Holandskí vedci vezmú paradajkám spánok

Produkcia rýchlenej zeleniny, ale aj kvetín je dnes už prepracovanou poľnohospodárskou technológiou, ktorá okrem špeciálne vyšľachtených hybridov a dôkladného hnojenia zahŕňa aj umelú klímu v skleníkoch a umelé osvetlenie na predĺženie času fotosyntézy. Svoje o tom vedia aj špecialisti na pestovanie marihuany, ktorí rastliny v maskovaných halách a pivniciach ožarujú dokonca ultrafialovým svetlom, ktoré je pre fotosyntézu najvhodnejšie.

paradajky-hybrid

Paradajok existuje množstvo vyšľachtených odrôd a hybridov ( na obr. Maskotka Hybrid) a v USA a ďalších krajinách sú aj obľúbeným cieľom genetických manipulácií (GMO). Foto: J&P Park Acquisitions

Nie vždy to však funguje. Moderné odrody paradajok dokážu priniesť bohatú úrodu a výborné chuťové vlastnosti plodov, ale neznášajú nepretržité svetlo. Pokiaľ nemajú osemhodinový spánok bez svetla, kedy však neprebieha fotosyntéza a teda ani rast, rastliny chradnú a po dlhšej dobe dokonca hynú.

Tip: Rajská záhrada nie je výmysel

Ak by sa tento problém vyriešil, mohli by výnosy stúpnuť až o tretinu a v rovnakej miere by sa skrátil cyklus rastu a dozrievania plodov. Zdá sa, že holandskí vedci prišli záhade na kobylku. Výskum, ktorého výsledky publikovali v magazíne Nature naznačuje, že sa im podarilo v divých paradajkách identifikovať gén, ktorý pomáha tolerovať nepretržité svetlo.

marihuana

Rýchlenie pod umelým osvetlením úspešne využívajú aj pestovatelia marihuany. Foto: ČT24

Gén označovaný ako „type III Light Harvesting Chlorophyll a/b Binding protein 13 (CAB-13)“ skutočne prekonáva intoleranciu voči nepretržitému osvetleniu. Takže, milé paradajky, už žiadne sny! Alebo predsa?

Po implementácii uvedeného génu do hybridov moderných paradajok sa produkcia pri celodennom osvetlení zvýšila o 20%. Oproti teoretickým tridsiatim percentám je tu stále ešte istý sklz, ale výskum je len na začiatku.

Prečítajte si: Umelé listy môžu pomôcť vesmírnym dobyvateľom

Vedcom zostáva preskúmať ešte mnohé dopady a súvislosti v rámci fyziológie rastlín, na ktoré môže mať nový gén vplyv. Ide o možné pôsobenie na iné gény, interakcie medzi proteínmi, cukrami a elektrolytmi v rastline a ďalšie súvislosti. Na kečup z paradajok trpiacich nespavosťou si určite budeme musieť ešte počkať.

Myslíte si, že takýto kečup zo superrýchlených paradajok má predpoklady očariť svojou chuťou, alebo nutričnou hodnotou? Po skúsenostiach s dnešnými „hypermarketovými“, po zbere „dozrievanými“ paradajkami o tom môžeme úspešne pochybovať. Tie totiž chutia, akoby mali vložený skôr gén na biovýrobu polystyrénu. Zdá sa, že aj v rastlinnej biológii platí, že menej je viac. Ale … ochutnáme a uvidíme.

Zdroj: Nature, GIZMODO

Komentáre k článku