Kozmonautika 2020? Vesmírna ofenzíva!

ZDROJ | SpaxeX

Hovorí sa, že synonymom pre pilotovanú kozmonautiku je slovo „meškanie“, no nakoniec sme sa dočkali prvej pilotovanej misie lode Crew Dragon k ISS. Rok 2020 však prinesie množstvo ďalších významných udalostí. 

Hviezdou kozmonautiky v roku 2020 bude určite súkromná spoločnosť SpaceX, a to nielen kvôli letu prvej súkromnej pilotovanej lode na obežnú dráhu a k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). 

ZDROJ | NPR

Nezastaviteľná SpaceX

Prípravy lode Crew Dragon boli od začiatku na dobrej ceste. Posledný z rozhodujúcich testov úspešne prebehol 19.1. 2020 na kozmodróme Cape Canaveral. V rámci testu bola plánovane zničená nosná raketa Falcon 9, aby sa vyskúšal záchranný únikový systém kozmickej lode. Loď sa počas testu pomocou vlastných raketových motorov SuperDraco oddelila od nosnej rakety a neskôr s dvoma figurínami kozmonautov na palube úspešne pristála s padákmi na hladine Atlantiku. Takzvaný In-Flight Abort Test bol potrebný pre certifikáciu pilotovanej lode.

SpaceX tak mal zreteľný náskok pred konkurenčným Boeingom, ktorého loď Starliner zlyhala  pri prvom zo série letových testov. V nepilotovanom režime sa jej kvôli chybám časovania a ďalším softvérovým chybám nepodarilo doletieť k ISS. Crew Dragon od SpaceX túto úlohu vlani naopak úspešne zvládla. 

Zatiaľ dopravujú ľudí na ISS len ruské Sojuzy. V apríli mal letieť Sojuz MS-16 a v októbri to bude Sojuz MS-17, na palube ktorého by sa mali nachádzať už len traja ruskí kozmonauti. Keďže sa SpaceX podarilo úspešne dopraviť dvoch astronautov k ISS, NASA bude určite využívať na dopravu práve súkromnú vesmírnu spoločnosť.

SpaceX má ale na konte aj pár ďalších superlatívov, viac či menej súvisiacich s rokom 2020. Vo februári nadviazala spoluprácu so spoločnosťou Space Adventures, ktorá chce v lodiach Crew Dragon voziť vesmírnych turistov. Lety v trvaní 5 dní na strednú obežnú dráhu vo výške cca 800 kilometrov (čo je takmer 2x ďalej, ako je dráha ISS) by sa mali začať na prelome rokov 2021/2022. 

Space Adventures už skúsenosti s vesmírnou turistikou má. V rokoch 2001 až 2009 vypravila na ruských lodiach Sojuz na obežnú dráhu celkovo 8 vesmírnych turistov. Po ukončení programu amerických raketoplánov sa na ruských lodiach vozia na ISS namiesto turistov americkí (a iní zahraniční) kozmonauti. Voľné sedadlá v kozmických lodiach jednoducho chýbajú. 

Americkí súkromní dopravcovia by to mohli už čoskoro zmeniť. SpaceX chce voziť turistov aj sama – na palube 7-miestnej lode Dragon by mali byť maximálne štyria, ale zaujíma sa aj o iné destinácie. Už v roku 2017 Elon Musk ohlásil zámer obletieť s dvoma turistami Mesiac do konca roku 2019. To sa nepodarilo, ale posúvanie termínov je v kozmonautike skôr pravidlom, ako výnimkou.

Potvrdiť to môžu aj spoločnosti Blue Origin a Virgin Galactic, ktoré plánujú zarábať na turistike „na hranicu vesmíru“, ale s komerčnými letmi takisto meškajú. Rok 2020 by mohol byť prelomový aj pre ne.

Pozrite siNASA spája sily so SpaceX, aj Blue Origin. Mieri na Mesiac

SpaceX sľubuje cis-lunárny turistický výlet naďalej, mal by sa však uskutočniť už s pomocou lode Starship s raketou SuperHeavy po roku 2023. Obidva kozmické prostriedky firma práve finalizuje a v tomto roku chystá testovací let Starship do výšky 20 km s následným kolmým pristátím. Búrku v konkurenčnom prostredí však vyvolá SpaceX aj svojou sieťou telekomunikačných satelitov Starlink. S vypúšťaním várok po šesťdesiat družíc začala už vlani a v súčasnosti je s konšteláciou 300 satelitov s náskokom najväčším prevádzkovateľom satelitnej flotily na svete. A tieto nožnice sa budú ďalej prudko otvárať. 

Falcon 9 vynesie pri jednom štarte až 60 telekomunikačných satelitov Starlink. ZDROJ | SpaceX

Na rok 2020 plánuje SpaceX 20 štartov rakety Falcon 9 len pre účely budovania siete Starlink (za prvé dva mesiace sa uskutočnili dva, ďalší je naplánovaný na marec), čím počet aktívnych družíc Starlink presiahne 1200. V priebehu roku 2020 by malo dôjsť aj k spusteniu služieb vesmírneho internetu pre vybrané regióny v USA a v Kanade.

Pozrite siSpaceX má na konte rekordný štart rakety Falcon 9

Sieť s počtom takmer 12 000 satelitov má byť dokončená v roku 2024 a výrazne môže zamiešať karty na trhu telekomunikačných služieb. Podobným smerom sa uberá aj konkurenčná spoločnosť OneWeb, ktorá by chcela tento rok vypustiť minimálne 300 internetových satelitov. 

Pozrite siStarlink ide naplno, SpaceX nestíha satelity vynášať do vesmíru

Od Slnka po hranice planetárnej sústavy

Mesačné misie Indie (Chandrayaan 2) aj Izraela (Beresheet) skončili v roku 2019 nezdarom, na rozdiel od čínskeho lunochodu Yutu 2, ktorý dosiahol rekord „lunárnej dlhovekosti“. Spolu s landerom sondy Chang’e 4 fungujú na odvrátenej strane Mesiaca od januára 2019 už druhý rok, hoci plánovaná životnosť bola tri mesiace. 

Čína plánuje koncom roku 2020 pomocou rakety Dlhý pochod 5 vyslať na Mesiac aj ďalšiu sondu. Chang’e 5 by mala odobrať a na Zem dopraviť vzorky mesačnej horniny.ZDROJ | NASA

 

V poslednom štvrťroku plánuje po nevydarenej minuloročnej misii reparát aj India s projektom Chandrayaan 3. Na Mesiaci má vysadiť pristávací modul aj lunochod. Čína má však dlhodobé ambície aj v oblasti prieskumu Marsu. Tento rok má z kozmodrómu Wenčang 23. júla štartovať raketa Dlhý pochod 5 s misiou HX-1 (Huoxing). Bude pozostávať zo satelitu, ktorý poslúži ako retranslátor a roveru. V prípade úspechu pôjde o prvé pristátie čínskej sondy na Marse. 

 

Mars je však vyššia liga, ako Mesiac. Kvôli vzdialenosti a oneskoreniu signálu nie je možné riadiť náročné operácie on-line zo Zeme, preto sa sondy musia spoliehať najmä na palubné systémy. Pre vedcov je však červená planéta silným lákadlom.

Štartové okno pre let na Mars 17. až 25. júla plánujú využiť aj ďalšie vesmírne agentúry.

NASA vyšle z Mysu Canaveral pomocou rakety Atlas V ďalší marsochod Mars 2020, takže bude mať na povrchu aktívne dva rovery a lander InSight. Rover Opportunity prestal komunikovať 10. júna 2018 počas prachovej búrky po viac ako štrnásťapolročnom pôsobení na Marse, rover Curiosity je naopak stále v prevádzke.

Pozrite siMisia NASA Mars 2020 bude na červenej planéte hľadať život

ZDROJ | NASA

 

Mars 2020 má za úlohu pripraviť vzorky hornín, ktoré by mala niektorá z budúcich misií vyzdvihnúť a dopraviť na Zem a má pátrať aj po stopách života. Ponesie aj testovací vrtuľník, ktorý sa pokúsi lietať v riedkej atmosfére Marsu. Život na Marse bude hľadať aj marsochod Rosalind Franklin, ktorý je súčasťou projektu európskej agentúry ESA a ruského Roskosmosu s názvom ExoMars 2020. Z kozmodromu Bajkonur má misia štartovať 25. júla pomocou ruskej rakety Proton-M.

Marsovskú ofenzívu pre rok 2020 zavŕšia Spojené arabské emiráty s misiou Hope (Al-Amal). 

K Marsu dopraví satelit, ktorý bude skúmať planétu z obežnej dráhy. Sondu do vesmíru dopraví japonská raketa H-IIA. Japonská vesmírna agentúra JAXA má s Marsom, respektíve s jeho mesiacom Phobos aj vlastné plány. Sonda MMX (Martian Moon eXploration) má síce štartovať až v roku 2024, ale japonská vláda projekt odsúhlasila práve v týchto dňoch. Sonda má z Phobosu odobrať vzorky a vrátiť sa s nimi na Zem, aby ich vedci mohli analyzovať v laboratóriách. 

Tieň sondy Hayabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.ZDROJ | JAXA

S takýmito eskamotérskymi kúskami majú Japonci už svoje skúsenosti. V roku 2014 vypustili k asteroidu 162173 Ryugu sondu Hayabusa 2. Tá má za úlohu planétku nielen skúmať a fotografovať z blízkosti desiatok metrov, ale aj odobrať z nej vzorky horniny a tie dopraviť na Zem. Plánovaný návrat sondy Hayabusa 2 je v decembri 2020.

Podobné ciele má aj sonda NASA OSIRIS-REx, ktorá operuje pri asteroide Bennu. Tiež má vzorky pôdy a horniny z neho dopraviť na Zem. Odber vzoriek by sa mal uskutočniť v júli 2020, ale návrat sondy je plánovaný až na rok 2023. Kozmické sondy sú však aktívne aj v podstatne hlbších končinách Slnečnej sústavy. Aj keď boli vypustené v predchádzajúcich rokoch, na Zem z nich stále prúdia vedecké dáta, s ktorými pracujú tímy odborníkov. Aj v tomto roku sa tak zrejme dočkáme nových zistení od sondy Juno, ktorá bude až do roku 2021 pôsobiť na obežnej dráhe Jupitera.

Najlepší záber objektu Ultima Thule alias Arrokoth vytvorený z údajov sondy New Horizons. ZDROJ | NASA

Nové poznatky by mohli prísť aj od sondy New Horizons nachádzajúcej sa už za dráhou Pluta v Kuiperovom páse. Naposledy vzrušili celý svet jej zábery objektu Ultima Thule, neskôr pomenovaného Arrokoth. Okolo tohto planetárneho zárodku preletela sonda 1.1. 2019. Sonda sa teraz nachádza asi 7 miliárd kilometrov od Zeme a rýchlosťou 53 000 km/hod pokračuje čoraz hlbšie do Kuiperovho pásu. 

Kozmonautika sa však tento rok zameria nielen na objekty vzdialené od Slnka, ale aj na samotnú našu hviezdu. Európska agentúra ESA v spolupráci s NASA vyšle prostredníctvom rakety Atlas V k Slnku misiu Solar Orbiter. V spolupráci s existujúcou sondou Parker Solar Probe bude podrobne skúmať vnútornú heliosféru a slnečný vietor. Sonda Parker Solar Probe, ktorá bola vypustená už 12. augusta 2018, má v roku 2020 pred sebou tiež viacero výziev. Z nich najdôležitejšie sú tri prelety perihéliom – prvý bol už 26. januára. Najtesnejší sa uskutoční 27. septembra vo vzdialenosti len 14,2 milióna kilometrov od povrchu Slnka. 

Technológie v pohybe

V súvislosti s návratom ľudí na Mesiac v rámci projektu Artemis bude zaujímavé sledovať pokrok NASA vo vývoji a testovaní ťažkej rakety SLS a kozmickej lode Orion, ktorá má na Mesiac kozmonautov dopraviť. Viacero súkromných firiem zároveň vyvíja pristávací modul pre mesačné misie. S výskumom Mesiaca súvisí aj príprava lunárnej orbitálnej stanice Gateway. Bude podstatne menšia, ako ISS, ale k spolupráci s USA sa už hlásia aj ďalšie krajiny.  Kozmonautiku v roku 2020 však čaká aj množstvo ďalších, možno mediálne menej atraktívnych, no dôležitých udalostí. 

Solar OrbiterZDROJ | ESA

Spomeňme aspoň niektoré. Ešte tento rok by mohla štartovať malá raketa LauncherOne spoločnosti Virgin Orbit vypúšťaná spod upraveného lietadla. Premiéru očakáva aj viacero ďalších menších nosičov – indická raketa SSLV (Small Satellite Launch Vehicle), juhokórejská Blue Whale 1, japonská H3, alebo čínska Ceres-1.

Pozrite siČína, ako tretia krajina sveta, mieri na Mars

Čína má na programe aj viacero ďalších štartov nosných rakiet, spomeňme Kchuaj-čou 11, Dlhý pochod 5B, ale do konca roku možno stihne vypustiť aj Dlhý pochod 6A a Dlhý pochod 8. Dlhý pochod 5B by mala pri svojom uvádzacom lete štartovať s novou čínskou kozmickou loďou, ktorú vynesie na obežnú dráhu na testovaciu misiu bez posádky.

Premiéru by do konca roku mala stihnúť aj nová európska raketa Ariane 6. 

Nezabúdajme ani na Rusko, ktoré ešte do leta plánuje štart rakety Angara A5 s horným stupňom Briz-M. Všetko nasvedčuje tomu, že rok 2020 bude na udalosti v kozmonautike mimoriadne bohatý.

ZDROJ | SpaceX

Komentáre k článku