aj keď už viac ako 41 rokov na povrch iného nebeského telesa nevkročila ľudská noha, plány s pilotovanými misiami na Mesiac a na Mars majú viaceré štáty, kozmické agentúry, či dokonca súkromné spoločnosti. Hoci pre väčšinu z nás je atraktívnejšia červená planéta, veľké možnosti ponúka aj Mesiac.

LRO

Umelecká predstava sondy Lunar Reconnaissance Orbiter

Napriek tomu, že je náš prirodzený satelit z astronomického hľadiska veľmi blízko Zeme, podmienky na jeho povrchu sú kruté a s výnimkou gravitácie sú prakticky porovnateľné s podmienkami vo voľnom medziplanetárnom priestore (chýbajúca atmosféra, teplotné extrémy, meteority a mikrometeority, radiácia).

Oproti dlhodobým pobytom na medzinárodnej stanicu ISS budú mať kozmonauti na mesačnej základni výhodu gravitácie, hoci len šestinovej, no úplná absencia ochranného dáždnika magnetického poľa Zeme spôsobí vyššiu radiáciu nabitých častíc zo slnečného vetra. Rovnako to platí aj pre pobyt na Marse, ktorý prakticky tiež nemá magnetické pole a len veľmi riedku atmosféru.

Tip: Po Mesiaci chodí Nefritový králik, vesmírne ambície Číny sú obrovské

Z tohto hľadiska bol program Apollo fascinujúcou misiou, akú ľudsto dodnes nebolo schopné zopakovať. Aj keď čas kolonizácie Mesiaca sa blíži. Dá sa tak usudzovať nielen kvôli verbálnym deklaráciám čínskych predstaviteľov a médií potom, čo sa Číňanom podarilo v rámci misie Čchang-e 3 úspešne dopraviť na Mesiac „lunochod“ Nefritový králik. Propaganda vzápätí zamrzla súčasne so samotným roverom. Aj keď sa ho aktuálne vedcom podarilo prebrať k životu, pravdepodobne zostane nepohyblivý a po Mesiaci tak prešiel len asi sto metrov. Vzhľadom na komplex meraní, ktoré však sonda dovtedy stihla zrealizovať a dáta odoslať na Zem, je misia považovaná za úspešnú. Sú však vážnejšie indície, ktoré naznačujú, že o vybudovanie stálych základní na Mesiaci má záujem nielen NASA a Roskosmos, ale aj India, spomínaná Čína a ďalšie krajiny. Súkromná spoločnosť Space-X už dokonca chystá raketový nosič (Falcon Heavy), schopný dopraviť kozmickú loď na Mesiac.

Monitoring mesačného povrchu, ktorý zo Zeme prebieha už osem rokov, dokazuje, že kolízie mesačného povrchu s meteoritmi sú bežnou záležitosťou. Za uvedené obdobie bolo pozorovaných viac ako 300 zábleskov, pričom najsilnejší v septembri 2013 spôsobil meteorit s hmotnosťou 400 kg. Energia jeho dopadu vytvorila 40-metrový kráter. Proti takejto „bombe“ neuchráni žiadny pancier, podobný zásah je však extrémne málo pravdepodobný, podobne ako na Zemi. Na rozdiel od Zeme však na Mesiaci hrozí množstvo zásahov mikrometeoritmi, ktoré na našej planéte zhoria v atmosfére.

Na Mesiaci, alebo v kozmickom priestore hrozí po takomto zásahu poškodenie skafandra, alebo obvodového plášťa stanice, či vozidiel. Americkí astronauti, ktorí v rámci misií Apollo strávili na Mesiaci vždy niekoľko dní, mali jednoducho šťastie. Vesmírna stanica ISS naproti tomu niekoľko kolízií s mikrometeoritmi absolvovala, na obežnej dráhe však lieta už od roku 1998.

Experti sa zhodujú, že dobrou ochranou proti mikrometeoritom bude minimálne dvoj-, trojmetrová vrstva horniny na budovách mesačnej základne. To isté platí aj pre Mars. Táto bariéra bude zároveň účinnou ochranou aj proti radiácii, ktorá pri dlhodobých pobytoch predstavuje ďalšie riziko, uviedol astronóm Oleg Malkov, pre portál Hlas Ruska.

Mesiac - severný pól

Takto ho nepoznáme: severný pól Mesiaca zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter. Foto: NASA

Veľkú pozornosť monitoringu mesačného povrchu venuje NASA, ktorá má od roku 2009 na mesačnej orbite sondu Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO).

LRO zaznamenal od marca minulého roku do marca 2014 vyše 20 nových kráterov a viac ako 200 stôp po úlomkoch meteoritov. Dôležité zistenie bolo, že po dopadoch meteoritov sú fragmenty horniny rozmetané často aj do vzdialenosti jednotiek až desiatok kilometrov, čo spôsobuje nízka gravitácia a chýbajúca atmosféra. Zvyšuje sa tým však potenciálne nebezpečenstvo pre ľudí pohybujúcich sa po povrchu, preto bude vhodné pre budúcich mesačných výskumníkov skrátiť mesačné prechádzky v skafandroch na nutné minimum a pre dlhodobé prieskumy využívať skôr pohyblivé robotické sondy.

Ale ktovie, zrejme budú k dispozícii aj špeciálne obrnené transportéry, ktoré posádku uchránia nielen pred mikrometeoritmi a prachovými časticami, ale aj pred radiáciou a prípadnými meteorickými „črepinami“.  Ale to už zabiehame za krátkodobé horizonty.

Komentáre k článku