Kozmonautika 2021: O prekvapenia nebude núdza

ZDROJ | SpaceX

Čulý ruch panoval na vesmírnych dopravných trasách aj koncom roku 2020. Fanúšikov SpaceX potešil a zároveň rozosmútil úspešný let prototypu Starship SN-8 do výšky 12,5 km s fatálnym koncom, ale ďalší pokus s prototypom SN-9 by sa mal uskutočniť už v januári.

Vzorky z planétky Ryugu, v komore sondy Hayabusa 2.ZDROJ | JAXA

Japonská sonda Hayabusa 2 priviezla v decembri 2020 na Zem vzorky z asteroidu Ryugu a pokračuje vo svojej misii k ďalším planétkam a čínska lunárna sonda Chang’e 5 zas priviezla vzorky mesačného regolitu – prvýkrát od roku 1976, kedy svoju zásielku doručila sovietska Luna 24.

Pozrite siKozmonautika 2020? Vesmírna ofenzíva!

Čínska kozmonautika má vysoké ciele a Čína bude aktívna v kozmickom výskume aj v tomto roku, pre ktorý chystá viacero dôležitých projektov. Jeden z nich odštartoval ešte vlani v lete a aktuálne sa blíži do finále.

Invázia na Mars

Počas júlového štartového okna vyrazili k červenej planéte hneď tri misie, z ktorých prvou bola práve čínska Tianwen-1. Pozostáva zo satelitu, ktorý poslúži ako retranslátor a malého roveru, ktorý bude vysadený na Marse. Prílet k planéte je očakávaný 11. februára a k oddeleniu roveru z orbitálnej časti by malo dôjsť 23. apríla. Miesto jeho pristátia čínski vedci určia až na základe snímok z obežnej dráhy.

ZDROJ | NASA

O týždeň neskôr – 18. februára dorazí k Marsu misia NASA Mars 2020 s očakávaným roverom Perseverance (na obrázku vyššie), ktorého pristátie v kráteri Jezero bude jednou z najsledovanejších udalostí roku 2021. Tento nasledovník stále aktívneho roveru Curiosity nesie na palube aj malý vrtulník Ingenuity, ale hlavne bude odoberať vzorky marsovských hornín a pripravovať ich na vyzdvihnutie niektorou z budúcich misií, na ktorých by sa mala podieľať aj európska ESA.

ZDROJ | Everyday Astronaut

A vo februári dorazí k nášmu vesmírnemu susedovi aj sonda Al Amal zo Spojených arabských emirátov. Tá skončí na obežnej dráhe, odkiaľ bude skúmať hlavne atmosféru Marsu. Doplní tak existujúcu flotilu orbiterov, ktoré na obežnej dráhe Marsu pracujú už dlhšie – Mars Odyssey, Mars Express, Mars Reconnaissance Orbiter (MRO), MAVEN, Mangalyaan a ExoMars Trace Gas Orbiter (TGO).

Planéty aj planétky

Okolo Venuše by mala 11. augusta preletieť sonda BepiColombo, ktorá je spoločným projektom európskej agentúry ESA a japonskej JAXA. Na ceste je už od 20. októbra 2018 a jej cieľom je Merkúr, okolo ktorého prvýkrát poletí 2. októbra 2021. Na obežnej dráhe prvej planéty však zakotví až koncom roku 2025. Na orbite Venuše aktuálne pracuje japonská sonda Akatsuki.

Planétka Didymos so svojou obežnicou, ktorú sa sonda pokúsi vychýliť.ZDROJ | Wikipedia

K vonkajším planétam tento rok zamieri 16. októbra prostredníctvom rakety Atlas V sonda Lucy. Zameria sa na skúmanie takzvaných Trojanov, čo sú planétky zdieľajúce obežnú dráhu Jupitera. V rokoch 2025 až 2028 má preletieť až okolo ôsmich asteroidov. Na obežnej dráhe Jupitera stále pracuje sonda Juno, ktorej misia sa mala pôvodne tento rok ukončiť. Vedci ju však plánujú predĺžiť a Juno by sa mala ešte niekoľko rokov venovať výskumu jupiterových mesiacov.

Sonda BepiColomboZDROJ | Wikipedia

Zaujímavý cieľ má však misia sondy DART  (Double Asteroid Redirection Test), ktorú vynesie do vesmíru 22. júla raketa Falcon 9. V roku 2022 má naraziť do planétky Dimorphos, obiehajúcej okolo asteroidu Didymos, prezývanej preto aj „Didymoon“. Bude to test „vesmírneho delostrelectva“, aké by sme mohli v budúcnosti okrem scenárov sci-fi filmov použiť aj pri ochrane Zeme pred zrážkou s blízko letiacim asteroidom.

Pozrite siFinále misie Crew Dragon je dobrou správou pre ľudstvo

V hľadáčiku vesmírnych letov sa ocitne aj Mesiac, ku ktorému 11. októbra odštartuje na palube Falconu 9 lunárny lander Nova-C firmy Intuitive Machines, ktorý má pristáť v Oceáne búrok. Misia IM-1 bude prvou v rámci programu CLPS s cieľom zaistiť pomocou komerčných lunárnych pristávacích modulov pravidelnú dopravu vedeckých nákladov na Mesiac.

ZDROJ | SpaceX

Pred plánovaným návratom ľudí na Mesiac v rámci projektu Artemis bude potrebné zvládnuť množstvo dielčích úloh. Jednou z nich je práve program CLPS. Ďalšou, a asi najdôležitejšou, súčasťou sú lety novej kozmickej lode Orion a nosnej rakety NASA SLS.

Kľúčový bude z tohto pohľadu november, kedy je plánovaný prvý štart najsilnejšej súčasnej rakety SLS (aspoň kým SpaceX neukončí vývoj tandemu Starship/ SuperHeavy) s nepilotovanou kozmickou loďou Orion k Mesiacu. V rámci misie Artemis I má dosiahnuť obežnú dráhu Mesiaca a vrátiť sa na Zem. Podobnú trasu chcel Elon Musk realizovať pôvodne s vesmírnym turistom na palube lode Crew Dragon, ale tento zámer už bol korigovaný.

Živo na orbite

K Mesiacu zo stajne SpaceX zrejme zamieri až loď Starship, čo však neznamená, že SpaceX sa vzdáva myšlienky na vesmírnu turistiku. Naopak. V štvrtom kvartáli je plánovaný štart misie AX-1 firmy Axiom Space. Tá chce na palube Crew Dragonu počas 10-dňovej turistickej cesty dopraviť na medzinárodnú stanicu ISS trojicu vesmírnych turistov – režiséra Douga Limana a herca Toma Cruisa z USA a Eytana Stibbea z Izraela. Kapitánom lode má byť skúsený astronaut Michael López-Alegría, pre ktorého to bude už piaty let do vesmíru.

Liman s Cruisom chcú na ISS natáčať zábery pre sci-fi film v autentickom prostredí mikrogravitácie. Podobný zámer má údajne aj Rusko. Loď Sojuz MS-20 má 8. decembra vyniesť do vesmíru okrem veliteľa Alexandra Misurkina pre spoločnosť Space Adventures aj dve vesmírne turistky. Jednou má byť Rakúšanka Johanna Maislinger, druhou zatiaľ neznáma Japonka.

Doug Liman (vpravo) a Tom Cruise by sa mali stať vesmírnymi turistami na ISS.ZDROJ | Mashable India

Space Adventures chce však v štvrtom štvrťroku uskutočniť aj turistický let s loďou Crew Dragon. Na rozdiel od predošlých turistických misií však nepôjde o návštevu ISS, ale štvorčlenná posádka sa pozrie na zemeguľu „z výšky“. Dráha zatiaľ nebola upresnená, ale má presiahnuť 1 000 km nad zemou, čo je zhruba dvojnásobok vzdialenosti ISS. Posádka strávi na palube lode asi päť dní, jej zloženie však zatiaľ nepoznáme.

Mezinárodná kozmická stanica ISS však nie je hotel a slúži primárne na vedecké účely. V tomto roku dostane dva nové moduly. Už 15. júla by mala nosná raketa Proton-M dopraviť na obežnú dráhu ruský modul Nauka, ktorý bude náhradou za dosluhujúci modul Pirs. Ten bude ešte predtým odpojený a s nákladnou loďou Progress zhorí v atmosfére.

Nasledovať má 24. novembra štart rakety Sojuz 2.1b s uzlovým modulom Pričal, ktorý je takisto určený pre nový modul Nauka.

K ISS v roku 2021 dorazí až 9 nákladných lodí – štyri ruské lode Progress (vo februári MS-16, v júni MS-17, v októbri MS-18 a v novembri MS-19), dve lode Cygnus (NG-15 vo februári a NG-16 v júni) a tri lode Dragon 2 od SpaceX (CRS-22 v máji, CRS-23 v septembri a CRS-24 v novembri).

Modul ISS NaukaZDROJ | Wikipedia

V roku 2021 dostane ISS aj čínskeho partnera. Čína obvykle dopredu detailne o svojich kozmických projektoch neinformuje, takže vieme len to, že v prvom polroku 2021 je plánovaný štart nosiča Dlhý pochod 5B, ktorý má dopraviť na orbitu základný modul Tianhe pre novú čínsku kozmickú stanicu. Ďalšia raketa rovnakého typu má z kozmodrómu Wenčang vyniesť laboratórny modul Weitian, ktorý sa pripojí k modulu Tianhe a vytvorí tak základ čínskej orbitálnej stanice na dlhodobé využitie.

K vznikajúcej čínskej stanici majú tento rok letieť aj dve nákladné lode Tiančou a pilotované kozmické lode Šenčou 12 a Šenčou 13, schopné niesť trojčlenné posádky.

Pozrite siStarliner má za sebou úspešnú neúspešnú misiu

Okolo ISS sa bude točiť aj nepilotovaný testovací let lode Starliner od Boeingu, ktorý sa v decembri 2019 nepodaril. Boeing vtedy neuspel v pretekoch so SpaceX o prvenstvo medzi súkromnými firmami, kto bude voziť astronautov na ISS. Reparát je plánovaný v marci 2021. Ak všetko dobre dopadne, pilotovaná misia lode Starliner k ISS by sa mala uskutočniť ešte do konca tohto roku.

Nové nosiče, aj vesmírny teleskop

V roku 2021 budeme sledovať aj pokrok v budovaní siete vesmírneho internetu Starlink od SpaceX. Mal by dospieť do komerčnej fázy minimálne v niektorých teritóriách severnej Ameriky.

Diverzifikáciu v ponuke nosičov má priniesť nová silná raketa New Glenn od firmy Blue Origin, ale aj malá raketa LauncherOne od Virgin Orbit, malá indická raketa SSLV, Alpha firmy Firefly, Spectrum firmy Isar Aerospace, Terran 1 firmy Relativity Space a ďalšie. Dá sa teda očakávať invázia cubesatov a ďalších malých družíc.

Porovnanie nosiča New Glenn. V porovnaní „z taktických dôvodov“ chýba SLS, aj SuperHeavy.ZDROJ | Blue Origin

Snáď sa konečne dočkáme aj spustenia suborbitálnych turistických letov spoločností Virgin Galactic a Blue Origin, ale v porovnaní so skutočnou vesmírnou turistikou, ktorá sa, aj keď za podstatne väčšie peniaze, stane dostupnejšou už tento rok, pôjde o nižší level.

Vedeckou udalosťou roka, ak nie desaťročia, však bude pravdepodobne vypustenie vesmírneho teleskopu Jamese Webba (JWST). Spoločný projekt NASA, ESA a kanadskej kozmickej agentúry CSA/ASC by mala vyniesť do kozmu 31. októbra nosná raketa Ariane 5.

Vesmírny teleskop JWSTZDROJ | Wikipedia

Teleskop JWST nahradí slávny Hubbleov teleskop, narozdiel od neho však nebude umiestnený na nízkej obežnej dráhe Zeme, ale v libračnom bode L2 sústavy Zem-Slnko, asi 1,5 mil. km od Zeme, na opačnej strane ako Slnko. Vesmírny teleskop bude skúmať staré a vzdialené objekty, ktoré vznikli krátko po Veľkom tresku, ale aj hľadať známky života mimo Slnečnú sústavu.

Kozmonautika v roku 2021 bude na udalosti mimoriadne bohatá. V článku sme spomenuli len niektoré z tých najpodstatnejších. K mnohým sa v aktuálnom čase vrátime a pripomenieme si aj tie, ku ktorým sme sa dnes nedostali.

ZdrojKosmonautix,NASA

Komentáre k článku