Myšlienkami ovládané exoskeletony pomôžu postihnutým

Austrálski vedci dúfajú, že zariadenie o veľkosti zápalky jedného dňa pomôže ľuďom s poranením miechy opäť sa postaviť na nohy. Spolupráca vedcov z Royal Melbourne Hospital, Florey Institute of Neuroscience and Mental Health a University of Melbourne priniesla výsledky, ktoré publikovali v časopise Nature Biotechnology. Na financovaní výskumu sa podieľa americká armádna agentúra DARPA.

Pozrite siMuž má vďaka bioprotézam dve „živé“ ruky

Zariadenie nazvané „stent-electrode recording array“ (záznamové pole so stent-elektródou, pričom stent je trubičková výstuž cievy), skrátene stentrode, by mohlo umožniť pacientom ovládať motorické exoskeletony, alebo bioprotézy iba pomocou myšlienky, myslia si austrálski vedci.

Stentródy budú implantované v cieve, ktorá je umiestnená nad mozgom a bude konvertovať mozgové signály na elektrické príkazy, ktoré by mohli bezdrôtovo ovládať vonkajšie mechanické technológie. V súčasnosti je väčšina exoskeletonov riadená joystickom, ktorý je ovládaný manuálne, v prípade pacientov s paralyzovanými končatinami prípadne aj hlavou, resp. ústami. Myšlienky sú pomocou elektródy zachytené, dekódované a cez kožu bezdrôtovo spracované, aby mohli ovládať exoskeleton, bioprotézu, alebo napríklad invalidný vozík.

Stenrode-02
ZDROJ | University of Melbourne

Kým boli výskumníci spokojní, stentróda prekonala mnoho konštrukčných zmien, aby vznikol ľahký, pružný, biokompatibilný a dostatočne malý prístroj, aby sa zmestil do cievy s priemerom do jedného milimetra. Thomas Oxley, neurológ z ​​ Royal Melbourne Hospital, na tlačovej konferencii povedal, že elektródu bude možné implantovať málo invazívnym spôsobom, bez nutnosti otvorenej operácie mozgu.

Stenrode-01
ZDROJ | University of Melbourne

Štúdie ukázali, že stentróda v cieve v blízkosti motorickej kôry mozgu môže získať rovnaký signál, ako doterajšie riešenia postavené na chirurgicky vložených elektródach priamo do mozgu, pričom môže byť implantovaná dlhodobo.

Stentróda doteraz testovaná na ovciach, prejde do fázy klinických testov na ľuďoch v roku 2017 a pre praktické využitie by mohla byť k dispozícii v roku 2022. Po zavedení takéhoto implantátu sa pacienti budú musieť istý čas trénovať, kým sa naučia správne kódovať signály z mozgu na ovládanie exoskeletonu, myslia si vedci. V každom prípade však pôjde o veľký pokrok v pomoci imobilným ľuďom. Pomocou takýchto elektród však bude možné pomôcť napríklad aj pacientom s epislepsiou, kde monitoring mozgových prúdov pomôže predvídať záchvaty.

https://www.youtube.com/watch?v=kYbPb4XtAVI

Nick Opie, biomedicínsky inžinier z University of Melbourne, uviedol, že náklady na zariadenie v čase jeho uvedenia na trh by mali byť podobné cene kochleárneho implantátu. Môžu sa tak pohybovať v intervale od 15 do 20 tisíc austrálskych dolárov (cca 9 430, až 12 560 eur).

ZdrojMashable

Komentáre k článku