Apríl v kozmonautike: Rušno na Marse, aj na orbite

ZDROJ | Space.com

Rover Perseverance a jeho dvojrotorový „lietajúci zázrak“ sa postarali o nové diely marťanskej show, ale apríl bol bohatý na udalosti, z ktorých niektoré môžeme označiť za nové míľniky na cestách do vesmíru.

V marcovom prehľade sa nám nezaslúžene z textu stratila menšia, ale pre Slovensko významná udalosť. Do vesmíru totiž 22. marca odštartovala druhá slovenská družica GRBAlpha. GRB je skratkou z anglického Gamma Ray Bursts a Alpha naznačuje, že ide o testovaciu misiu detektora gamma zábleskov. Družica je spoločným projektom Technickej univerzity v Košiciach, Masarykovej univerzity v Brne, Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti a budapeštianskeho Konkolyho observatória.

Slovenské satelity skCUBE a GRBAlphaZDROJ | kozmonautika.sk

Prvý nanosatelit typu CubeSat s názvom skCUBE vypustilo Slovensko ešte 23. júna 2017 indickou nosnou raketou PSLV-XL. GRBAlpha, ktorý je tiež vo forme CubeSatu,  vyniesla spolu s ďalšími 37 satelitmi do kozmu ruská raketa Sojuz-2.1a z kazašského kozmodrómu Bajkonur.

Samotný apríl v kozmonautike odštartovala Európska vesmírna agentúra (ESA) spustením kampane na výber nových astronautov. Záujemcovia z členských krajín ESA sa môžu prihlásiť do 28. mája. Ak máte minimálne magisterské vzdelanie v odbore prírodných vied, medicíny, techniky alebo matematiky a ovládate angličtinu, ste zdraví a máte menej ako 50 rokov, môžete kandidovať. Prípadná kvalifikácia skúšobného pilota je plus, to, že Slovensko zatiaľ nie členom ESA, zas mínus.

„Marťania“ stále stredobodom pozornosti

Mladšia sestra Curiosity, Perseverance, sa stále vo svojej misii len rozbieha, ale vzhľadom na pravidelné dávky záberov a informácií má stále čím zaujať.

Začiatkom apríla začalo zariadenie MEDA (Mars Environmental Dynamics Analyzer) inštalované na Perseverance posielať na Zem dáta o meteorologických podmienkach na Marse. MEDA sleduje rýchlosť a smer vetra, tlak, relatívnu vlhkosť, teplotu vzduchu a teplotu povrchovej vrstvy, množstvo prachu v ovzduší a hodnoty žiarenia. V súčasnosti tak má NASA meteorologické dáta z troch miest na Marse. Ďalšie dve meteostanice sú na roveri Curiosity a na statickej sonde InSight.

ZDROJ | NASA

Veľkou slávou bola výroba kyslíka na Marse. Zariadenie MOXIE (Mars Oxygen In-Situ Resource Utilization Experiment) na roveri Perseverance získalo prvýkrát kyslík z oxidu uhličitého z atmosféry Marsu. Ide o významný krok k výrobe kyslíka na Marse, potrebného nielen nielen pre dýchanie ľudí a rastlín, ale aj ako súčasť raketového paliva. Tou druhou zložkou paliva bude metán, ktorý chce na Marse z oxidu uhličitého a vody vyrábať aj SpaceX. MOXIE bol v prevádzke 20. apríla a za hodinu vyrobil 5,4 gramu kyslíka (maximálny výkon MOXIE je 10 g kyslíka za hodinu). V najbližších dvoch rokoch je naplánované deväť experimentov s výrobou kyslíka pri rôznych teplotných režimoch.

Pozrite siPerseverance a Ingenuity píšu históriu, prvé lety strieda prvá výroba kyslíka

V apríli bol však väčšou hviezdou ako samotný rover vrtuľník Ingenuity, ktorý si priviezol na Mars na svojej „palube“ – presnejšie po ňou.

Rover Perseverance vysadil vrtuľník Ingenuity na marťanský povrch 4. apríla, aby sa zistilo, či vôbec dokáže prežiť mrazivú marťanskú noc. Ľahký dron nemá, narozdiel od roveru, nukleárne termočlánky, ale spolieha sa na energiu zo solárnych panelov, ktorými dobíja batériu. Jej kapacita pri nočnej teplote -90 °C výrazne klesá, preto musí byť pred prvým letom dobre nabitá.

ZDROJ | Wikipedia

Nočné mrazy zvládol Ingenuity v pohode a tak uskutočnil 8. apríla test pomalého otáčania vrtúľ rýchlosťou 50 ot./min. Skúška bola sledovaná navigačnými kamerami z roveru Perseverance. O deň neskôr sa uskutočnil test vysokorýchlostného behu vrtúľ, ktorý však nedopadol dobre. Príčinou bola chyba riadiaceho softvéru, ktorú vedci z NASA odstránili na diaľku. Z dôvodu tejto komplikácie bol let, plánovaný na 11. apríla presunutý na neskôr.

Stalo sa tak 19. apríla, keď vrtuľník Ingenuity uskutočnil históricky prvý let pozemského stroja v atmosfére inej planéty.

Pozrite siKým sa Ingenuity chystá na prvý let, Persy „strieľa“ laserom na kamene

Ingenuity sa vzniesol o 07:34 UT do výšky 10 stôp (asi 3 metre), kde „visel“ 30 sekúnd. Potom zostúpil k povrchu a 39,1 s po štarte bezpečne pristál. Dáta o úspešnom lete dorazili na Zem o 10:46 UT z roveru Perseverance, ktorý slúžil ako retranslátor. Vrtuľník bol od roveru vzdialený 64,3 metra.

Test IngenuityZDROJ | NASA/JPL-Caltech

Už 22. apríla nasledoval druhý skúšobný let Ingenuity na Marse. Tentoraz dosiahol výšku asi 5 metrov, kde vykonal manéver riadeného náklonu a pohybu dva metre do strany. Vrtuľník urobil niekoľko záberov a bezpečne pristál. Už o tri dni (25.4.) nasledoval tretí let. Ingenuity vystúpil opäť do výšky 5 metrov, ale tentoraz v tejto výške preletel vzdialenosť asi 50 metrov, maximálnou rýchlosťou 2 m/s. Let, trvajúci asi 80 sekúnd, sledovala Perseverance svojimi kamerami, ktorá dáta prenášala na Zem. Záznam letu okom kamery Mastcam-Z z Perseverance si môžete pozrieť vo videu:

Treba povedať, že Ingenuity je jednoduchý demonštračný dron s minimálnou prístrojovou výbavou. Jeho poslaním nie je žiadny vedecký výskum, „len“ overenie, či budeme môcť na Marse v budúcnosti nasadiť lietajúce stroje. V riedkej marsovskej atmosfére a pri tamojších nízkych teplotách to nie je žiadne sranda. Preto je úspech misie Ingenuity (ešte má pred sebou niekoľko letov) dôležitým míľnikom.

ZDROJ | NASA

Nie všetko však vždy ide ako po masle. Posledná správa z NASA hovorí, že štvrtý let, ktorý sa mal uskutočniť vo štvrtok 29.4. neprebehol. Dáta naznačujú, že vrtuľník neprešiel do letového režimu a zostal na marsovskom povrchu. NASA predpokladá, že došlo k softvérovej chybe. Vrtuľník nie je poškodený a je pripravený na reparát pokusu.

Čínsky rover Chzhuzhong je veľkosťou skôr v podobnej kategórii ako bývalé rovery NASA Spirit a Opportunity.ZDROJ | http://pbs.twimg.com

Marťanské novinky uzavrieme aktualitou z Číny. Počas Čínskeho dňa kozmonautiky bolo oznámené meno čínskeho roveru, ktorý má v máji pristáť na Marse. Meno Chzhuzhong vybrané v on-line hlasovaní predstavuje v tradičnej čínskej kultúre najstaršieho boha ohňa. Pomenovanie má symbolizovať zapálenia ohňa kozmického výskumu a nasmerovať ľudstvo k pokračovaniu skúmania nekonečného kozmického priestoru.

Veselá párty na ISS

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS je teraz mimoriadne rušno. Prvýkrát v histórii sa tam nachádza 11 astronautov a tri zaparkované pilotované lode – dve americké Crew Dragon a ruský Sojuz MS-18. Donedávna tam parkovala aj nákladná loď Progress MS-14, ktorá bola k Medzinárodnej kozmickej stanici pripojená viac ako rok (z Bajkonuru štartovala 25.4. 2020). Loď sa 28. apríla oddelila od stykovacieho uzla modulu Zvezda a 29. apríla bola navedená k zániku v hustých vrstvách atmosféry nad južnou časťou Pacifiku.

Ale pekne po poriadku. 5. apríla sa kozmická loď Crew Dragon s posádkou Crew-1 (M. Hopkins, V. Glover, S. Walker a S. Noguchi) o 10:29 UT oddelila od stykovacieho uzla na adaptéri IDA-2 (International Docking Adapter) a vykonala prelet k uzlu na adaptéri IDA-3. Preletom sa uvoľnil stykovací uzol na IDA-2 pre prílet druhej misie Crew Dragonu (Crew-2). Išlo o prvý prelet americkej kozmickej lode z jedného stykovacieho uzla na druhý v histórii.

Už o pár dní, 9.4., odštartovala zo štartovej plošiny č. 31 na Bajkonure nosná raketa Sojuz-2.1a s kozmickou loďou Sojuz MS-18, pomenovanou J. A. Gagarin pri príležitosti 60. výročia prvého letu človeka do vesmíru (J.A.Gagarin, 12.4,1961).

Pozrite siSpaceX pokorila ďalší míľnik – na ISS letia 4 astronauti!

Na palube boli členovia 65. expedície ISS Oleg Novickij, Pjotr ​​Dubrova a Mark Thomas Vande Hei. V čase T + 8: 44 min. bola dosiahnutá základná obežná dráha, na ktorej sa Sojuz MS-18 oddelil od horného stupňa nosnej rakety. Prelet k ISS zabral približne 3 hodiny 25 minút a pripojenie ku stykovacímu uzlu modulu Rassvet prebehlo o 11:05 UT.

Počet obyvateľov ISS dosiahol 10, ale nie nadlho. 17.4. na palube ISS prebehol slávnostný ceremoniál odovzdania velenia stanice. Doterajší veliteľ stanice, ruský kozmonaut Sergej Ryžikov, odovzdal velenie americkej astronautke Shannon Walker, ktorá sa stala treťou ženou v tejto pozícii.

Následne sa kozmická loď Sojuz MS-17 s kozmonautmi Sergejom Ryžikovom, Sergejom Kud-Sverčkovom a Kathleen Rubins na palube o01:34 UT oddelila od stykovacieho uzla na module Poisk a namierila na Zem. Návratový modul pristál o 04:56 UT asi 147 km juhovýchodne od Žezkaganu v Kazachstane.

Na 22.4. bol naplánovaný štart 2. „ostrej“ misie kozmickej lode Crew Dragon súkromnej spoločnosti SpaceX v rámci kontraktu s NASA. Z dôvodu nepriaznivého počasia bol štart misie Crew-2 odložený o jeden deň. Nový termín sa podarilo dodržať a zo štartového komplexu 39A Kennedyho kozmického strediska odštartovala o 09:49 UT nosná raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Dragon na misiu Crew-2 k ISS.

Štvorčlennú posádku tvorili astronauti Shane Kimbrough, Megan McArthur (NASA), Akihito Hoshide (JAXA) a Thomas Pesquet (ESA), ktorí majú na stanici pracovať nasledujúcich šesť mesiacov. Štart prebehol normálne a Dragon asi deväť minút po štarte dosiahol plánovanú dráhu. Asi 12 minút po štarte sa oddelila od druhého stupňa rakety aj kozmická loď. Druhý krát použitý prvý stupeň úspešne pristál na plošine OCISLY v Atlantiku.

11 astronautov na ISSZDROJ | Kosmonautix

Crew Dragon nepoužíva zatiaľ zrýchlený prílet k ISS ako Sojuzy, takže k Medzinárodnej vesmírnej stanici dorazil až na druhý deň. 24.4. o 09:08 UT loď zakotvila na ISS a o 11:05 UT boli otvorené prielezy medzi stanicou a kozmickou loďou.

(Kozmická loď Crew Dragon je schopná dokovať s novším automatizovaným medzinárodným dokovacím adaptérom nainštalovaným na ISS, na rozdiel od pôvodnej nákladnej verzie Dragon, ktorá si vyžadovala manuálne zachytenie robotickým ramenom Canadarm 2 riadeným astronautmi na stanici.)

Osadenstvo ISS tak na pár dní dosiahlo rekordný počet jedenásť ľudí a pre SpaceX je to ďalší „zárez na pažbe“ v pilotovaných letoch.

Úspešný mesiac pre SpaceX bol aj o Mesiaci

Bývalý administrátor NASA Charles Bolden pre tlačovú agentúru TASS povedal, že nové kozmické preteky sa nebudú odohrávať medzi štátmi ako v čase studenej vojny, ale medzi súkromnými ​​spoločnosťami ako sú americká SpaceX, európska Arianespace, alebo ruská RKK Energija. Podľa Boldena budú tieto vesmírne preteky stále intenzívnejšie.

Nuž, treba povedať, že jednoznačným favoritom týchto pretekov je momentálne SpaceX a svoj náskok neustále zvyšuje. Je jedinou spoločnosťou, ktorá dokáže opakovane využiť prvý stupeň pri orbitálnych letoch, lieta s pilotovanou kozmickou loďou a prevádzkuje zďaleka najväčšiu flotilu satelitov (Starlink) na svete. O tom, že chystá najvýkonnejšiu raketu v histórii (Starship – SuperHeavy), ani nehovoríme.

Starship SN11 na štartovacej rampe. V pozadí 1. prototyp Super Heavy BN1.ZDROJ | ARS TECHNICA

Hoci sme v apríli očakávali testovací let prototypu Starship SN15, po predošlých haváriách je SpaceX opatrnejšia a zrejme ju brzdí aj regulátor. SpaceX uskutočnila na svojej základni Boca Chica v Texase statický test motorov v prototype Starship SN15 až 27.4. Testu predchádzalo niekoľko skúšok plnenia a tlakovania nádrží rakety.

K štartu zatiaľ nedošlo, ale americký úrad FAA schválil tri štarty prototypov Starship SN15, SN16 a SN17. Pred vypustením prvého z nich FAA overí, či SpaceX implementovala opatrenia vyplývajúce z vyšetrovania nehody SN11. Dočkáme sa snáď v máji, kedy by SN15 mal opäť vyletieť do výšky 10 km a motoricky pristáť.

SpaceX ale tento mesiac získala vzácnu trofej. Agentúra NASA ju vybrala za dodávateľa pristávacieho modulu pre dvoch astronautov na mäkké pristátie na Mesiaci v rámci programu Artemis. Cena zákazky je 2,89 miliardy dolárov. Modul bude modifikovanou verziou lode Starship s motormi Raptor a bude vybavený dvoma prechodovými komorami pre výstupy astronautov na mesačný povrch.

Pozrite siSpaceX je víťazom! Starship dopraví astronautov na Mesiac

SpaceX v apríli (7. a 29.4.) uskutočnila aj dva štarty s nákladom družíc Starlink. Nosiče Falcon 9 v oboch prípadoch dopravili na obežnú dráhu po 60 satelitov. Keďže sa jednalo o 23. a 24. štart s „ostrými“ satelitmi v rámci budovania siete Starlink, pomaly to už prestávame vnímať ako senzáciu. Ľahko tak zabúdame na to, že SpaceX robí nenápadne „ľavou zadnou“ veci, o ktorých konkurencia môže len snívať.

Za pár týždňov vynesie toľko telekomunikačných satelitov, ako konkurenčný OneWeb prakticky od počiatku svojej existencie. Bude to nerovný boj. Navyše v oboch prípadoch leteli prvé stupne Falconu 9 (B1058 a B1060) už 7. krát a opäť úspešne pristáli na plávajúcej plošine.

Konkurencia však pracuje tiež. Hoci OneWeb bude disponovať niekoľkonásobne nižším počtom satelitov (jej cieľový zámer okolo 700 družíc SpaceX prekonáva už dnes skoro dvojnásobne), svoj kus koláča z poskytovania vesmírneho internetu si odkrojí.

V nedeľu 25.4. z ruského kozmodrómu Vostočnyj odštartovala o 22:14:08 UT nosná raketa Sojuz-2.1b s urýchľovacím blokom Fregat a 36 družicami OneWeb. Štart sa uskutočnil na základe objednávky európskej spoločnosti Arianespace a rusko-francúzskej Starsem. Išlo o tretí plne komerčný let z kozmodrómu Vostočnyj. Štart a vyvedenie na základnú obežnú dráhu prebehli normálne.

Kozmická loď Boeing StarlinerZDROJ | Boeing

Ďalší konkurent SpaceX, firma Boeing, ohlásil, že jeho pilotovaná kozmická loď Starliner odštartuje k bezpilotnej misii OFT-2 (Orbital Flight Test) k Medzinárodnej kozmickej stanici na prelome augusta a septembra. Termín letu ovplyvňuje dostupnosť stykovacieho uzla na stanici a pripravenosť nosnej rakety Atlas 5. Boeing sa súbežne pripravuje na pilotovanú misiu lode Starliner, ktorá by sa mala uskutočniť čo najskôr po skončení misie OFT-2.

Vesmírny biznis rýchlo rastie

Kozmonautika sa ale netočí len okolo Marsu, ISS a prekonávania míľnikov SpaceX. Apríl bol bohatý na množstvo ďalších udalostí, z ktorých si pripomeňme aspoň niektoré.

Spoločnosti Lockheed Martin a Blue Origin získali od armádnej agentúry DARPA kontrakt na spracovanie koncepcie družíc na testovanie jadrového pohonu. Podiel Blue Origin je vo výške 2,5 milióna dolárov a Lockheed Martin 2,9 milióna dolárov. Jadrový reaktor vyvíja v rámci iného kontraktu firma General Atomics. Skúšky na obežnej dráhe sa majú uskutočniť v roku 2025. Jadrový pohon by nakoniec mohol skrátiť cestu na Mars zo siedmich na tri mesiace.

ZDROJ | USNC-Tech

Blue Origin finišuje aj s prípravou suborbitálnych letov pre „vesmírnu“ turistiku. Pri misii NS-15 na svojej základni v západnom Texase vyskúšala suborbitálnu raketu New Shepard. Raketa vystúpila do výšky asi 106 km, na vrchole dráhy sa od rakety oddelila kabína, ktorá 10:10 min. po vzlete pristála na padáku. Samotná raketa pristála motoricky už 7:23 min. po štarte. Kabína bude voziť až šesť cestujúcich, ktorí strávia v bezváhovom stave asi 4 minúty. Pri testovacom lete v nej bola figurína vybavená radom senzorov.

New ShepardZDROJ | Blue Origin

S opakovateľnou využiteľnosťou nosičov ráta aj spoločnosť Rocket Lab, ktorá uviedla, že pri  ďalšej misii nosnej rakety Electron sa pokúsi o návrat rakety z rýchlosti väčšie ako Mach 8 späť do atmosféry a o pristátie na padáku na hladine oceánu. Pre tento experiment bude prvý stupeň opatrený tepelnou ochranou, aby odolal vysokým teplotám počas vstupu do hustých vrstiev atmosféry. Misia je naplánovaná na začiatok mája zo základne na novozélandskom polostrove Mahia. Neskôr chce Rocket Lab prvý stupeň zachytávať počas zostupu na padáku vrtuľníkom.

Sankcie a tlak Západu nútia Rusko, aby sa čoraz viac zbližovalo s Čínou a deje sa to aj v oblasti kozmického výskumu. Ruská štátna korporácia Roskosmos a Čínska národná vesmírna agentúra prijali vyhlásenie o spolupráci pri budovaní Medzinárodnej vedeckej lunárnej stanice. Stanica bude komplexom experimentálnych a výskumných prostriedkov na povrchu Mesiaca a na jeho obežnej dráhe.

Návratový modul sondy Chang’e 5ZDROJ | The Indian Express

V centre pozornosti Číny je Mesiac už dlho. Hlavný konštruktér tretej fázy čínskeho lunárneho výskumu Hu Hao na Čínskej kozmickej konferencii v Nanjin povedal, že sonda Chang’e-6, ktorej hlavnou úlohou bude zber vzoriek mesačného regolitu v oblasti južného pólu na odvrátenej strane Mesiaca, bude vypustená v roku 2024.

Z Číny rozhodne vyrastá kozmická veľmoc. Je nielen treťou krajinou, ktorá dokázala pristáť na Mesiaci a čoskoro snáď aj na Marse, ale aj treťou krajinou, ktorá dokáže vlastnými silami vyslať ľudí na obežnú dráhu. Teraz pripravuje vlastnú, relatívne veľkú orbitálnu stanicu Zeme. 29.4.2021 o 3:23 hod. UT z kozmodrómu WSLC Čína úspešne vypustila základný modul Tianhe orbitálnej stanice Tiangong-3.

Interiér modulu TianheZDROJ | Kosmonautix

Okrem 60. výročia letu Jurija Gagarina do vesmíru (12.4.1961) sme v apríli zaznamenali aj smutnejšiu udalosť. V stredu 28. apríla zomrel vo veku 90 rokov bývalý americký astronaut Michael Collins. Collins bol do oddielu astronautov NASA zaradený v roku 1963 a prvýkrát letel do vesmíru v lodi Gemini 10 v roku 1966. Zohral však významnú úlohu v projekte Apollo ako pilot veliteľskej sekcie v historickej misii Apollo 11.

Michael CollinsZDROJ | Wikipedia

Kým jeho „spolubojovníci“ Armstrong a Aldrin vystúpili na povrch Mesiaca a zožali veľkú slávu, Collins zaisťoval misiu na palube veliteľskej sekcie Apollo na obežnej dráhe Mesiaca. Po lete Apolla 11 Collins v roku 1970 odišiel z NASA a začal pracovať na ministerstve zahraničia. Neskôr sa stal riaditeľom národného múzea letectva a kozmonautiky. Ako všetci astronauti, ktorí sa dokázali dostať od Zeme ďalej, ako na obežnú dráhu, aj Collins hovoril o malichernosti našich pozemských sporov a svárov a potrebe pracovať pre blaho celého ľudstva a našej planéty.

ZdrojKosmonautix,NASA,SpaceX,Novinky z kosmonautiky

Komentáre k článku