Máj v kozmonautike: Živo na Marse, spanilá jazda SpaceX a ambiciózna Čína

ZDROJ | Novinky z kosmonautiky

Mesiac kvetov začneme informáciami z NASA o 4. lete vrtulníčka Ingenuity (Vynaliezavosť) na Marse. Ten sa síce uskutočnil ešte 30. apríla, ale spravodajsky spadol do mája. Ale aj v tomto mesiaci je tento vesmírny vyslanec jednou z celebrít kozmonautiky.

Pri 4. lete preletela Ingenuity vo výške asi 5 metrov 133 m smerom k juhu, kde urobila sériu snímok pre vyhľadanie nového miesta pre pristátia. Po necelých 2 minútach pristála na pôvodnom mieste vzletu.

Pozrite siVypočujte si, ako znie let helikoptéry Ingenuity na Marse

Už o osem dní (7. mája) sme sa dočkali ďalšieho letu Ingenuity. Piaty let prebehol bez problémov a vrtuľníček sa teraz nachádza 129 metrov od miesta štartu. Let vo výške 5 metrov trval 108 sekúnd a pred pristátím Ingenuity vystúpala do výšky až desať metrov. Pôvodne to mal byť posledný let experimentálneho stroja, ale NASA mu darovala čas na ďalšie experimenty.

Tromfy sa však možno začínajú míňať. Ingenuity mala pri svojom šiestom lete na Marse, ktorý sa uskutočnil 22. mája, technické problémy, ale nakoniec bezpečne pristála. Neskôr NASA oznámila, že príčinou bola porucha navigačnej kamery, ktorá dodávala nepresné informácie, kvôli čomu sa Ingenuity začala kývať s vychýlením 20 stupňov na každú stranu.

Curiosity, Perseverance a Ingenuity – robotické sondy NASA – dostali v máji spoločnosť. Čínske médiá informovali, že čínsky rover Zhurong 14.5. o 23:18 UT úspešne pristál na povrchu Marsu. Čínsky marsochod má hmotnosť približne 240 kg a podobá sa americkým roverom Spirit a Opportunity z roku 2000. Išlo o historický okamih – Čína je po USA a ZSSR treťou krajinou, ktorá pristála na Marse.

Prvý farebný záber čínskeho roveru Zhurongz povrchu Marsu.ZDROJ | Wikipedia

Rover Zhurong zišiel 22. mája z plošiny pristávacieho modulu na marsovský povrch a začal s prieskumom Marsu. Plánovaná dĺžka jeho misie je 90 dní.

SpaceX, ISS a vesmírne telekomunikácie

Hrdinami májových dní boli však štyria astronauti z misie NASA/SpaceX Crew-1, ktorí sa po dlhodobom pobyte na ISS (štartovali 15.11.2020) vrátili na Zem. Návrat sa mal uskutočniť už 1. mája, ale kvôli zlému počasiu nad miestom pristátia bol posunutý.

ZDROJ | NASA

Loď Crew Dragon sa oddelila 2.5. o 00:35 UT od stykovacieho uzla modulu Harmony na ISS a o 06:56 UT pristála v Mexickom zálive pri západnom pobreží Floridy. Ďalší veľký úspech pre NASA, ale hlavne pre SpaceX.

Na ISS zostáva pilotovaná loď Crew Dragon z misie Crew-2 (Robert Kimbrough, Katherine McArthurová (USA), Akihiko Hošide (Japonsko) a Thomas Pesquet (Francúzsko), ktorá dorazila 23. apríla, aby sa pridala k trojčlennej posádke Sojuzu-18 (Oleg Novickij, Pjotr Dubrov (Rusko) a Mark Vande Hei (USA)), ktorá priletela 9. apríla. Koncom apríla bolo na ISS poriadne živo, keďže tam niekoľko dní pôsobilo až 11 astronautov súčasne.

ZDROJ | NASA

NASA a SpaceX už chystajú ďalší pilotovaný let Crew Dragonu. NASA vymenovala Kaylu Barron do posádky lode SpaceX Crew-3 na let k ISS. Štart je naplánovaný na 23. októbra tohto roku. Barronová doplní trojicu astronautov Raja Chari (veliteľ), Thomas Marshburn a Matthias Maurer (nemecký astronaut ESA), ktorí boli vymenovaní už v decembri 2020.

SpaceX však 5. mája pokorila aj ďalší dôležitý míľnik. Vôbec prvýkrát prežil prototyp lode Starship nielen let do výšky 10 kilometrov, ale aj motorické pristátie. Testovací štart Starship SN-15 zo základne Boca Chica prelomil sériu nehôd.

Pozrite siStarship SN8 pri pristátí explodovala. Nech žije SN9!

Loď pomocou troch motorov Raptor vystúpila do výšky 10 km, preklopila sa naležato a pomocou aerodynamických krídielok riadila svoj zostup. Pred samotným pristátím zapálila dva motory Raptor, preklopila sa do zvislej polohy a úspešne pristála na okraji pristávacej plochy. Elon Musk sa krátko po pristátí vyjadril, že loď možno poletí znova, ale vyrobený je už prototyp SN-16.

ZDROJ | NASA

SpaceX v Boca Chica okrem výstavby ďalších prototypov lode Starship zároveň finišuje aj na ich prvom stupni Super Heavy, s ktorým už loď poletí na obežnú dráhu. Túto métu chce Elon Musk dosiahnuť už v lete. Zároveň sa na základni buduje aj rampa pre orbitálne lety zostavy Super Heavy / Starship.

Popri takých „detailoch“, ako sú pilotované lety a testovanie prototypov medziplanetárnych lodí, sa však SpaceX venuje aj budovaniu svojho megalomanského projektu, siete vesmírneho internetu Starlink. Lety rakiet Falcon 9 za týmto účelom sú stále fascinujúce, aj vďaka živému vysielaniu zo štartov a pristátí boosterov, ale zároveň sa stali profesionálnou rutinou. Máj bol v tomto smere pre SpaceX mimoriadne úspešný mesiac, keďže prakticky v priebehu troch týždňov uskutočnila štyri úspešné štarty so satelitmi Starlink:

4. mája 2021, misia v1.0 L25 vyniesla 60 satelitov Starlink, booster B1049 letel 9. krát
9. mája 2021, misia v1.0 L27 vyniesla 60 satelitov Starlink, booster B1051 letel 10. krát!
15. mája 2021, misia v1.0 L26 vyniesla 52 satelitov Starlink, booster B1058 letel 8. krát
(Ďalším užitočným zaťažením pri tomto štarte bola radarová družica na snímkovanie Zeme pre Capella Space a satelit na pozorovanie Zeme Tyvak 0130 pre Tyvak Nano-Satellite Systems.)

26. mája 2021, misia v1.0 L28 vyniesla 60 satelitov, booster B1063 letel 2. krát

Za necelý mesiac tak SpaceX pridala do svojej vesmírnej flotily 232 satelitov Starlink. Keďže je reč o klasických robustných satelitoch strednej veľkosti, nie o nejakých cubesatoch a podobne, je jasné, že aktuálne nemá táto súkromná spoločnosť vo vynášaní nákladov na orbitu relevantného súpera. To isté platí o budovaní satelitných sietí pre telekomunikačné účely, aj keď vyzývatelia sa nevzdávajú.

Pozrite siLynk: satelitné siete zmenia používanie mobilov

Jedným z nových hráčov je startup Lynk, ktorý má ambiciózny zámer vybudovať satelitnú sieť pre priamu komunikáciu pomocou mobilných telefónov bez akýchkoľvek prídavných antén a zariadení. Lynk doslova hovorí o budovaní mobilných základňových staníc na orbite.

Za týmto účelom plánuje finálnu flotilu až 5000 satelitov. Začať chce ale skromne – s desiatimi satelitmi (o licenciu požiadal FCC práve v máji) , ale už v roku 2022. Zaujímavé je, že ich vynesenie do vesmíru plánuje zveriť SpaceX, ktorú nepovažuje za konkurenta. Startup už svoje technológie vyskúšal na niekoľkých prenajatých satelitoch, aj na nákladnej lodi Cygnus, kde fungovali na základe experimentálnych licencií.

ZDROJ | Lynk

Ďalším, ale nie novým konkurentom je spoločnosť OneWeb, ktorá buduje rovnomennú sieť satelitného rýchleho internetu. Na ruských Sojuzoch však pri jednom štarte vynesie len 36 satelitov (najnovší sa mal uskutočniť 27. mája, ale bol z technických dôvodov odložený).

Pozrite siOneWeb versus Starlink – trpaslík proti obrovi

OneWeb má zatiaľ na konte 6 štartov satelitov, z ktorých bola prvá várka testovacia a k 28. máju (štart č.7 bol posunutý) mala na obežných dráhach spolu 178 operačných satelitov. Ku cti jej slúži, že buduje reálnu sieť, ktorá neexistuje len „na papieri“.

ZDROJ | Wikipedia

Siedmy štart OneWeb sa nakoniec uskutočnil z kosmodromu Vostočnyj 28. mája o 17:38:39 UT (29.5. o 1:38 hod. miestneho času) s nosnou raketa Sojuz-2.1b s urýchľovacím stupňom Fregat. Ďalších 36 družíc OneWeb sa dostalo na samostatné dráhy 3 hodiny 40 minút po štarte, čím flotila OneWeb dosiahla 214 satelitov a je druhou najväčšou na svete, po sústave Starlink od SpaceX. Lenže SpaceX ich len v máji vypustila spomínaných 232!

Pozrite siVesmírny internet bez cenzúry? V Rusku zaň hrozia pokuty

Navyše Starlink získava popri beta-testeroch aj významných klientov. SpaceX oznámila uzavretie dohody s Google Cloud o satelitnom širokopásmovom pripojení. V rámci zmluvy SpaceX umiestni svoju pozemnú stanicu Starlink do dátového centra Googlu, čo podporí služby vyžadujúce cloudové aplikácie. Očakáva sa, že táto funkcia pre podnikových zákazníkov bude k dispozícii v druhej polovici tohto roku.

Boj o vesmírnych turistov a aktívna Čína

Krátke hyperbolické lety na hranicu vesmíru chystajú súkromné spoločnosti Virgin Galactic a Blue Origin. Obidve chcú s turistami lietať tesne nad hranicu 100 km, kde končí viditeľná zemská atmosféra a v hornej časti trajektórie zažijú cestujúci aj niekoľkominútový stav beztiaže. Kabína dosiahne maximálne trojnásobnú rýchlosť zvuku (Mach 3).

Firma Blue Origin oznámila, že prvý pilotovaný let suborbitálnej rakety New Shepard sa uskutoční 20. júla (pri príležitosti 52. výročia pristátia Apolla 11 na Mesiaci) z testovacieho zariadenia Blue Origin neďaleko Van Horn v Texase, a pre tento let vydraží jedno sedadlo. Pre let je potrebné splniť podmienky: vek minimálne 18 rokov, hmotnosť do 101 kg, výška 152 až 193 cm a schopnosť vydržať preťaženie 3g. Kto obsadí zvyšných päť sedadiel Blue Origin zatiaľ nezverejnila. Firma uviedla, že po lete z 20. júla uskutoční do konca tohto roka ešte niekoľko letov s posádkou.

ZDROJ | Blue Origin

New Shepard má za sebou už pätnásť úspešných testovacích letov a navyše tri testovacie štarty, pri ktorých sa skúšal únikový systém kabíny. Tá je vybavená motorom, ktorý ju v prípade problémov s nosným stupňom dokáže oddeliť od nosiča spustiť padákový systém, na ktorom kabína pristane.

Pozrite siVesmírne kapsule New Shepard budú ponúkať dostatok luxusu

Aktívna je aj konkurenčná spoločnosť miliardára Richarda Bransona. Virgin Galactic už roky pracuje na vývoji malého raketoplánu pre turistické lety. V sobotu 22. mája došlo k ďalšiemu pilotovanému letu jej raketoplánu VSS Unity. Pri testovacom lete bola dosiahnutá maximálna výšky 89.2 kilometrov a maximálna rýchlosť Mach 3. Na palube boli piloti C. J. Struckow a Dave Mackay. Štart aj pristátie prebehol na Spaceport America.

ZDROJ | Blue Origin

Na palube VSS Unity boli umiestnené vedecké experimenty programu NASA Flight Opportunities Program. Po úspešnom pristátí VSS Unity generálny riaditeľ Virgin Galactic Michael Colglazier povedal, že tento let znamená zásadný krok nielen pre Virgin Galactic, ale aj pre pilotované lety na hranice vesmíru z Nového Mexika. Turistické lety sú aj v tomto prípade za dverami, ale termín zatiaľ neuvádza.

Tím Virgin Galactic (uprostred jeho šéf Richard Branson) testuje nulovú gravitáciu počas voľného pádu lietadla.ZDROJ | Virgin Galactic

Konkurenčný boj o vesmírnu turistiku sa však odohráva aj medzi vyššími váhovými kategóriami a ide o „skutočný“ vesmír – v tomto prípade lety na obežnú dráhu. Aktivity SpaceX sú v tomto smere známe, ale táto spoločnosť nie je jediná.

Kozmická agentúra NASA v máji podpísala s firmou Axiom Space zmluvu na uskutočnenie prvej súkromnej misie americkej kozmickej lode na Medzinárodnú kozmickú stanicu. NASA poskytuje priestory stanice pre komerčné aktivity, vrátane súkromných misií s astronautmi, ako súčasť svojho plánu rozvoja silnej ekonomiky na obežnej dráhe

Začatie prípravy novej turistickej misie na Medzinárodnú kozmickú stanicu oznámila aj spoločnosť Space Adventures. Letu sa zúčastnia dva Japonci – Yusaku Maezawa a Yozo Hirano – a veliteľom misie bude ruský kozmonaut Aleksandr Misurkin. Obaja japonskí turisti absolvujú predletový výcvik, ktorý bude trvať približne tri mesiace a začne v priebehu júna. Dvanásťdňový let má odštartovať z kozmodrómu Bajkonur 8. decembra 2021 na nosnej rakete Sojuz-2.1a. Space Adventures plánuje aj turistické lety okolo Mesiaca, no nie je jasné, či v spolupráci s ruským, alebo americkým partnerom.

Generálny riaditeľ spoločnosti Glavkosmos Dmitrij Loskutov povedal, že Rusko nemieni prenechať USA trh s vesmírnou turistikou. Rusko je schopné konkurovať z hľadiska bezpečnosti, spoľahlivosti i nákladov. Loskutov ďalej upozornil, že v tomto desaťročí bude lietať nová kozmická loď Oriol, ktorá bude použiteľná nielen pre lety po obežnej dráhe okolo Zeme, ale bude lietať aj k Mesiacu. Vynášaná bude novou ťažkou raketou Angara A5, popritom budú naďalej lietať aj nosné rakety typu Sojuz.

Nuž, uvidíme, pretože v súčasnosti začína Rusko v oblasti kozmických letov za USA zaostávať a výrazne sa aktivuje svetová trojka – Čína.

ZDROJ | Kosmonautix

6. mája odštartovala o 18:11 UT z kozmodrómu Xichang Satellite Launch Center nosná raketa Chang Zheng 2C, ktorá na obežnú dráhu vyniesla trojicu družíc Yaogan 30-08 a malú družicu Tianqi 12. Družice radu Yaogan sú určené pre pozorovanie Zeme, Tianqi je využívaná pre prenos dát a internet vecí. Bol to už trinásty čínsky orbitálny štart v tomto roku.

V sobotu 29.5. o 12:55 UT odštartovala z kozmodrómu Wenchang Spacecraft Launch Site nosná raketa Chang Zheng 7 s nákladnou kozmickou loďou Tianzhu 2. Štart sa uskutočnil po dvoch odkladoch zo začiatku mája. Nákladná loď vezie náklad pre modul Tianhe novobudovanej čínskej orbitálnej stanice Tchien-kung (Nebeský palác).

Sonda OSIRIS-RExZDROJ | NASA

V máji sa odohrali aj mnohé ďalšie zaujímavé udalosti vo sfére kozmonautiky, ktorým sa z priestorových dôvodov nedokážeme venovať v krátkom súhrne. Pripomeňme si niektoré z nich teda aspoň v skratke.

Pozrite siRocket Lab chce tiež zachraňovať prvé stupne rakiet. Pôjde na to inak

NASA má nového administrátora. Stal sa ním prezidentom Bidenom navrhnutý a americkým kongresom schválený Bill Nelson. Potvrdený bol počas slávnostnej inaugurácie 3. mája.

NASA a Boeing oznámili, že štart kozmickej lode CST-100 Starliner k bezpilotnej misii Orbital Flight Test-2 prebehne 30. júla o 18:53 UT a k Medzinárodnej vesmírnej stanici sa pripojí nasledujú deň večer. Boeing zároveň pracuje na lodi pre prvý pilotovaný let Starlineru.

Americká sonda OSIRIS-REX ukončila 10. mája svoju misiu pri asteroide Bennu a vydala sa so vzorkami horniny na spiatočnú cestu k Zemi, kam dorazí v septembri 2023.

18. máj nebol dňom radosti pre spoločnosť Rocket Lab. Zo štartovej plošiny číslo 1 na polostrove Mahia na Novom Zélande síce úspešne odštartovala jej raketa Electron, pomenovaná Running Out Of Toes, s dvoma družicami BlackSky, ale motor druhého stupňa sa krátko po oddelení 1. stupňa zastavil. Rocket Lab potvrdila, že došlo k strate telemetrie a štart je považovaný za neúspešný, aj keď 1. stupeň sa podarilo vyloviť z oceánu.

Nuž, veľké veci sa nerodia ľahko. Napriek tomu je Rocket Lab už úspešnou vesmírnou spoločnosťou v segmente vynášania malých nákladov na nízku obežnú dráhu.

ZdrojNovinky z kosmonautiky,Kosmonautix,NASA,SpaceX

Komentáre k článku