Mesiac v kozmonautike: „Víťazný február“ na Marse

ZDROJ | NASA

Najkratší mesiac rozhodne nebol na udalosti v kozmonautike chudobný, aj keď ho bilancujeme trochu predčasne – dva dni pred skončením. Kým v prvých dňoch bol najatraktívnejšou udalosťou testovací let prototypu SN9 kozmickej lode Starship od SpaceX, od polovice februára žila svetová verejnosť marsovskou ofenzívou.

Úspechy a výzvy SpaceX

Štart prototypu lode Starship sme očakávali už koncom januára, ale po viacerých odkladoch sa nakoniec uskutočnil 3. februára. Na texaskej základni SpaceX v  Boca Chica prebehol mediálne sledovaný skúšobný let prototypu SN9 do výšky přibližně 10 km. Výstup, aj aerodynamicky riadený zostup k zemi prebehol podľa plánu, ale v záverečnej fáze sa nepodarilo raketu natočiť do vertikálnej polohy, takže asi po šesť a pol minútach letu namiesto vertikálneho pristátia tvrdo dopadla na štartovaciu plošinu a explodovala. Tesne vedľa miesta dopadu sa nachádzal prototyp SN10, ktorý, našťastie, nebol poškodený,

Americká Federálna letecká správa (FAA) oznámila, že bude nehodu vyšetrovať. FAA tiež uviedla, že SpaceX pri štarte Starship SN8, ktorý v decembri 2020 taktiež havaroval pri pristávaní, porušila vydanú licenciu. Musk je však optimista a tieto havárie považuje hlavne za príležitosť zdokonaliť technológiu rakiet.

Pozrite siStarship SN8 pri pristátí explodovala. Nech žije SN9!

Všetko je nakoniec na dobrej ceste, keď FAA vydala SpaceX licenciu na let prototypu rakety Starship SN10 v období 23. až 26. februára. Opäť pôjde o let do výšky 10 km a opäť sa oneskorí.  26. februára sa na základni v Boca Chica uskutočnil druhý statický test motorov Raptor v prototype Starship SN10. Test prebehol po výmene jedného z trojice motorov SN10 po prvom statickom teste (23. 2.2021). Predpokladá sa však, že let sa uskutoční až 1. marca.

Starship_SN-9ZDROJ | Observer

Ďalšou horúcou témou SpaceX je budovanie satelitného internetu pomocou mega siete Starlink. Už 4.2. vyniesla raketa Falcon 9 do vesmíru 18. várku 60-tich družíc Starlink a prvý stupeň B1060 svoj 5. štart úspešne zavŕšil pristátím na plávajúcej plošine Of Course I Still Love You (OCISLY) zakotvenej asi 630 km severovýchodne od miesta štartu v Atlantickom oceáne. Najnovšie 15.2. o 22:59 EST odštartoval Falcon 9 s nákladom 60 satelitov v misii Starlink 19 z komplexu SLC-40 na Cape Canaveral.

Družice sa úspešne dostali na obežnú dráhu, čím sa ich počet zvýšil na 1 145. Ich skutočný počet je však o čosi nižší, lebo niekoľko z prvých exemplárov už SpaceX stiahla z konštelácie a nechala zhorieť v atmosfére. Pre prvý stupeň rakety číslo B1059.6 to bol už 6. let, no jeho pristátie na plošine OCISLY sa tentoraz nepodarilo a booster sa zrútil do Atlantiku. SpaceX následne pozastavila ďalšie štarty Falconov do vyšetrenia príčin havárie.

Pozrite siObjednali sme si satelitný internet Starlink od SpaceX. Ako to funguje?

Existujúca konštelácia satelitov Starlink však už funguje a vybraní zákazníci v testovacej prevádzke cez túto sieť surfujú. SpaceX dokonca vo februári spustila príjem predobjednávok na pripojenie Starlink. Záujemci môžu na základe vkladu 99 USD získať výhodnú pozíciu v poradovníku podľa pravidla „kto skôr príde, ten skôr melie“. SpaceX už má licencie na prevádzku telekomunikačných služieb v USA, v Kanade a v Spojenom kráľovstve a rokuje s regulátormi v ďalších dvoch desiatkach krajín.

ZDROJ | SpaceX

SpaceX má však pod palcom ako jediný súkromník aj pilotované lety. Momentálne parkuje na ISS jej loď Crew Dragon, ktorá sa má na Zem vrátiť so štvorčlennou posádkou v máji, no chystá už ďalšie misie. Najnovšie NASA zaradila do posádky misie Crew-4 lode Crew Dragon astronautov Kjella Lindgrena z tímu astronautov Artemis a Boba Hinesa. Ďalší dvaja členovia misie, ktorá má štartovať k ISS v roku 2022, budú vybraní neskôr.

ISS dnes

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) prebiehali čulé aktivity aj vo februári. Hneď prvého vystúpili do voľného vesmíru Američania Mike Hopkins a Victor Glover. Počas takmer päťapolhodinového výstupu nainštalovali novú batériu, ako náhradu za tú, ktorá zlyhala v marci 2019 a neskôr pracovali na údržbe kamerového systému.

V tomto a budúcom roku budú na ISS dopravené nové solárne panely ROSA (Roll-Out Solar Array). Dovezú ich tri nákladné Dragony SpaceX – prvý, CRS-22, už tento rok v máji, CRS-25 v apríli 2022 a CRS-26 v septembri 2022. Pre ich inštaláciu budú musieť astronauti uskutočniť dva výstupy do kozmu.

Špecialista misie Atlantis Joseph R. Tanner vykonáva práce na ISS počas prvej z troch naplánovaných kozmických výprav členov posádky raketoplánu STS-115 (12. september 2006).ZDROJ | Time

9. februára sa od ISS odpojila nákladná loď Progress MS-15, ktorá bola k uzlu modulu Pirs pripojená od 23. júla 2020. Po zapálení brzdiacich motorov loď zanikla v atmosfére nad Tichým oceánom. Vytvorila zároveň miesto pre prílet novej ruskej nákladnej lode. Loď Progress MS-16 vyniesla do vesmíru z kozmodrómu Bajkonur 15.2. nosná raketa Sojuz-2.1a. Nákladná loď doviezla na ISS asi 2 700 kg materiálu a zásob. Progress bude k ISS pripojená do júla, potom bude aj s modulom Pirs oddelená a zaniknú v atmosfére. Namiesto modulu Pirs Roskosmos dopraví na vesmírnu stanicu nový modul Nauka.

Sedemčlenná posádka ISS nemusí mať obavy o zásoby. Zo základne Mid-Atlantic Regional Spaceport (MARS) na Wallops Island odštartovala 20. februára nosná raketa Antares 230+ s nákladnou loďou Cygnus NG-15 (S.S. Katherine Johnson) spoločnosti Northrop Grumman. Po dvojdňovom lete bola loď 22.2. zachytená robotickým ramenom Canadarm 2, které ovládal japonský astronaut Soichi Noguchi a pripojená k stykovaciemu uzlu modulu Unity. Na ISS priviezla 3 729 kg nákladu, vrátane niekoľkých CubeSatov a ďalšieho vybavenia.

Prvá posádka lode Boeing Starliner. Zľava: Mike Fincke, Barry Wilmore, a Nicole MannZDROJ | NASA

Na vesmírnu stanicu by mala čoskoro zavítať aj pilotovaná loď Starliner spoločnosti Boeing. NASA však začiatkom mesiaca oznámila, že prvý testovací pilotovaný let lode Starliner sa neuskutoční skôr ako v septembri. Posádku bude tvoriť Barry Wilmore, Michael Fincke a Nicole Aunapu Mannová.

Na Marse to žije!

Nie, život na červenej planéte sme zatiaľ neobjavili, hoci vedci predpokladajú, že minimálne pred niekoľkými miliardami rokov tam existoval. Jeho stopy hľadajú viaceré sondy na povrchu, aj na orbite. Vo februári dostali významnú posilu v podobe troch misií, ktoré zo Zeme štartovali v rámci štartového okna vlani v júli.

Ako prvá doletela 9.2. na obežnú dráhu Marsu (areocentrickú dráhu) sonda Spojených arabských emirátov Al-Amal. Automatický manéver úspešne naviedol Al-Amal na orbitu s výškou 1 000 × 49 380 km nad povrchom, s dobou obehu 40 hodín. Táto misia má len orbitálnu sondu a jej životnosť je plánovaná na dva marťanské roky, čo je takmer 46 pozemských mesiacov.

Už o deň neskôr, 10.2. k Marsu úspešne doletela čínska sonda Tianwen-1. Tá má okrem orbitálnej časti na palube aj malý rover, ktorý však vysadí na povrch planéty až o niekoľko mesiacov.

Sonda nesie 13 vedeckých prístrojov umiestnených na orbiteri, aj na roveri. Na ich príprave s Čínou spolupracovala aj európska ESA a niekoľko ďalších krajín.

Prvá snímka Marsu zo sondy Tianwen-1.ZDROJ | Novinky z kosmonautiky

Sonda Tianwen-1 po korekčnom manévri 23.2. prešla na pracovnú areocentrickou dráhu vo vzdialenosti 280 × 59 000 km od povrchu Marsu. Z novej obežnej dráhy sa pravdepodobne medzi májom a júnom od sondy oddelí pristávací modul s roverom. Ten bude v prípade úspešného pristátia skúmať na juhu planiny Utopia pôdu, atmosféru a klímu na Marse.

Pozrite siPerseverance je na Marse. Veľký úspech NASA!

Podmieňovací spôsob je tu na mieste. Čína má síce na konte úspešné pristátia sond na Mesiaci, ale Mars je veľkou výzvou a často takéto pokusy končia neúspechom. Doteraz sa to podarilo len NASA, s výnimkou sovietskej sondy Mars 3, ktorá na Marse pristála 2. decembra 1971, ale vysielala len 20 sekúnd. V prípade robotických vozidiel na Marse majú zatiaľ USA dokonalý monopol a k roverom Sojourner, dvojičkám Spirit a Opportunity a od roku 2012 stále fungujúcej Curiosity sa 18.2.2021 pridal najmodernejší a najsofistikovanejší rover Perseverance.

Sonda Perseverance vstúpila do marsovské atmosféry 18.2.2021 o 20:36 UT, no na Zemi sme sa to dozvedeli až o 20:48 UT. Po prelete atmosférou a brzdiacich manévroch s padákom, aj raketovými motormi pristál rover na Marse v krátere Jezero. Tých „sedem minút hrôzy“ v riadiacom stredisku NASA JPL a pri monitoroch a TV obrazovkách po celom svete prežívali fanúšikovia kozmonautiky do 20:55 UT, keď dorazilo potvrdenie o pristátí. Krátko nato prišiel aj prvý záber povrchu, ešte obmedzený ochranným krytom kamery.

Pozrite siAko sa darí Percymu na Marse? Pozrite si fotky, ktoré zatiaľ poslal na Zem

Pri zostupe sonda využila systém Safe Target Selection, ktorý vybral najlepšie miesto pristátia.  NASA na tlačovej konferencii uviedla, že rover se nachádza asi 1,7 km juhovýchodne od stredu plánovanej oblasti pristátia v kráteri Jezero, neboli zistené žiadne poškodenia, a energetické systémy (Perseverance využíva nukleárny zdroj elektriny, rovnako ako Curiosity) pracujú normálne.

Prvý panoramatický záber Perseverance z krátera JezeroZDROJ | NASA

Pred začiatkom samotnej výskumnej misie, ktorá je plánovaná na dva roky, rover absolvuje sériu testov. Neskôr vypustí aj helikoptéru Ingenuity, ktorá bude snímať kamerou povrch z výšky niekoľkých metrov. Ide ale hlavne o test, či dokážeme lietať v riedkej marťanskej atmosfére.

Čína, Rusko a súkromníci

Ak sme spomínali kozmické ambície Číny, rozhodne sme nemali na mysli len prvú marsovskú misiu. Čína je dnes ekonomická a technologická veľmoc a svoju silu v kozmonautike demonštruje aj vo februári.

Už 4. 2. bola vypustená z kozmodrómu Xichang Satellite Launch Center nosná raketa Chang Zheng-3B s družicou TJSW-6. Satelit je podľa čínských médií určený pre telekomunikácie a technologické skúšky.

V ten istý deň bol na kozmodróm Wenchang dopravený základný modul čínskej orbitálnej stanice Tianhe-1. Jeho vypustenie nosnou raketou Chang Zheng 5B sa má uskutočniť v jarných mesiacoch. V základnom module Tianhe v tvare valca s priemerom 4,2 m a s dĺžkou 16,6 m bude priestor pre trojicu kozmonautov.

Finálna podoba čínskej orbitálnej stanice.ZDROJ | EurAsian Times

Na Mesiaci stále operuje čínska sonda Chang’e-4 a rover Yutu-2. Obe zariadenia na odvrátenej strane Mesiaca počas mesačnej noci hibernujú a 6. februára sa prebudili a zahájily svoj 27. lunárny pracovný deň. Malý lunochod Yutu-2 zatiaľ prešiel po Mesiaci 628,5 metrov a teraz má skúmať zvláštny kameň, na ktorý narazil.

Čína je vo zverejňovaní informácií z kozmických letov pomerne striedma, takže dáta prichádzajú s časovým posunom a často z neoficiálnych zdrojov. 24. februára tlačová agentúra Xinhua hodinu po štarte nosnej rakety Chang Zheng 4C o 02:22 UT z kozmodrómu Jiuquan Satellite Launch Center potvrdila, že na obežnú dráhu boli vynesené tri družice Yaogan-31. Družice pre monitorovanie elektromagnetického prostredia a technologické testy boli úspešne navedené na plánované dráhy. V januári vypustila Čína trojicu rovnakých satelitov.

Expremiér Mečiar kedysi v časoch medzinárodnej izolácie Slovenska povedal, že ak nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ. Dnes je v podstatne zložitejšej situácii Rusko a vďaka sankciám USA aj Čína, preto neprekvapuje, že tieto veľmoci vidia zmysel v užšej spolupráci.

ZDROJ | NASA

Ruský premiér Michail Mišustin vydal pokyn Roskosmosu, aby v mene vlády podpísal Memorandum o porozumení s Čínou o spolupráci pri budovaní medzinárodnej stanice na Mesiaci. Memorandum bolo schválené Ministerstvom zahraničných vecí a ruskými orgánmi a bolo prerokované čínskou stranou. Hoci ani jedna z krajín dnes nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami, aby dokázala takýto projekt uskutočniť, ide o gesto proti americkému programu Artemis a možno aj o reakciu Ruska na vynechanie zo spolupráce na budovaní lunárnej orbitálnej stanice Gateway.

Pozrite siESA podporí NASA pri výstavbe lunárnej stanice Gateway

Novinky má aj Európska kozmická agentúra ESA, ktorá ide po 11-tich rokoch vyberať do tímu nových kozmonautov. Podľa správy z 8. februára je termín na podanie prihlášok od 31. marca do 28. mája 2021. Následne prebehne výber, pri ktorom by chcela ESA získať do tímu aj ženy.

No a na záver nezabúdajme, že v kozmonautike a vesmírnom biznise sa dnes angažuje množstvo súkromných firiem, nielen SpaceX, ULA, Boeing, alebo Northrop Grumman.

ZDROJ | Virgin Orbit

Spoločnosti Virgin Orbit sa konečne podarilo prelomiť „prekliatie“ počiatočných problémov, takže oznámila, že pri prvom komerčnom štarte rakety LauncherOne vynesie pre poľskú firmu SatRevolution družice STORK-4 a STORK-5 určené pre optický diaľkový prieskum Zeme.

ZDROJ | Blue Origin

Náskok „raketového muža“, ako niekedy prezývajú šéfa SpaceX Elona Muska chce dotiahnuť jeho rival na rebríčku najbohatších ľudí Jeff Bezos. Miliardár Bezos sa chce po odchode z čela Amazonu naplno venovať svojej kozmickej spoločnosti Blue Origin. Nebude to však jednoduché, pretože žiadny z jej projektov ešte nie je dotiahnutý do konca. Platí to o suborbitálnej turistike s raketou New Shepard, aj o silnej rakete New Glenn.

Zásadnou príležitosťou bude teraz pre Blue Origin získanie kontraktu na vývoj a stavbu lunárneho pristávacieho modulu. Aj tam sa však stretne so SpaceX, ktorá chce na Mesiaci pristávať priamo s upravenou loďou Starship.

ZDROJ | The Planetary Society

Na záver spomeňme spoločnosť Ball Aerospace, ktorá získala od NASA kontrakt na demonštračný let solárnej plachetnice Solar Cruiser. Jej pohyb má zaistiť tlak svetla, prípadne slnečného vetra na plachtu o ploche viac ako 1 600 m2 . Tú má mikrodružica rozvinúť vo vesmíre. Solar Cruiser je jednou zo štyroch misií inštalovaných na sonde IMAP (Interstellar Mapping and Acceleration Probe) s plánovaným štartom v roku 2025.

ZdrojNASA,Novinky z kosmonautiky

Komentáre k článku