Dáta z misie ExoMars ukazujú riziká marsovských výprav

Bez ochranného dáždnika zemského magnetického poľa budú vesmírne lety nielen dobrodružnou, ale aj poriadne nebezpečnou výpravou. Magnetické pole Zeme totiž dokáže odtieniť a odkloniť veľkú časť nabitých elementárnych častíc.

Bez ochranného dáždnika

Tie sa nachádzajú v slnečnom vetre, ktorého intenzita stúpa po takzvaných slnečných búrkach, ale aj kozmickom žiarení. Práve tieto častice s veľmi vysokou energiou, pochádzajúce z rôznych vemírnych zdrojov (napríklad z výbuchov supernov), sú veľmi nebezpečné.

Sonda ExoMars TGO a budúci marsovský rover 2020.ZDROJ | ESA

Vďaka vysokej energii dokážu „prestreliť“ nielen skafander, ale aj plášť rakety. Následná spŕška sekundárnych častíc môže urobiť značné škody nielen v mikroelektronike, ale aj na ľudskom zdraví.

Pozrite siZa chybami elektroniky môže byť aj kozmické žiarenie

Vedci o týchto rizikách vedia dávno, ale sonda ExoMars Trace Gas Orbiter (TGO), ktorá je na obežnej dráhe Marsu, dodala reálne dáta, vzbudzujúce oprávnené obavy. Výsledky získané sondou zo spoločného projektu európskej vesmírnej agentúry ESA a ruskej agentúry Roscosmos boli prezentované na European Planetary Science Congress (EPSC) v Berlíne.

Prístroje sondy ExoMars TGOZDROJ | ESA

Hoci sonda ExoMars Trace Gas Orbiter od apríla tohto roku skúma Mars, už od svojho uvedenia do prevádzky v roku 2016 merala vesmírne žiarenie s použitím špeciálnych prístrojov. V tomto prípade sa jednalo o Liulin-MO dozimeter Fine Resolution Epithermal Neutron Detector (FREND). Prístroj meria neutrónové prúdy pochádzajúce z Marsu pri vysokom priestorovom rozlíšení, ako aj tok, absorbovanú dávku a intenzitu kozmického žiarenia.

Tristonásobná expozícia

ExoMars TGO potvrdil, že radiačná expozícia kozmonautov pri misii na Mars by bola vysoká. Na Zemi nás pred kozmickým žiarením chráni atmosféra a magnetické pole. To stále chráni aj kozmonautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), aj keď o čosi menej. Nebezpečenstvu sú vystavení hlavne pri dlhších pobytoch mimo stanice.

Pozrite siLet na Mars má problém – hrozí „vesmírna demencia“

Inú úroveň žiarenia však dostanú kozmonauti pri letoch na Mesiac, prípadne pri pobyte na Mesiaci, ktorý má oproti Zemi len veľmi slabé magnetické pole. Lenže lety na Mesiac a späť budú trvať rádovo len niekoľko dní, kým let na Mars zaberie v súčasnosti zhruba rok. (Najbližšie sa na let okolo Mesiaca chystá zrejme SpaceX aj s prvým „lunárnym“ turistom.)

ZDROJ | Zopherus

Ak je radiačná expozícia dostatočne vysoká, posádke kozmickej lode môže hroziť až choroba z ožiarenia. Aj pri menších dávkach hrozí zvýšené riziko rakoviny, poškodenia imunitného, aj centrálneho nervovému systému.

Podľa meraní sondy TGO, astronauti aj pri rýchlej misii na Mars a späť bez medzipristátia by počas ročného letu dostali dávku žiarenia asi 600 mSv. Pre porovnanie, priemerný človek na Zemi dostane za rovnaký čas dávku žiarenia len 2 mSv. To predstavuje ekvivalent zhruba dvoch röntgenových snímok hrudníka.

ZDROJ | NASA

Ako uviedla Jordanka Šemková z bulharskej akadémie vied, ktorá je vedúcou vedkyňou nástroja Liulin-MO na sonde ExoMars TGO, zváženie radiačného rizika je jedným zo základných faktorov pri plánovaní dlhodobej základne na Marse.

Pomôžu nám nové technológie?

Radiačné dávky nakumulované kozmonautmi počas letu v medziplanetárnom priestore by boli niekoľko stokrát vyššie, ako dávky, ktorým sú vystavení ľudia za rovnaký čas na Zemi.Sú niekoľkonásobne vyššie aj v porovnaní s dávkami, aké dostávajú kozmonauti na ISS.

Pozrite siExkrementy budú pri cestách na Mars cennou surovinou

Na samotnom Marse by boli kozmonauti chránení v priestoroch základní, čiastočne umiestnených pod povrchom. Najväčším problémom zostáva samotný let. Budovanie kozmických lodí s extrémne hrubým plášťom, dostatočne odolným voči žiareniu je kvôli zvyšovaniu hmotnosti problematické. Pomôcť by mohli nové technológie a nové materiály.

Iónový pohon použila NASA aj na vesmírnej sonde DAWN, ktorá aktuálne speje k ukončeniu svojej misie na obežnej dráhe okolo asteroidu Ceres.ZDROJ | NASA

Prínosom by boli aj nové technológie pohonu lodí, ktoré by výrazne skrátili cestovnú dobu pri letoch na Mars z mesiacov na týždne. Práve o takýchto technológiách hovoril Elon Musk, šéf SpaceX, pre ktorého je dobývanie Marsu jednou z priorít.

Možno bude tým riešením elektro-iónový pohon, ktorý už bol použitý pri niektorých medziplanetárnych sondách a NASA ho vyvíja aj pre budúce kozmické lode. Kým ale neobjavíme nejakú prevratnú technológiu na pohyb v časopriestore, budú marsovské výpravy zrejme dosť nebezpečným podujatím.

ZdrojNew Atlas

Komentáre k článku