Komentár 36. týždeň: Moje dáta, môj majetok, moje peniaze. Realita, či fikcia?

Tento týždeň komentujeme udalosť týždňa –  konferenciu MyData 2016 a jej prínos pre rozvoj Internetu. Konferencia ukázala, že sa postupne mení chápanie Internetu ako ho poznáme doteraz: z Internetu na ktorom profitujú poskytovatelia služieb, na Internet, kde človek – pôvodca dát – má rovnoprávne postavenie v biznise na webe.

Internet ovládnu Avatari

avatar-juicer-custom-wallpapers-movie-sully-neytiri-200097
ZDROJ | Pixar animation studios

V piatok, 2. septembra 2016, sa v Helsinkách skončila konferencia „MyData 2016“. Za týmto trochu nudným názvom sa skrýva revolučné hnutie. Skupina počítačových odborníkov, politikov a aktivistov, ktorá chce od základu zmeniť náš pohľad na dáta, ktoré posielame na Internet.

Chce „dáta o nás“ premeniť na naše vlastníctvo, na náš majetok o ktorom rozhodujeme podľa vlastného uváženia. Ako s peniazmi, či s inými obchodovateľnými komoditami.

Poznáte to sami veľmi dobre. Robíme to každý deň. Vyhľadávame pomocou Googla, alebo na Wikipedii. Noviny čítame na cas.sk alebo webnoviny.sk, svoje statusy zverejňujeme na Facebooku alebo Twittteri, fotky posielame na Instagram alebo Snapchat, videá ukladáme na Youtube alebo Vimeo, prácu zháňame pomocou Profesia.sk alebo LinkedIn a nakupujeme na Amazone alebo na Bazoši.

Čo sa dá vyčítať z dát, ktoré pritom generujeme? Uvediem pár príkladov.

Príklad prvý. Z mojej vlastnej skúsenosti. Minulý rok som si kúpil letenky od Ryanair. Potvrdenie o zakúpení som si nechal poslať na gmail. A potom sa začali diať veci.

Najprv mi Google, bez akejkoľvek mojej asistencie, zaradil túto udalosť do kalendára. Hovorím si: “Paráda. Niekto na mňa myslel!” Ale keď ma dve a pol hodiny pred odletom Google upozornil, že keď chcem naplánovaný let stihnúť, musím okamžite vyštartovať z domu, prestalo mi byť všetko jedno.

Zopakujme si, čo všetko si o mne Google dal dohromady:

  • Prečítal si moju letenku, t.j. pomocou sofistikovaných rozpoznávacích algoritmov rozanalyzoval môj palubný lístok a “vytiahol” si z neho všetky potrebné údaje: číslo letu, čas odchodu, letisko, destináciu.
  • Vytvoril záznam v mojom kalendári a začal sledovať čas
  • Keď sa blížil termín odletu, začal overovať moju polohu a prepočítaval si cez Google Map, koľko bude trvať, kým sa z aktuálnej polohy dostanem na letisko Bratislava.
  • Keď sa mu čas potrebný na presun a odbavenie nebezpečne skrátil, vydal varovanie!

Pre mňa ako IT experta je to niečo geniálne. Pre mňa ako občana je to desivé!

data-mining-business-intelligence-service-compressed
ZDROJ | www.mattilion.com

Príklad druhý. Mobilní operátori, Internetoví operátori i dodávatelia energií kategorizujú svojich zákazníkov podľa pravdepodobnosti odchodu ku konkurencii. K tomu využívajú informácie z účtov, históriu kontaktov so zákazníckymi centrami i históriu navštívených a lajknutých stránok.

V prípade, že sa pravdepodobnosť začne nebezpečne zvyšovať, začnú zákazníkovi venovať špeciálnu pozornosť, vrátane ponuky zaujímavejších finančných podmienok.

data-mining-business-intelligence-ecommerce-compressed
ZDROJ | www.mattilion.com

Príklad tretí. E-shopy štandardne spracovávajú dáta generované pri nakupovaní, aby na svojich stránkach v sekcii: „Ľudia, ktorí kupovali tento výrobok sa zaujímali tiež o…“ uviedli taký tovar, ktorý má najväčšiu pravdepodobnosť vyvolať záujem o kúpu.

V roku 2012 zverejnil americký obchodný reťazec Target kurióznu informáciu, že analýzou kupovaného tovaru rozpoznal, že mladistvá zákazníčka je tehotná ešte skôr ako sa o tom dozvedel jej otec. Smiech? Jedine ak cez slzy.

data-mining-business-intelligence-retail-compressed
ZDROJ | www.mattilion.com

Príklad švrtý. Tvnoviny.sk uverejnili hrôzostrašný zoznam 78 osobných údajov, ktoré o nás vlastní len Facebook. Medzi nimi napríklad: meno a priezvisko; dátum narodenia; náboženské názory; politické názory; jazyky, ktoré ovládate; vašu prezývku; číslo mobilného telefónu; či máte vo vzťahu problémy; či ste slobodný/á, ženatý/á; rozvedený/á; vdovec/vdova; vašu aktuálnu polohu; vaše presné bydlisko; vašich rodinných príslušníkov; všetky osobné webové stránky, ktoré ste robili; filmy, ktoré ste sledovali; filmy, ktoré len chcete sledovať; knihy, ktoré ste čítali; knihy, ktoré chcete čítať; miesta, ktoré ste navštívili; vaše obľúbené osobnosti verejného života; vašich obľúbených hercov/ režisérov; reklamy na ktoré ste klikli… a to som vymenoval len niektoré.

Facebook ich najprv veľmi sofistikovane spracuje a potom poskytne inzerentom – záujemcom o cielenú reklamu.

Facebook 2015 stat
ZDROJ | Facebook

Pozrite siFacebook vie o vás takmer všetko, strážte si svoje súkromie

Takto dokážu poskytovatelia služieb vygenerovať obrovské peniaze. Aké veľké? Začiatkom augusta sa na chvíľu, piatimi najväčšími americkými firmami stali: Apple, Alphabet(Google), Microsoft, Amazon a Facebook. Za nimi skončili také giganty ako: Exxon Mobile, General Electric, Westinghouse.

A čo my? Tí, ktorí tieto dáta vyprodukovali? Ako sa my podieľame na tomto biznise? Zatiaľ nijak.

Ale to sa má zmeniť.

V roku 2018 má vstúpiť do platnosti smernica EU podľa ktorej budú všetky dáta vygenerované obyvateľmi Európskej únie chránené zákonom. V prípade porušenia týchto pravidiel budú firmy sankcionované až do výšky 4% z celkového obratu.

EÚ-US
ZDROJ | europa.eu

Čo teda táto smernica znamená pre nás? Aké budeme mať práva?

  1. Právo byť zabudnutý – právo na vymazanie osobných údajov z dátových úložísk spoločnosti.
  2. Jasný a kladný súhlas bude potrebný ešte pred spracovaním osobných údajov.
  3. Právo byť informovaný zrozumiteľne – smernica chce skoncovať s neférovou praxou – tlačiť informácie ťažko-čitateľnými, malými písmenami.
  4. Právo vedieť, či boli moje dáta hacknuté – firmy a organizácie budú musieť čo najskôr oznámiť odcudzenie dát národným orgánom.
  5. Právo na prenesenie dát – používateľ môže kedykoľvek požiadať o prenos dát k inému poskytovateľovi služby, napríklad k novému poskytovateľovi e-mailu, bez straty kontaktov a e-mailov.
  6. Jasné obmedzenia profilácie  – profilácia osôb, t.j. spracovanie dát za účelom zistenia, alebo analýzy: výkonov v práci, ekonomickej situácie, zdravia, osobných preferencií, spoľahlivosti alebo správania sa, bude obmedzené výslovným súhlasom dotknutej osoby
  7. Ľahší prístup k osobným údajom: poskytovatelia služieb musia presne uviesť ako osobné údaje spracúvajú a k čomu. Bude zakázané zbierať osobné údaje len za účelom predaja tretím stranám.
  8. Osobitná ochrana pre deti – deti budú potrebovať súhlas rodiča na založenie účtu na sociálnych sieťach.
  9. Súkromie ako nová norma – ochrana údajov sa musí stať súčasťou vývoja aplikácií od návrhu, po umiestnenie na web, vrátane filozofie predvolených nastavení.

Znie to dobre, však?

Tieto pravidlá nielen chránia naše súkromie. Dávajú osobným údajom trhovú hodnotu. Hodnotu s ktorou budú musieť poskytovatelia služieb počítať.

V prvom rade však treba zabezpečiť, aby používatelia dostali svoje dáta pod kontrolu. Z tohto dôvodu, len nedávno začali vznikať takzvané „Personal data firms“ a s nimi ekonomika personálnych dát. Uvediem zopár predstaviteľov tohto nové biznisu.

Britský start-up Citizen.me chce už na budúci mesiac spustiť aplikáciu vďaka ktorej sa používatelia budú môcť dozvedieť, čo sa dá vyčítať z údajov, ktoré uverejnili na sociálnych sieťach. Či sú napríklad konzervatívni, spontánni, rezervovaní alebo asertívni. Alebo, či žijú na ulici sami lebo nie.

Takéto zistenia sú komerčne zaujímavé. Preto Citizen.me spustil platený výskum trhu. Ak sa rozhodnete zúčastniť tohto výskumu a odpoviete na zopár otázok, pripadne zverejníte zopár posledných statusov, dostanete zopár peňazí. Začína sa niekde pri 8 librách za týždeň.

Keby Vám dal každý, kto na vašich dátach zarába, čo len Euro, máte pasívny príjem ako vyšitý.

mydata-citizenme-ios-app
ZDROJ | citizenme.com

Austrálsky start-up Meeco v spolupráci s mobilnými operátormi pomáha bankám overovať totožnosť zákazníkov, ktorí si otvárajú nový účet, len rozpoznaním hlasu. Ušetria tak čas i náklady. Ako v prípade Citizen.me musia zákazníci k takémuto využitiu dát udeliť súhlas.

A na záver iný britský strat-up Digi.me pomáha ľuďom kopírovať obrázky zo sociálnych médií do lokálnych počítačov, aby boli prehľadávateľné v ich vlastných počítačoch.

Kam to všetko speje?

Pozorovatelia sa zhodujú, že ťažisko biznisu na Internete sa posúva od používateľa-konzumenta k používateľovi-producentovi. Cieľom nie je len zahrnúť používateľa do tohto biznisu.

Cieľom je urobiť z neho centrálny prvok a komerčne rovnocenného partnera. Od „Internetu dát (Internet of Data)“ cez „Internet vecí (Internet of Things)“ k „Internetu osôb (Internet of Me)“. Ako to myslím?

Predstavte si takúto situáciu v neďalekej budúcnosti. Váš inteligentný dom. Zaplavený inteligentnými zriadeniami. Tie potrebujú komunikovať medzi sebou, s výrobcom, s používateľom, s poskytovateľmi služieb. Keby to bolo ako doposiaľ, musíte každé takéto zariadenie individuálne pripojiť k všetkým komunikačným rozhraniam.

Musíte spravovať účty, nastavenia, heslá, prihlasovacie mená. Ak je takýchto zariadení skutočne veľa, situácia sa stáva neúnosnou. Preto sa prístup musí zmeniť.

Nie človek bude pristupovať k zariadeniam, ale opačne, zariadenia budú pristupovať k nemu. Lepšie povedané k jeho „digitálnemu Ja“, jeho personálnym dátam uloženým na personálnom úložisku (personal cloud). Tam si nájdu osobné preferencie človeka odvodené z doterajšej histórie používania Internetu. Túto radikálnu myšlienku prvýkrát prezentoval Dr. Phil Windley a  nazval spomínané personálne úložiská – Internet of Me – Internet osôb.

Dr. Windley uvádza tento príklad fungovania Internetu osôb.

mydata-ge-intelligent-home
ZDROJ | General Electric

Máte inteligentný dom. Ten je vybavený personálnym úložiskom osobných údajov. Tento dom spravuje všetky inteligentné zariadenia, ktoré sú k nemu pripojené. V jednom momente sa rozhodnete kúpiť elektrické auto. Keď ho priveziete domov, musíte ho najprv „predstaviť“ svojmu domu.

Možno to znie priveľmi ľudsky, veď sa zoznamujú dva stroje. Ale presne o to tu ide. Umožňujete autu komunikovať s domom autonómne, bez častých interakcií s vami. Súčasne ste povedali, že dom môže dôverovať tomuto vozidlu a má sa o neho starať.

Od tohto momentu bude dom rozhodovať o tom, kedy, počas dňa alebo noci, sa bude auto dobíjať, kedy má ísť do umyvárky, alebo kedy „prezuť“ letné pneumatiky.

Nič z toho by nebolo možné bez personálneho úložiska osobných dát. Bez Internetu osôb.

Hovoríte si, že sci-fi?

Nie nadlho. Záplava inteligentných vecí sa už začala. Už tu máme: inteligentné zámky, pohybové senzory, inteligentné chladničky, inteligentné zrkadlá, inteligentné TV, inteligentné lampy, klimatizácie, závesy, markízy, atď, atď.

Kto sa o to všetko bude starať?

Poviete si – pravdepodobne nejaká umelá inteligencia:

  • Bude nás pozorovať, aby sa čo najviac podobala na nás, aby poznala naše zvyky, preferencie, charakterové vlastnosti.
  • Bude nám zarábať peniaze, tým, že bude vybraným záujemcom predávať svoje poznatky o nás, aby sa dali využiť pri optimalizácii ponúk.
  • Bude spravovať domáci Internet vecí.

Myslíte si, že to bude nejaký virtuálny asistent? Omyl. Žiadny R2-D2, žiadny JARVIS Tonyho Starka a už vôbec nie Džin z Aladinovej čarovnej lampy. Virtuálni asistenti sú nezávislé počítačové subjekty, ktoré majú svoj temperament, svoje vlastnosti, svoj charakter.

V prípade „Internetu osôb“ nás nebudú zastupovať virtuálni asistenti.

Budú nás zastupovať Avatari – digitálne kópie nás samých.

mydata-avatar2
ZDROJ | Pixar Animation Studios

ZdrojNew scientist

Komentáre k článku