Kozmonautika v auguste: víťazstvá, prehry, aj obštrukcie

ZDROJ | MINNEWS

V júlovom súhrne sme uviedli, že nie je isté, či sa štart testovacej misie OFT-2 (Orbital Flight Test) nepilotovanej kozmickej lode CST-100 Starliner od Boeingu uskutoční v plánovanom termíne 30. júla. Išlo o reparát misie Boeing Orbital Flight Test (OFT), ktorá štartovala 20.12.2019. Pri nej sa kozmická loď síce dostala na obežnú dráhu, ale k ISS sa jej pripojiť nepodarilo.

Opakovaný pokus sa mal uskutočniť už v decembri 2020, dnes však vieme, že aktuálny pokus sa neuskutočnil ani v náhradných termínoch.

Pozrite siKozmonautika: Júl plný slávy, aj dramatických momentov

Počas predštartovej prípravy 3. augusta bola detekovaná technická závada v pohonnom systéme lode a štart bol posunutý na 4.8.2021. Po analýze chybnej indikácie nastavenia ventilov pohonného systému sa však NASA a Boeing rozhodli, že nosná raketa Atlas 5 s loďou Starliner bude presunutá do VIF (Vertical Integration Facility), kde budú technici odstraňovať problémy a nový termín štartu bude stanovený až následne.

Nosná raketa VEGAZDROJ | ESA

Neskôr spoločnosť Boeing oznámila, že misia OFT-2 bude posunutá minimálne o dva mesiace a kvôli časovým harmonogramom na kozmodróme, aj na ISS sa zdá, že ďalší pokus nebude skôr ako v novembri.

Kozmická loď Boeing CST-100 StarlinerZDROJ | Boeing

Boeing je síce zdatný rival SpaceX pri pilotovaných letoch na ISS, ale momentálne má sklz už takmer dva roky (loď CST-100 Starliner pri tejto nepilotovanej misii mal k ISS štartovať už v decembri 2020) a len tak ho nedotiahne.

Niektorí plánujú, iní testujú, SpaceX „ide ako píla“

SpaceX už má na konte nielen testovací pilotovaný let, ale aj ďalšie dva rutinné lety s posádkou, napriek tomu, že získala od NASA nižšiu dotáciu ako Boeing. A navyše, už 15. septembra chystá skutočnú, nie niekoľkominútovú suborbitálnu, vesmírnu misiu Inspiration4, zloženú výhradne z kozmických turistov. Posádku budú tvoriť Jared Isaacman – veliteľ a sponzor misie, Hayley Arceneaux(ová), Dr. Sian Proctor(ová) a Chris Sembroski.

Táto turistická výprava bude mať na lodi Crew Dragon k dispozícii aj špeciálnu vyhliadkovú kopulu, ktorú SpaceX predstavila nedávno, takže účastníci „zájazdu“ môžu zažiť fascinujúce panorámy Zeme z vesmíru. SpaceX hrá jednoducho najvyššiu ligu.

ZDROJ | SpaceX

Mimochodom, júl bol silne poznačený súperením Virgin Galactic a Blue Origin o prvý „turistický“ suborbitálny let na prah vesmíru – v oboch prípadoch leteli aj majitelia a zakladatelia firiem Richard Branson a Jeff Bezos. Virgin Galactic po úspešnom lete spustila v auguste marketingovú kampaň na prilákanie novej masy záujemcov o výlet jej malým raketoplánom. Nebude to však také jednoduché. Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) totiž dočasne pozastavil lety Virgin Galactic na suborbitálnu dráhu. Dôvodom je, že raketoplán VSS Unity sa pri svojom júlovom lete s pasažiermi odklonil od predpísaného kurzu a podľa FAA sa dostal mimo priestoru povoleného riadením letovej prevádzky.

New ShepardZDROJ | Blue Origin

Medzitým Blue Origin 26. augusta absolvovala ďalší štart rakety New Shepard, ale v kopule sa tentoraz nenachádzali ľudia, len vedecké experimenty. Z 18-tich komerčných užitočných nákladov 11 pripravila NASA.

Ale späť k SpaceX. V auguste nastala neobvyklá prestávka vo vypúšťaní rakiet Falcon 9 s nákladom satelitov Starlink, ktoré malo v poslednom období kadenciu zhruba dva lety mesačne. Dôvodom vraj mohol byť aj nedostatok tekutého kyslíka spôsobený jeho vysokou spotrebou v nemocniciach, pravdepodobnejší je však skôr iný dôvod. SpaceX chystá novú generáciu satelitov Starlink, vybavených laserovou komunikáciou. Prezidentka a prevádzková riaditeľka SpaceX Gwynne Shotwell potvrdila, že všetky budúce družice Starlink už budú vybavení laserovými terminálmi.

Pozrite siStarlink má už cez 100-tisíc zákazníkov, kedy sa k ním pridajú aj Slováci?

Pomocou svetelného lúča budú prenášať dáta medzi sebou a budú tak potrebovať menej pozemských retranslačných staníc. To nielen ušetrí náklady na budovanie globálnej siete, ale aj zníži latenciu. Svetlo vo vákuu sa totiž šíri rýchlejšie ako v sklenených vláknach optokáblov, čím by Starlink dokázal čiastočne kompenzovať ten niekoľko stokilometrový prenos z orbity k terminálom. Vynášanie satelitov Starlink má byť obnovené v 2. polovici septembra.

ZDROJ | SpaceX

SpaceX však v auguste rozhodne nezaháľala. 28.8. mal štartovať Falcon 9 s nákladnou loďou Dragon CRS-23 k ISS. Kvôli búrkam v oblasti Cape Canaveral bol štart o deň odložený, ale v nasledovnom termíne (29.8.) bol úspešný.

Prvý stupeň Falcon 9 B1061.4 (letel 4. krát) pristál na novej, už tretej plávajúcej plošine SpaceX „A Shortfall of Gravitas“  (ASOG) v Atlantiku východne od Cape Canaveral. Pre plošinu ASOG išlo o premiérové pristátie.

Dragon 2, CRS-23, prichádza k ISS

Nákladná loď Dragon CRS-23 sa 30. augusta o 14:30 UT v automatickom režime pripojila k stykovaciemu uzlu modulu Harmony. Dragon priviezol takmer tri tony materiálu a zásob pre ďalšiu prevádzku stanice a vybavenie pre vedecké experimenty.

Prílet nákladnej lode Dragon CRS 23 k ISS (30. augusta 2021):

Ďalšieho letu lode Starship sme sa síce nedočkali ale na základni SpaceX Starbase v Boca Chica v Texase sa usilovne pracovalo a nový prototyp lode Starship SN-20 bol prvýkrát pripojený k prvému stupňu Super Heavy. To naznačuje, že tento gigantický, spolu 120 m  vysoký tandem čoskoro poletí na orbitálny test.

Starship S-20 s tepelným štítom osadená na Super Heavy B-4. Výška takmer 120 metrov.ZDROJ | SpaceX

SpaceX plánuje využitie Starship aj pre vynášanie 2. generácie satelitov Starlink. Starship nielen dokáže vyniesť pri jednom štarte niekoľkonásobne viac družíc (možno až 400), ale mohli by sa uviesť do prevádzky v časovom horizonte týždňov, nie mesiacov, ako je tomu pri použití Falcon 9.

29 motorov Raptor na Super Heavy B-4ZDROJ | SpaceX

Druhá generácia družíc Starlink zaistí aj lepšie pokrytie vidieckych oblastí, pričom nebude potrebný enormný počet viac ako 30 tisíc predtým plánovaných satelitov. Tento návrh už SpaceX podala na Federálnu komunikačnú komisiu.

Artemis v ohrození?

Úspechy SpaceX sú však tŕňom v oku konkurencii. Kontrakt NASA na stavbu pristávacieho lunárneho modulu pre program Artemis, ktorý v tendri získala SpaceX, napadli neúspešní uchádzači Blue Origin a Dynetics, ktorí požadovaly jeho rozdelenie na niekoľko zmlúv. Inak povedané, chceli si odkrojiť svoj kus koláča, ale predložili horšie a výrazne drahšie riešenia ako SpaceX.

Úrad Government Accountability Office však rozhodol, že NASA postupovala v súlade s pravidlami a v rámci finančného rozpočtu a sťažnosť Blue Origin zamietol.

Pozrite siNa Mesiaci v roku 2024? Termín ohrozujú skafandre, aj Jeff Bezos

Blue Origin však pokračuje v boji (alebo v obštrukciách) za svoj projekt lunárneho pristávacieho modulu. Po zamietnutí odvolania Americkým kontrolným úradom podala Blue Origin žalobu na Federálneho súde. Súčasne dala najavo, že sa bude usilovať o pozastavenia zmluvy do vyriešenia prípadu. Hovorca Blue Origin označil žalobu za pokus o nápravu nedostatkov pri vyhodnotení tendra na HLS (Human Landing System).

ZDROJ | Kosmonautix

Ide síce o legitímnu snahu súkromnej firmy o zvrátenie výsledku v boji o štátnu zákazku, zároveň však tento postup vnímam so značnou nevôľou a dešpektom. V tomto prípade „tlačí na pílu“ spoločnosť s kozmickými ambíciami a silnou kapitálovou výbavou, ktorá ale v oblasti kozmických letov (narozdiel od SpaceX) ešte nič nedokázala. Suborbitálne skoky tesne nad hranicu 100 km majú málo spoločného s lietaním do vesmíru. V tendri pritom ponúkla dvojnásobnú (Dynetics až trojnásobnú) cenu oproti SpaceX. Obštrukcie takto môžu priniesť horké ovocie v podobe meškania návratu astronautov na Mesiac v roku 2024.

ZDROJ | NASA

Takýto scenár je nakoniec čoraz pravdepodobnejší, aj bez protestov Blue Origin. Ďalším dôvodom je meškanie vývoja skafandrov pre pobyt na Mesiaci. Údajne kvôli epidémii Covid-19, nedostatku finančných prostriedkov a technickým problémom má vývoj skafandra Exploration Extravehicular Mobility Units (xEMU) 20-mesačný sklz. Skafander, ktorý vyvíjajú už 14 rokov! vraj bude k dispozícii najskôr v apríli 2025. Táto informácia je obrazom čistého zúfalstva a ukážkou neefektivity s akou funguje štátna byrokracia aj vo vedeckých inštitúciách nielen na Slovensku. Ak k tomu prirátame najnovšie problémy nosiča SLS pre lunárnu kozmickú loď Orion, ktorý zrejme oproti plánom tento rok na orbitálny test nepoletí, návrat na Mesiac v roku 2024 je, minimálne v réžii NASA, ilúziou.

ISS – stará dáma nikam neodchádza

Na ISS v súčasnosti pracuje sedem kozmonautov: dvaja Rusi (Novickij a Dubrova), traja Američania (Vande Hai, Kimbrow a MacArthur(ová)), Japonec Akihiko Hoshide a Thomas Pesquet z ESA.

V auguste tam bolo pomerne rušno, keď okrem sprevádzkovania nového ruského modulu Nauka zakotvili na stanici aj dve nákladné lode súkromných amerických spoločností – Dragon od SpaceX (misia CRS-23) a Cygnus od Northrop Grumman (misia NG-16).

Nákladná loď Cygnus zachytená robotickým ramenom na ISS.ZDROJ | NASA

Na kozmodróme Bajkonur zároveň začala príprava nosnej rakety Sojuz-2.1b, ktorá na obežnú dráhu vynesie nákladnú kozmickú loď Progress M-UM s uzlovým modulom Pričal.

Modul Pričal bude pripojený k modulu Nauka a bude slúžiť na rozšírenie technických a prevádzkových schopností ruského segmentu ISS. Štart je však plánovaný až na november.

Pozrite siNa ISS sa objavili ďalšie praskliny. Je vesmírna stanica v ohrození?

Ako ISS starne, začínajú sa prejavovať problémy s niektorými systémami, vrátane trhlín a netesností v plášti. Najnovšie ich objavili kozmonauti v najstaršom ruskom module Zarja.

Podobné problémy v kombinácii so schladením rusko-amerických vzťahov vedú ruskú agentúru Roskosmos k úvahám o opustení projektu ISS o niekoľko rokov – hovorí sa o intervale rokov 2025 až 2028.

Zaparkované lode na ISS na konci augustaZDROJ | NASASpaceflight.com

Podľa generálneho konštruktéra korporácie RKK Energija začali práce na návrhu ruskej orbitálnej stanice ROSS (Rossijskaja orbitalnaja služebnaja stancija). RKK Energija má zabezpečiť pripravenosť prvého modulu stanice ROSS v roku 2025.

Generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin povedal, že ruskej vláde bolo zaslané rozhodnutie Vedeckej a technickej rady Roskosmosu o vytvorení národnej orbitálnej stanice ROSS. V hre sú dva varianty – vytvorenie stanica z troch modulov ruského segmentu ISS, alebo stavba úplne novej orbitálnej stanice. Stavba stanice má prebehnúť v dvoch etapách: v rokoch 2025 až 2030 vypustenie vedeckých a energetických modulov a do roku 2035 pripojenie ďalších modulov. Narozdiel od ISS stanica nemá byť trvalo obývaná.

Nákladná loď CYGNUSZDROJ | NG

Na druhej strane Rogozin odporučil k pripravovanej ruskej stanici ROSS pripojiť špeciálny modul pre kozmických turistov. Rogozin uviedol, že Roskosmos sa nebude zaoberať turistickými suborbitálními skokmi po vzore Blue Origin, alebo Virgin Galactic, ale zameria sa na orbitálne lety. V rámci „turistiky“ by mohli na stanicu ROSS lietať aj mladí vedci a ďalší záujemcovia.

Na Marse je živo. Či tam je, alebo bol aj život, zatiaľ nevieme

Aktuálne najpopulárnejší marsovský rover Perseverance uskutočnil 6. augusta prvý pokus o získanie vzoriek marsovských hornín. Vŕtanie síce prebehlo úspešne, ale puzdro na vzorky zostalo prázdne. Malý titánový valec umiestnený vo vnútri vrtáka, do ktorého sa zhromažďuje materiál, zostal prázdny. Dôvodom bol zrejme príliš sypký materiál horniny. Do kapsuly na vzorky tak bola uložená len atmosféra Marsu.

Dnes vieme, že ďalší pokus, ktorý sa uskutočnil 1. septembra, bol pravdepodobne úspešný. NASA ho musí ešte potvrdiť nasnímaním puzdra pri lepších svetelných podmienkach.

Perseverance opäť vŕtala na Marse. Tentoraz bol odber vzorky zrejme úspešný.ZDROJ | NASA

Na Marse sa úspešne činí aj malý „vyslanec“ roveru Perseverance. Vrtuľník Ingenuity uskutočnil 7.8. ďalší (11.) prelet nad marsovským povrchom, pri ktorom bol vo vzduchu 130,9 s a prekonal vzdialenosť asi 380 metrov. Vrtulník pristál na novom mieste, odkiaľ uskutoční niekoľko prieskumných letov, pri ktorých bude hľadať nové lokality pre rover Perseverance pre pátranie po známkach dávneho mikrobiálneho života.

Svoj 12. let Ingenuity uskutočnil už 17.8.2021. Pri tomto prieskumnom lete monitoroval zložitý terén v oblasti Južnej Séítah, kde sa teraz rover nachádza. Vrtuľník poskytol unikátne zábery tejto oblasti. Počas 12. letu bol vrtuľník vo vzduchu 169 sekúnd, preletel 450 metrov a opäť pristál na rovnakom mieste odkiaľ vzlietol.

Aktívny je aj čínsky marsovský rover Zhurong. Podľa informácií Strediska pre mesačný výskum a kozmický program Čínskej národnej kozmickej agentúry Zhurong urazil do 6. augusta 2021 (za 82 solov) po marsovskom povrchu 808 metrov. Pohybuje sa na juh ťažkým skalnatým terénom s množstvom impaktných kráterov a piesočných dún. Rover aj orbitálna sekcia sondy Tianwen 1 sú v dobrom stave a fungujú normálne.

Pozrite siIngenuity skúma zákutia Marsu, do ktorých sa už Perseverance nedostane

Dokazuje to aj ďalšia informácia čínskej ústrednej TV, ktorá 23. augusta uviedla, že rover Zhurong už prešiel viac ako 1000 metrov po povrchu Marsu. Aj čínska misia hľadá stopy dávneho života na červenej planéte. Čína má chuť vo výskume Marsu pokračovať a zjavne čerpá inšpirácie aj od NASA.

Mars z pohľadu čínskeho roveru ZhurongZDROJ | RIA-Novosti

Pred niekoľkými dňami totiž čínske Národné vesmírne vedecké centrum (NSSC) uviedlo, že v budúcnosti chce taktiež vysadiť na Marse malý dron, ktorého koncept vyzerá ako kópia Ingenuity.

ZDROJ | NSSC/CAS

Mars určite zostáva top destináciou pre planetárny výskum. V septembri 2022 má štartovať druhá časť európsko-ruskej misie ExoMars, ktorá bola posunutá z roku 2020 (pristátie na Marse je plánované na 10. júna 2023), ale to nie je augustová novinka. Tou je oznámenie japonskej kozmickej agentúry JAXA, že v roku 2024 vyšle k Marsu sondu, která bude študovať jeho mesiac Phobos a privezie z neho na Zem vzorky z povrchu. Vedci predpokladajú, že na povrchu Phobosu sa nachádza aj prach a piesok z Marsu.

Venuša z pohľadu sondy BepiColombo.ZDROJ | ESA

August priniesol aj unikátny záber Venuše získaný 10. augusta 2021 pri gravitačnom manévri európsko-japonskej sondy BepiColombo, smerujúcej k Merkúru. Snímka z monitorovacej kamery Mercury Transfer Module bola urobená zo vzdialenosti 1 573 km od Venuše. Najväčšie priblíženie na 552 km od povrchu sa uskutočnilo krátko predtým.

Manéver pomohol nasmerovať sondu na kurz k Merkúru. Počas svojej sedemročnej cesty k najmenšej a k Slnku najblžšej planéte slnečnej sústavy vykoná BepiColombo jeden prelet okolo Zeme, dva pri Venuši a šesť pri Merkúre, aby sa zabrzdila voči gravitačnej sile Slnka a dostala sa na obežnú dráhu okolo Merkúra. Prvý prelet poblíž Merkúra sa uskutoční 1.-2. októbra 2021, ale na jeho orbitu sa dostane až v roku 2025.

ZdrojNASA,SpaceX,Kosmonautix,Novinky z kosmonautiky

Komentáre k článku