Kozmonautika: Júl plný slávy, aj dramatických momentov

ZDROJ | Kosmonautix

Dianie v kozmonautike naberá takú kadenciu, že mesačný prehľad, hoci len so stručnou anotáciou najzaujímavejších udalostí, začína byť mierne neprehľadný. Skúsime sa preto sústrediť na pár kľúčových okruhov v danom období a ostatné udalosti hodné pozornosti nájdete na našich stránkach, alebo v odkazoch na zdroje uvedené pod článkom.

Pozrite siJún v kozmonautike: Venuša v plánoch, Mars v realite

Preteky miliardárov – nízko, krátko, slávnostne

Prvou takouto témou je vesmírna, aj keď len suborbitálna, turistika, pre ktorú bol júl 2021 kľúčový. Nezaujímajú nás touroperátori, ktorí kontrahujú, alebo chcú získavať turistov a dopravovať ich do vesmíru na palube lodí kozmických spoločností. Miliardári Jeff Bezos a Richard Branson to chcú robiť vlastnými prostriedkami a práve tento mesiac ukázali, že na to majú.

Pozrite siPodarilo sa: Virgin Galactic klope na nebeskú bránu

Hoci prvý oznámil let s posádkou na rakete New Shepard na hranicu kozmického priestoru šéf Amazonu a Blue Origin Jeff Bezos, zhruba o týždeň ho predbehol jeho rival a majiteľ Virgin Galactic (aj Virgin Orbit a ďalších „panenských“ spoločností) Richard Branson.

Po dlhých rokoch vývoja a testovania putoval 11. júla tesne nad „americké rozhranie atmosféry a vesmíru“ (táto hranica, uznávaná v USA, je 50 míľ, teda asi 80 km) malý pilotovaný raketoplán Virgin Galactic SpaceShipTwo.

Raketoplán pilotovali Dave Mackay a Michael Masucci a štvoricu cestujúcich tvorili zakladateľ spoločnosti Virgin Galactic Richard Branson, Beth Moses, Colin Bennett a Sirisha Bandla.

ZDROJ | Virgin Galactic

V rámci misie Unity 22 (išlo o 22. let raketoplánu pomenovaného VSS Unity, ale len tretí pilotovaný) bol raketoplán vo výške asi 15 km odhodený z lietadlovej platformy a pomocou vlastného pohonu vystúpil do výšky asi 86 kilometrov. Na vrchole dráhy si posádka vychutnala niekoľko desiatok sekúnd v stave mikrogravitácie a mohla pozorovať zakrivený horizont Zeme, či hviezdne nebo. Asi 14:19 min po odhodení z nosného lietadla VSS Unity úspešne pristál na letisku Spaceport America.

Pozrite siLet Blue Origin zdvihol latku a prekonal pár rekordov

V rámci pretekov s Blue Origin išlo o symbolické víťazstvo a do značnej miery o marketingový ťah, keďže aj v prvom lete konkurencie s posádkou (kapsula Blue Origin nie je pilotovaná, let je plne autonómny) sa mal zúčastniť šéf a zakladateľ spoločnosti.

Let Blue Origin s raketou New Shepard a štvorčlennou posádkou v lodi sa uskutočnil podľa plánu 20. júla a hoci na palube boli len štyria pasažieri (mladý Holanďan Oliver Daemen, Jeff Bezos, jeho brat Mark Bezos a veteránka aeronautiky Wally Funk).

Pred štartom. Zľava: Oliver Daemen, Jeff Bezos, Wally Funk a Mark Bezos.ZDROJ | SPACE

Tento let si pripísal hneď tri pomyselné rekordy: Na hranicu kozmického priestoru letel najbohatší človek planéty Jeff Bezos, najmladší – 18 ročný O. Daemen a zároveň najstarší člen posádky v histórii – 82 ročná W. Funk. No a aby toho nebolo málo, kapsula New Shepard prekonala aj medzinárodnú hranicu kozmického priestoru (takzvaná Kármanova hranica je vo výške 100 km), keďže v čase T+ 4:03 min bola dosiahnutá maximálna výška asi 107 km. (To, samozrejme, rekord nebol.)

Jeff Bezos to v odkaze pre Richarda Bransona pochopiteľne nezabudol pripomenúť. Vzhľadom na „raketový“ štart bol však let veľmi krátky. Raketa motoricky pristála 7:22 min po štarte na základni Corn Ranch v Texase a kabína s posádkou pristála na padákoch neďaleko základne asi 10 minút po štarte.

ZDROJ | wired.com

Aj pár minút na pomedzí vesmíru však, podľa jeho vlastných slov, u Jeffa Bezosa zmenilo pohľad na svet. Ale to nie je nič výnimočné, skôr ide o pravidlo u všetkých kozmonautov, čo sa dostali na obežnú dráhu.

Keď spomínal známy a dlhoročný český komentátor kozmonautiky Stanislav Kužel na svoje zážitky zo stretnutí s ruskými a sovietskymi kozmonautmi, či s americkými astronautmi, hovoril, že pohľad na našu planétu z vesmíru každého zmenil a naučil pokore a úcte k Matke Zemi. Bez ohľadu na národnosť (hovoril aj o čínskych, japonských, či európskych vesmírnych priekopníkoch), všetci prešli vo vzťahu k planéte na „vyšší level“.

Pozrite siJeff Bezos: „Presuňme emisie do vesmíru!“

Jeff Bezos však celkom vo vesmíre zatiaľ nebol a aj v mikrogravitácii strávil len pár desiatok sekúnd. Možno preto je jeho nápad chrániť Zem pred znečistením tak, že premiestnime všetok špinavý priemysel do vesmíru, taký uletený a hlavne nezmyselný.

Blue Origin aj Virgin Galactic zažili pri svojich testovacích letoch chvíle slávy. Komerčným letom budú predchádzať ešte ďalšie testy, ale najneskôr na budúci rok začnú za hranicu atmosféry lietať aj bohatí turisti a zrejme, v rámci výcviku, aj astronauti.

Rošády na ISS

Na medzinárodnej vesmírnej stanici panoval čulý ruch aj minulý mesiac, keď astronauti pri niekoľkých výstupoch do voľného vesmíru montovali nové solárne panely. V júli však ISS zaznamenala presuny a zmeny, aké nemajú v posledných rokoch obdobu.

ZDROJ | NASA

Už 2. júla sa k ruskému modulu Poisk pripojila nákladná loď Progress MS-17. Následne astronauti premiestnili pilotovanú loď SpaceX Crew Dragon kvôli očakávanému príletu testovacej misie OFT-2 nepilotovanej lode Starliner od Boeingu. Štart sa mal uskutočniť 30. júla a v čase písania článku ešte nevieme, či nebude posunutý. Meteorológovia zatiaľ očakávajú v čase štartu iba štyridsaťpercentnú pravdepodobnosť dobrých podmienok.

Počas relokácie lode Crew Dragon Endeavour 21. júla bola na jej palube kompletná štvorčlenná posádka (Shane Kimbrough a  Megan McArthur (NASA), Akihiko Hoshide (JAXA) a Thomas Pesquet (ESA)), pre istotu, ak by sa znovupripojenie nepodarilo. Počas manévru trvajúceho asi hodinu sa loď presunula z predného portu modulu Harmony na port smerujúci do vesmíru.

Relokácia lode Crew DragonZDROJ | NASA

Medzitým na zemi úspešne prebehol schvaľovací proces Flight Readiness Review (zhodnotenie pripravenosti k letu) a vesmírna spoločnosť ULA oznámila, že štart rakety Atlas V na 30. júla o 20:53 SELČ z komplexu 41 na floridskom Myse Canaveral má zelenú. Misia Starliner OFT-2 totiž prešla ďalším schvaľovacím procesom Launch Readiness Review (LRR) (zhodnotenie pripravenosti k štartu). Misia OFT-2 má poskytnúť dáta o komplexnom správaní Atlasu V, lode Starliner, aj pozemných systémov a budú využité ako súčasť certifikačného procesu NASA pre ďalší súkromný projekt, ktorý má voziť astronautov na ISS.

Modul Pirs s loďou Progress-M16 ešte na ISS …ZDROJ | Kosmonautix

Najzávažnejšie zmeny sa však odohrali v ruskej sekcii ISS. 26. júla sa úspešne odpojila ruská zásobovacia loď Progress MS-16 s modulom Pirs, ktorý pre potreby ISS slúžil 20 rokov. Teraz uvoľnil miesto pre nový ruský laboratórny modul Nauka (Veda), ktorý úspešne odštartoval pomocou rakety Proton-M z kozmodrómu Bajkonur 21. júla.

… a na svojej poslednej ceste.ZDROJ | NASA

Tandem Progress MS-16 s modulom Pirs odletel z ISS a zhruba po štyroch hodinách vstúpil do atmosféry, kde z väčšej časti zhorel. Zvyšky dopadli do Tichého oceánu.

Modul Nauka na ceste k ISSZDROJ | Kosmonautix

Modul Nauka sa dostal na plánovanú obežnú dráhu, ale potom nastali problémy s telemetriou a neoficiálne zdroje naznačovali možnú poruchu hlavného motora. Pracovníkom z riadiaceho strediska Roskosmosu sa však podarilo získať kontrolu nad modulom a vykonať potrebné korekcie obežnej dráhy. Pripojenie k modulu Zvezda na ISS bolo plánované na 29. júla o 15:26 SELČ a uvažovalo sa aj o možnosti, že manéver budú musieť ruskí kozmonauti riadiť z paluby ISS manuálne.

Nakoniec to nebolo potrebné a modul Nauka sa úspešne pripojil k spodnému stykovaciemu uzlu modulu Zvezda na ISS o 15:29 SELČ. Priblíženie a pripojenie prebehlo v automatickom režime a zásah kozmonautov nebol potrebný. Po kontrole mechanického spojenia a hermetičnosti spoja kozmonauti otvoria prielezy a Nauka začne slúžiť potrebám vesmírnych misií.

Výmena starého modulu Pirs za modul Nauka prinesie podstatné zväčšenie priestoru v ruskej sekcii ISS. Kým objem Pirsu bol 13 m³,  Nauka rozšíri priestor stanice o 70 m³. Lenže, kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie, učí nás ľudová múdrosť. Nakoniec bol príchod Nauky na ISS menej prestížnou záležitosťou, než páni z Roskosmosu dúfali.

Modul NaukaZDROJ | Roskosmos

 Asi tri hodiny po pripojení modulu Nauka operátori misie v Moskve podľa NASA vykonávali postupy „rekonfigurácie“ po dokovaní, keď sa zrazu tryskový pohon modulu nevysvetliteľne aktivoval, čo spôsobilo, že sa celá stanica ISS zdvihla z normálnej letovej polohy asi 400 km nad Zemou a otočila sa zhruba o 45 stupňov. Následne bol vyhlásený „núdzový stav vesmírnej stanice“, čo je v takýchto situáciách bežné.

Podľa Joela Montalbana, manažéra programu vesmírnych staníc NASA, najskôr nečakaný posun v orientácii stanice zaznamenali automatizované pozemné senzory, o 15 minút neskôr nasledovala „strata ovládania polohy“, ktorá trvala niečo vyše 45 minút. Letovým tímom na zemi sa podarilo obnoviť orientáciu vesmírnej stanice aktiváciou raketových motorov na inom module na ISS, uviedla NASA. Podľa NASA aj Roskosmosu posádka ISS v ohrození nebola, ale incident nebol pre ruskú stranu najlepšou reklamou.

ZDROJ | Roskosmos

 

Ak by sa situácia zdramatizovala a vyžadovala by evakuáciu posádky, bola pripravená kozmická loď Crew Dragon od SpaceX, ktorá parkuje na ISS a v núdzi môže poslúžiť ako „záchranný čln“, povedal Steve Stich, manažér programu komerčných posádok NASA. Hoci Crew Dragon priviezol na ISS štyroch astronautov, má sedemmiestnu kapacitu, takže by dokázal evakuovať celú aktuálnu posádku ISS.

Incident mal, bohužiaľ, aj ďalšiu dohru. Kvôli neistej situácii na ISS bol odložený štart misie OFT-2 (Orbital Flight Test 2) CST-100 Starliner spoločnosti Boeing z piatka 30. júla, minimálne na 3. august.

Na Marse to žije

Na povrchu červenej planéty aktuálne operujú tri rovery – Curiosity a Perseverance s vrtuľníčkom Ingenuity z NASA a čínsky Ču-žung a tiež americký lander InSight. V júli sa robotické sondy postarali o viacero horúcich noviniek.

Fanúšikov kozmonautiky stále fascinujú kúsky Ingenuity, ktorá už vlastne nadsluhuje. Pôvodne mala len otestovať, či sa dá v marsovskej atmosfére vôbec lietať a teraz lieta čoraz ďalej a vyššie. Pri zatiaľ poslednom, desiatom lete v trvaní 165 sekúnd dosiahol vrtuľník rekordnú výšku 12 metrov a urobil niekoľko stereoskopických fotografií kamerou RTE v rozlíšení 13 Mpx.

10. let Ingenuity mal dĺžku takmer 1,6 km / NASAZDROJ | NASA

Aj samotná Perseverance, ktorá spolu s Ingenuity pristála na Marse už 18. februára a poslala na Zem už množstvo záberov z jeho povrchu, sa doteraz len „oťukávala“. Vedeckému programu sa začala venovať až od 1. júla a už je na rade prvý míľnik – odber geologickej vzorky z lokality „Cratered Floor Fractured Rough“ v kráteri Jezero. Vzorku rover uloží v špeciálnom puzdre vonku a v budúcnosti by ju mala, spolu s ďalšími vzorkami, ďalšia misia NASA dopraviť na Zem.

Trasa roveru PerseveranceZDROJ | NASA

Starší brat, či sestra, rover Curiosity na Marse pracuje už skoro 9 rokov (od 6. augusta 2012), ale stále vedcov zásobuje zaujímavými informáciami pri pátraní po stopách dávneho života. V júli takto potešila dokonalým záberom sedimentárnych hornín na dne bývalého jazera v kráteri Gale.

Záber Curiosity z krátera GaleZDROJ | NASA / JPL-Caltech / MSSS

V júli dal o sebe vedieť aj starší, no stále živý marsovský projekt NASA. Pristávací modul robotickej geologickej sondy InSight už v roku 2018 sprevádzali problémy, keď nedokázal zavŕtať seizmografický senzor do potrebnej hĺbky. Napriek tomu sonda poslala na Zem množstvo zaujímavých dát. Ich analýzou vedci odhalili tajomstvo vnútra Marsu.

Sonda InSightZDROJ | NASA

Z údajov zo seizmometra Very Broad Band SSEI pri zhruba tucte zemetrasení na Marse vedci zistili, že kôra Marsu je oveľa tenšia, než sa predpokladalo a dosahuje len 20 až 37 kilometrov. Zemská kôra je hrubá okolo 100 kilometrov. Pod kôrou sa nachádza plášť Marsu, siahajúci do hĺbky 1 560 kilometrov a pod ním nečakane veľké kvapalné jadro planéty.

Vedci zatiaľ nevedia, či má Mars pevné vnútorné jadro, ako Zem, ale aj tak sú dáta získané sondou InSight prevratné. Ide o prvý seizmologický výskum na inej planéte.

V SpaceX ticho pred búrkou?

Vesmírna spoločnosť Elona Muska v júli tak trochu ubrala plyn, ale všetko mal vyvážiť prvý orbitálny let kozmickej lode Starship s nosnou raketou Super Heavy. Generálna riaditeľka SpaceX Gwynne Shotwellová ešte koncom júna na konferencii International Space Development uviedla, že SpaceX plánuje vykonať premiérový orbitálny let Starship SN20 už v júli tohto roku.

Pozrite siStarship a Super Heavy: cez prekážky ku hviezdam

Zdá sa však, že kvôli chýbajúcej licencii od Federálneho leteckého úradu (FAA) to už v siedmom mesiaci nestihne. FAA údajne vykonáva environmentálny posudok štartov z kozmodrómu  Boca Chica v Texase. Podľa leteckého úradu sa aktuálne posúdenie štartov nosičov Falcon 9 a Falcon Heavy nedá použiť na veľké rakety ako Super Heavy.

Prototyp Starship na základni Boca Chica má prízemnejšie ambície ako let na Mars.ZDROJ | SpaceX

SpaceX si teda na svoju ďalšiu chvíľu slávy trochu počká, ale v júli mala napriek tomu dôvod na oslavu. Získala totiž lukratívnu štátnu zákazku. NASA 23.7. oznámila, že vybrala spoločnosť SpaceX pre realizáciu plánovanej misie na Jupiterov mesiac Európu.

Misia Europa Clipper, ktorá mala pôvodne štartovať pomocou vlastnej rakety SLS odštartuje z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride v októbri 2024 pomocou ťažkej rakety Falcon Heavy. A keďže kontrakt má hodnotu 178 miliónov dolárov, SpaceX okrem významnej referencie aj dobre zarobí.

ZdrojNASA,SpaceX,Everyday Astronaut,Kosmonautix

Komentáre k článku