Jún v kozmonautike: Venuša v plánoch, Mars v realite

SpaceX Crew DragonZDROJ | SpaceX

Začiatok leta poznačili horúčkovité aktivity na obežnej dráhe Zeme, plány vesmírnych agentúr s výskumom planét slnečnej sústavy a jún odhalil aj ambície súkromných spoločností vo vesmírnej turistike. Kým finišujú prípravy na vypustenie nového vesmírneho teleskopu Jamese Webba (JWST), NASA mala (a stále má) plno práce s riešením problémov s počítačom na Hubbleovom vesmírnom teleskopu (HST), ktorý je slávnym veteránom astronómie.

ISS žije, ale speje do dôchodku

Kozmonauti na ISS absolvovali tri výstupy do voľného vesmíru za účelom montáže nových solárnych panelov iROSA (ISS Roll Out Solar Arrays), ktoré doviezol pri poslednej misii nákladný Dragon od SpaceX.

Značenie solárnych panelov na ISSZDROJ | https://pbs.twimg.com/

Nové solárne panely nahradia pôvodné, dosluhujúce – najstarší dodáva energiu už od roku 2000. Zároveň sa zvýši výkon solárnej energetiky na ISS zo 160 kW na 216 kW. Ide však o náročný proces inštalácie. Prvý výstup v rámci EVA-74 (Extravehicular Activity) absolvovala dvojica kozmonautov Shane Kimbrough (NASA) a Thomas Pesquet (ESA) 16. júna, druhý 20. júna, kedy dokončila inštaláciu prvého panelu na poli 2B. Aj pri treťom výstupe 25.6. pracovala táto skúsená dvojica spoločne pri inštalácii a rozvinutí druhého zo šestice nových panelov iROSA na poli 4B.

„Reality show“ z výstupov do vesmíru a práce na inštaláciách panelov iROSA prenášala NASA naživo:

2 júna uskutočnili výstup do voľného vesmíru v trvaní 7 hodín a 19 minút aj ruskí kozmonauti Oleg Novickij a Pjotr Dubrova. Hlavnou úlohou akcie bola výmena panelu tepelného systému na module Zarja. Starý panel umiestnený do kontajnera kozmonauti odhodili do voľného priestoru a o pár dní má zaniknúť v atmosfére.

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici však bude pestrý program naďalej. Už o mesiac má štartovať do vesmíru nový ruský vedecký modul Náuka spolu s európskyn robotickým ramenom ERA. Toto 11 metrov dlhé rameno sa dokáže posúvať po povrchu ruských modulov a ako prvé sa bude dať ovládať (narozdiel od Canadarm a Dextro) aj zvonku.

ZDROJ | NASA

Tieto práce na obnove systémov ISS sa dejú v atmosfére neistoty, ako dlho bude ešte stanica fungovať. Generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin povedal na konferencii o kozmickom odpadu GLEX-2021, že osud ISS je predmetom sporov vnútri korporácie. V súčasnosti prevláda názor na ukončenie projektu v roku 2024, ale nový administrátor NASA Bill Nelson je zástancom predĺženia činnosti stanice do roku 2030. Rusko zároveň zvažuje výstavbu vlastného orbitálneho komplexu v nasledujúcich rokoch, ale rozhodnutie ešte nepadlo. Je možné, že Rusko nakoniec pôjde do spoločného projektu orbitálnej stanice s Čínou.

Prezident Ruskej akadémie vied Aleksandr Sergehjev povedal, že Ruská orbitálna obsluhovaná stanica (ROSS) / Российская орбитальная служебная станция (РОСС), ktorú plánuje Rusko vybudovať po roku 2025, bude plniť univerzálne úlohy od základného vedeckého výskumu až po montáž kozmických lodí pre lety do vzdialeného vesmíru. Rozhodnutie o vybudovaní ROSS doteraz nepadlo.

Finálna podoba čínskej orbitálnej stanice.ZDROJ | EurAsian Times

Vďaka Číne jún zároveň skončil dočasný „monopol“ ISS na dlhodobé pobyty ľudí na obežnej dráhe. Z kozmodrómu Jiuquan Satellite Launch Center 17.6. odštartovala o 01:22 UT nosná raketa Chang Zheng 2F s kozmickou loďou Shenzhou 12 s trojicou čínskych kozmonautov (Nie Haisheng, Liu Boming, Tang Hongbo) na palube.

Pozrite siSpaceX pokorila ďalší míľnik – na ISS letia 4 astronauti!

Tí majú stráviť nasledujúce tri mesiace na čínskej orbitálnej stanici Tianhe (Tchien-che, Nebeská harmónia). Kozmická loď Shenzhou 12 sa zhruba po šesť a pol hodinovom lete úspěšne pripojila k prednému stykovaciemu uzlu základného modulu Tianhe a po kontrole spojenia všetci kozmonauti prestúpili do orbitálnej stanice. Čínskej CNSA k úspešnej misii a k úspěšnému štartu činnosti pilotovanej orbitálnej stanice gratuloval aj nový administrátor NASA Bill Nelson. Čína plánuje k základnému modulu postupne pripojiť ďalšie, čím sa objem priestorov stanice podstatne rozšíri a pravdepodobne sa otvorí aj možnosť medzinárodnej spolupráce.

Prvá posádka Tianhe

Roskosmos vedie rokovania s Francúzskom o možnosti využívať  kozmodróm Centre Spatial Guyanais vo Francúzskej Guyane pre pilotované lety. Mohol by sa využívať aj pre misie k čínskej orbitálnej stanici, kde by účasť ruských kozmonautov mala byť súčasťou prípravy na budovanie Medzinárodnej vedeckej stanice na Mesiaci v spolupráci s Čínou. Informoval o tom generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin. Výstavba lunárnej základne by mala začať v roku 2026 a podľa Roskosmosu by mali pri nej dostať príležitosť aj súkromné firmy.

Vesmírna turistika prichádza

Už čoskoro sa dočkáme vesmírnych, ale omnoho častejšie suborbitálnych turistických letov na palubách lodí súkromných spoločností. Okrem firiem ako SpaceX, Blue Origin a Virgin Galactic chcú na vesmírnych lodiach Crew Dragon, či ruských Sojuzoch voziť turistov do vesmíru aj kozmickí tour operátori.

Spoločnosť Axiom Space začiatkom júna oznámila podpis dohody so SpaceX na tri pilotované misie lode Crew Dragon na Medzinárodnú kozmickú stanicu (ISS). Axiom Space už predtým podpísala dohodu s NASA, ktorá jej umožňuje organizovať súkromné misie na ISS. Prvá misia s označením Ax-1 by mohla štartovať už v januári 2022.

ZDROJ | Axiom Space

Ambície Axiom Space však ďaleko presahujú obzor vesmírnej cestovky. Firma chce od roku 2024 začať s pripájaním vlastných modulov na uzol Harmony na ISS. Do roku 2028 bude stanica Axiom pripravená odpojiť sa od ISS a pôsobiť ako jej súkromný nástupca. Ak sa to podarí, bude to príklad tohto, že nielen bunky, ale aj vesmírne stanice sa môžu „rozmnožovať delením“.

Pozrite siVesmírna turistika – atrakcia s neblahými následkami

ISS bude čoskoro nielen medzinárodnou vesmírnou stanicou, ale aj medzinárodným vesmírnym hotelom. Ruská spoločnosť Glavkosmos (patriaca pod korporáciu Roskosmos) je pripravená organizovať najmenej dve misie kozmických lodí Sojuz s turistami na ISS ročne. Generálny riaditeľ Glavkosmosu Dmitrij Loskutov uviedol, že už prebiehajú rokovania s potenciálnymi turistami a sú zarezervované kozmické lode Sojuz. Prví turisti by mohli letieť koncom roka 2023.

ZDROJ | Roskosmos

Niekoľkodňová dovolenka na obežnej dráhe však bude ešte dlho vyhradená len pre dolárových (alebo eurových) multimilionárov, aj keď konkurencia časom cenu letenky z hodnoty desiatok miliónov USD o čosi zníži. Pre „drobných“ milionárov a menej náročných turistov budú určite atraktívne aj suborbitálne lety Blue Origin, alebo Virgin Galactic. Obe spoločnosti deklarovali skoré spustenie komerčných letov.

Jeff Bezos sa so svojím bratom Markom a ešte s jedným človekom zúčastňuje prvého pilotovaného letu suborbitálnej rakety New Shepard, ktorý pripravuje spoločnosť Blue Origin na 20. júla. Kabína s posádkou bude vynesená do výšky okolo 100 km a po trojminútovom pobyte v mikrogravitácii sa na padákoch znesie k zemi (pristane približne desať minút po vzlete). Nosná raketa pristane motoricky o tri minúty skôr. Let je pripravovaný pri príležitosti 52. výročia pristátia kozmickej lode Apollo 11 na Mesiaci.

Jeff BezosZDROJ | Blue Origin

Za málo peňazí, menej kozmickej zábavy. Aj keď málo je relatívny pojem. Zvlášť, keď neznámy záujemca zaplatil v dražbe za miestenku v kapsuli New Shepard za let s majiteľom Blue Origin Jeffom Bezosom a jeho bratom 28 miliónov dolárov. To je viac, ako 20 miliónov USD, ktoré minul prvý vesmírny turista Dennis Tito za týždňový pobyt na ISS.

ZDROJ | Blue Origin

V situácii, keď konkurencia ide naostro, nemohla mlčať ani smolou sprevádzaná spoločnosť Virgin Galactic. Tá spustenie komerčných letov svojho suborbitálneho raketoplánu SpaceShipTwo ohlasovala už viackrát. Koncom roku 2018 hovorila o vyslaní prvých turistov do Vianoc. Odvtedy sme už absolvovali troje Vianoce a zatiaľ sa nezadarilo. V júni prišlo ďalšie deklaratívne prehlásenie – Virgin Galactic oznámila, že začne pravidelné suborbitálne lety začiatkom roku 2022 a plánuje uskutočniť až 400 letov ročne. Možno to teda vyjde po štvrtých Vianociach.

Atraktívny Mars, rozpálená Venuša a záhadný Ganymedes

Marsovské rovery NASA Curiosity, ale hlavne Perseverance s vrtuľníčkom Ingenuity sú veľkými hviezdami aktuálnej astronomickej show. To, že premyslené PR pomáha nielen biznisu, ale aj vede, už vedia aj Číňania. Preto keď prvý čínsky rover Zhurong zišiel 22. mája z plošiny pristávacieho modulu na marsovský povrch a začal s prieskumom Marsu, stal sa ďalším aktérom vesmírneho predstavenia.

Pozrite siAko vznikla Persyho selfie fotografia z Marsu? Inžinieri NASA kvôli nej nespali

Na úvod svojej misie s plánovanou dĺžkou 90 dní prekvapil Zhurong skupinovou selfie s pristávacou platformou, z ktorej predtým zišiel. Použil na to vysadenú malú kameru.

Selfie už máme aj od Perseverance, ale v tomto prípade ide buď o koláž zloženú z viacerých upravených snímok, aby nebolo vidieť rameno s kamerou, alebo ho odfotila Ingenuity.

Rover Zhurong poslal selfieZDROJ | CNSA

V každom prípade, Čína to s výskumom planét myslí vážne.  Na tlačovej konferencii CNSA 12.6. oznámila, že plánuje do roku 2030 uskutočniť misiu, ktorá na Zem dopraví vzorku horniny z Marsu. Do roku 2025 by mali byť na Zem privezené tiež vzorky z niektorého blízkeho asteroidu. Už v máji povedal Zhang Rongqiao, hlavný konštruktér marťanskej sondy Tianwen 1, že CNSA pripravuje nové misie na Mars, aj k Jupiteru.

Hoci Perseverance dorazila na Mars o čosi skôr, svoju prvú vedeckú fázu spustila až v týchto dňoch. Doteraz rover absolvoval systémové testy, aktiváciu vedeckej aparatúry a poskytoval podporu skúšobným letom vrtuľníka Ingenuity. V tejto fáze sa rover vydá do oblasti s rozlohou asi 4 km2, kde bude skúmať niektoré geologické útvary v kráteri Jazero. Uloží tu tiež prvé vzorky, ktoré by mohli byť v budúcnosti odvezené na Zem.

ZDROJ | NASA/JPL-Caltech/MSSS

Kým Mars aktuálne skúmajú tri rovery a niekoľko satelitov, o Venuši toho stále vieme veľmi málo. Napraviť by to mali už o pár rokov minimálne tri, možno až štyri misie, ohlásené práve v júni.

Pozrite siVenuša v centre pozornosti – NASA chystá dve misie, Rusko ďalšiu

NASA plánuje v rokoch 2028 až 2030 vyslať k Venuši dve vedecké sondy. Prvá misia DAVINCI+ (Deep Atmosphere Venus Investigation of Noble gases, Chemistry and Imaging) bude snímať povrch planéty vo vysokom rozlíšení. Vypustí tiež zostupný modul v tvare  gule, ktorá bude analyzovať atmosféru. Vedci dúfajú, že program DAVINCI+ pomôže zistiť, či mala Venuša niekedy oceán, a ako ju skleníkový efekt premenil na súčasné „peklo“.

Venera-DZDROJ | Sudo Null 

Druhou americkou misiou bude VERITAS (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy), ktorá bude mapovať v 3D priestore povrch Venuše pomocou radaru so syntetickou clonou a bude tiež spektroskopicky skúmať zloženie hornín.

V roku 2029 chce k Venuši poslať sondu aj Rusko. Pôjde o sondu Venera D s pristávacím modulom. Pripomeňme, že Rusko (respektíve ZSSR) bolo v minulosti úspešné pri skúmaní Venuše, na rozdiel od Marsu. A aby toho nebolo málo, jún prináša aj štvrtú „inváziu“ k Venuši, keď 10. júna schválila „venušanský“ projekt aj ESA. Začiatkom 30-tych rokov pošle k Venuši orbiter EnVision, ktorý nadviaže na úspešný program Venus Express (2005 – 2014), zameraný na výskum atmosféry, aj vulkanické oblasti na povrchu planéty.

Ganymedes na zábere sondy Juno z 8. júna 2021.ZDROJ | NASA

Tento mesiac sme získali zaujímavé zábery aj zo vzdialenejších hlbín Slnečnej sústavy. 7.júna o 17:35UTpreletela vo vzdialenosti 1038 km od povrchu najväčšieho Jupiterovho mesiaca Ganymedes americká sonda Juno. Počas preletu sonda skúmala ionosféru, magnetosféru, ľadový povrch mesiaca a merala radiačné prostredie v okolí Ganymeda.

Ľadové mesiace Jupitera a Saturna sú pre vedu atraktívne aj kvôli hypotetickej možnosti, že v ich oceánoch pod ľadovým pancierom sa mohol vyvinúť život.

Telegrafický súhrn

Z ostatných júnových udalostí v kozmonautike vyberáme ešte stručný sumár niekoľkých zaujímavostí.

Popri vedeckých misiách boli aktívne aj armádne zložky. Rusko vypustilo 25.6. z kozmodrómu Pleseck pomocou rakety Sojuz 2.1b špionážnu družicu novej generácie Pion NKS 1. 13. júna bola z lietadla L-1011 Stargazer, štartujúceho z Vandenberg AFB okolo 07:00 UT odhodená vo výške asi 12 km nad Tichým oceánom nosná raketa Pegasus XL s vojenskou experimentálnou družicou TacRL-2 (Tactically Responsive Launch; kódové označenie Odyssey). Družica úspešne dosiahla obežnú dráhu.

15. júna štartovala z plošiny LP-08 na Mid-Atlantic Regional Spaceport (Wallops Island) štvorstupňová raketa Minotaur 1, ktorá v rámci misie NROL 111 vyniesla tri užitočné zaťaženia, o ktorých neboli zverejnené bližšie informácie, keďže ide o „špeciál“.

ZDROJ | Universe Today

Aktivít SpaceX je toľko, že ich popis by pohodlne naplnil celý článok. SpaceX zvažuje vytvoriť vlastný výcvikový program astronautov pre misie v kozmickej lodi Crew Dragon. Firma už na ISS vyslala tri pilotované misie a ďalšie dve sa pripravujú. Okrem toho má naplánovaných minimálne šesť súkromných misií pre firmy Axiom Space a Space Adventures. Týchto osem misií by sa malo uskutočniť do konca roka 2023. Pokiaľ by leteli štvorčlenné posádky, ako doteraz (kapacita lode je až 7 miest), bude potrebné pripraviť minimálne 32 astronautov, so záložnými posádkami podstatne viac.

Okrem úspešného vynesenia navigačnej družice GPS 3 SV05 (17. júna) a geostacionárnej družice Sirius SXM-8 (6. júna) má SpaceX tento mesiac na konte aj ďalšie zaujímavé misie.

3. júna z komplexu LC-39A Kennedyho kosmického strediska odštartovala nosná raketa Falcon 9 s nákladnou kozmickou loďou SpaceX Dragon CRS-22. K ISS sa Dragon pripojil 5. júna a okrem nákladu potravín a vybavenia doviezol aj spomínané solárne panely iROSA.

Mediálne atraktívny je štart misie Transporter-2, pri ktorej Falcon-9 vynesie 88 malých družíc ako súčasť programu Small Satellite Rideshare (SSR). Štart sa mal uskutočniť 29. júna, ale bol o jeden deň odložený až na čas po uzávierke nášho článku 30. 6. 2021 o 20:56 SELČ. V januári v rámci misie Transporter-1 vyniesla SpaceX rekordných 143 družíc.

Muskova vesmírna spoločnosť tak významne prispieva k sprístupneniu vesmírneho výskumu pre mnoho menších krajín, univerzít a ďalších subjektov.

ZdrojKosmonautix,NASA,SpaceX,Novinky s kosmonautiky

Komentáre k článku