Andriy Vartsaba – spoluzakladateľ startupu, ktorý z listov vyrába papier

Startup RE-leaf PAPER chce zachrániť planétu recyklovaním opadaných listov, z ktorých sa vyrobí papier. Rozprávali sme sa s jedným zo zakladateľov firmy, Andriym Vartsabom.

10. februára 2021 vyvrcholil startup akcelerátor Challanger, ktorý rozbehla konzultačná spoločnosť CIVITTA s podporou Swiss Re, Microsoft, ZSE, Vienna Business Agency, Slovak Business Agency, Slovak Investment Holding, MMLaw a v spolupráci so Slovak American Foundation, Interreg Central Europe InNow a EIT Climate-KIC.

Zúčastnilo sa ho viacero európskych startupových firiem, medzi nimi aj RE-leaf PAPER. Startup prišiel s nápadom recyklovať opadané lístie na super-udržateľný papier, čím pomôže mestám dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Takýto papier je šetrný k životnému prostrediu, pretože pri jeho výrobe sa nepoužívajú chemikálie, ktoré sa bežne používajú pri výrobe papieru a ktoré ničia prírodu. Výsledkom je výrazné zníženie emisií CO2, nižšia cena produktu a papier, ktorého spotreba nepredstavuje riziko pre prírodu. Andriy Vartsaba je spoluzakladateľom RE-leaf PAPER spolu z Valentynom Frechkom.

Ak vznikol nápad recyklovať opadané listy?

Nápad vznikol u môjho partnera Valentína Frechku, ktorý sa v škole venoval biotechnológii. Keď môžeme využívať celulózu z dreva, môžeme využívať aj opadané listy, ktoré tiež obsahujú celulózu. To bola základná myšlienka, ktorú pretavil do stredoškolskej práce. Následne v nej pokračoval aj na vysokej škole.

My sme sa zoznámili pred rokom a pol. Ja ako biznismen a on ako mladý 19-ročný študent s veľkou myšlienkou. Preto sme v januári minulého roku založili RE-leaf PAPER v Ukrajine. Firmu sme založili, ako sa hovorí v startupovom prostredí, v garáži. Výhodou bolo, že sme mali hneď na začiatku dobrú mediálnu podporu. Písalo sa o nás v Herald Tribute, Business Insider, Associated Press či Deutche Welle.

Aký objem listov je potrebný na výrobu napríklad 1 tony papiera?

Ide približne o 2,3 tony opadaných listov, z ktorých sa dá vyrobiť 1 tona kraftového papiera. Pre porovnanie, na rovnaký objem papiera je nutné vyrúbať 17 stromov. Všetko je to len o zvyku a o tom, ako sa k tomu pristupovalo v histórii.

Aký veľký je váš start-up a ako funguje financovanie? 

Ukrajinská vláda podporuje startupy. Dostali sme od nej na začiatku nie veľkú sumu 25 000 dolárov. Taktiež sme získali finančnú podporu z Poľska a veľa prostriedkov išlo aj z našich zdrojov. Dôležité je, že sme začali predávať, takže aj z predaja máme financie. V marci 2021 napríklad plánujeme vyrobiť už 8 ton, čo je značný nárast oproti minuloročným 1,5 tony. Momentálne má náš tím 12 ľudí vrátane inžinierov, finančných analytikov a marketingových špecialistov.

Ako do vášho relatívne nového startupu vstúpila pandémia koronavírusu?

Začali sme dostávať prvé ponuky, no do toho v marci prišiel Covid a množstvo aktivít bolo zastavených a zrušených. Predaj sa tak zastavil, no výroba a vývoj nie. Medzitým sme robili rôzne typy papierov a skúšali sme, čo sa s touto technológiou dá dosiahnuť. Nasledovala prvá veľká skúška s výrobou 1,5 tony kraftového papiera v októbri 2020. Začali sme robiť papierové tašky a v decembri sme už robili krabice na vajcia a na ovocie a zeleninu. Taktiež sme podpísali spoluprácu so svetoznámym fondom Canopy. Vďaka téme chránenia lesov a prírody sme sa dostali medzi svetovú špičku.

Spomínali ste kraftový papier. Je možné z týchto listov vyrábať aj bežný kancelársky papier?

Je to možné, ale nechceme to robiť, keďže sa znižuje celosvetová spotreba kancelárskeho papiera a všetko sa digitalizuje vrátane novín a úradných dokumentov. Našim cieľom je v prvom rade chrániť prírodu a pri výrobe kancelárskeho papiera sa využívajú silné chemikálie. Tieto chemikálie sa síce používajú aj pri výrobe kraftového papiera, no vďaka Valentinovej technológii sa podarilo odstrániť ich používanie. Neničí sa tak príroda.

Keď hovoríte, že sa znižuje spotreba kancelárskeho papiera, aké sú trendy v papierenskom priemysle vo svete?

Robili sme si prieskumy. Celosvetové trendy sú v súčasnosti také, že sa zvyšuje spotreba kartónu na balenie jedál aj kvôli Covidu. Taktiež sa zvýšila spotreba papiera napríklad Amazone, keďže ľudia si viac objednávajú domov zásielky. Tu chcem tiež spomenúť trend, že v EÚ hovoríte, že chránite lesy. Spomeniem Slovensko, ktoré má tri veľké papierenské fabriky. Odkiaľ si myslíte, že sú tie stromy na ten papier? Toľko lesov na Slovensku nemáte. Preto sa stromy berú od nás z Karpát a z Ruska. Heslo EÚ chráni lesy znamená žiaľ iba to, že v iných štátoch ho museli vyrúbať.

Okrem papiera predávate aj technológiu?

Áno, môžeme mestám ponúknuť tzv. licence agreement, pokojne aj Bratislave, ktorá má problém s odpadom. Taktiež môžeme ponúknuť našu technológiu komunálnym podnikom. Na začiatku sme si mysleli, že sa naša technológia bude predávať aj pre veľké firmy, ktoré už spracovávajú papier. Ale to oni nechcú. Je to podobné ako keď automobilky vyrábajúce dieselové a benzínové autá dlhé roky odmietali elektromobily.

Keď sa pozrieme na jednotlivé krajiny, ktoré majú najväčší záujem o tento papier?

Čo týždeň, to nová krajina, ktorá má záujem o náš papier. Spomeniem Indiu, Japonsko, Thajsko, Kanadu, USA, Fínsko, Nórsko, Slovensko, Česko, Poľsko, Španielsko a taktiež máme množstvo zákazníkov v Afrike.

Je technológia RE-leaf PAPER obmedzená iba na listy z bežných listnatých stromov?

Nie, dá sa využiť všetko, čo má celulózu vrátane bambusu, ihličia, palmy či banánových listov. Nemci napríklad používajú trávu, ale tráva nemá celulózu, takže z nej nevznikne taký kvalitný papier ako z opadaného lista. Výhodou opadaného lístia je, že je ho veľké množstvo na rozdiel od ostatných prírodných materiálov.

Na vašej stránke píšete, že sa zameriavate na listy z miest, prečo nie aj na listy v lesoch?

Môže to mať dopad na životné prostredie v lesoch. Našim cieľom je však urobiť prieskum v lesoch a vyskúšať čiastočne pozbierať listy aj tam a zistiť, či to nejakým spôsobom ovplyvnilo miestnu flóru a faunu. Naša predstava je ohraničiť hektár lesa a na jednej stometrovej časti vyskúšať vyzbierať 100 % lístia, na druhej stometrovej časti vyzbierať 90 % a tak ďalej. Máme stále veľa otázok pred sebou, keďže nie sme iba výrobňa papiera, ale aj výskumná firma.

Existuje na trhu konkurencia v recyklovaní listov?

Nie. Je to patentovaná technológia, ktorá sa nikde na svete nevyužíva. Keď sme si robili prieskum trhu, jediné, čo sme našli, bol jeden článok z roku 1919, kde sa písalo o tom, že skúšali recyklovať listy vo Francúzsku po prvej svetovej vojne, kedy bolo množstvo stromov znehodnotených olovom zo streľby. Tieto stromy sa nedali ďalej spracovať, tak ich napadlo využiť lístie. Ďalej túto technológiu však nerozvíjali a pravdepodobne sa im to ani nepodarilo. Zaujímavosťou je, že presne o sto rokov sa to podarilo Valentínovi Frechkovi.

Finálny produkt – kraftový papier, je znovu recyklovateľný?

Áno, keďže sa nepoužíva toľko chemikálii. Za zmienku tiež stojí rýchlosť. Výroba pomocou našej technológie je 8-krát rýchlejšia než výroba bežného papiera. Taktiež sa používa 15-krát menej vody.

Ako funguje dovoz lístia?

Každé mesto má svoj komunálny podnik, ktorý čistí mestá vrátane zberu lístia. To sa následne vyváža za mesto a tam sa ničí alebo využíva ďalej. My iba odbremeníme mesto od tohto kroku, tým, že sa lístie privezie priamo k nám a nie za mesto a toto lístie sa spotrebuje. Šetria sa tak prostriedky mesta a pre nás je to zdroj materiálu na papier. Win-win situácia pre každého.

Aký bol prínos startup akcelerátoru Challanger?

Pre nás oboch to malo veľký prínos aj kvôli kontaktom, zviditeľnení, ale taktiež kvôli skúsenostiam. Valentín je mladý a preto sú preňho takéto prvé podnikateľské skúsenosti dôležité. Rovnako ako pre mňa, ktorý je síce v biznise už 30 rokov, no doba sa neustále mení a prináša nové zmeny.

Aké sú vaše hlavné plány na nasledujúci rok?

Ideálne by bolo, keby existoval vypínač na tento Covid, keďže ten zastavil mnohé rozbehnuté procesy. Začneme, potom sa to zastaví, potom je lepšie a potom opäť príde druhá vlna. Najhoršie je, že keďže sme zameraní globálne a každá krajina je na tom v oblasti pandémie inak, škodí to aj nášmu biznisu. Dôležité je, aby sa situácia zastabilizovala a potom môžeme plánovať, čo‚ ďalej.

Komentáre k článku