Ada Lovelace – žena, ktorá zmenila svet programovania. Vlastne ho založila!

ZDROJ | hienh.github.io

Prvým programátorom na svete nebol muž, ale žena. Ada Lovelace ale nežila v 40. či 50. rokoch minulého storočia, jej rok narodenia sa datuje ešte o storočie dozadu.

Toto je prvý článok zo série Ženy v technológiách, ktoré budeme na pravidelnej báze prinášať na TECHBOX.sk.

Pozrite si7 žien, ktoré zmenili svet moderných technológií

Augusta Ada Byron sa narodila 10. decembra 1815 ako dcéra slávneho romantického básnika Georgea Gordona Noëla Byrona, známeho ako Lord Byron. Byron na ňu nemal ale prakticky žiadny vplyv. Slávny sukničkár bol totiž prinútený sa s Anne Isabella Byron, rodenou Milbanke, rozviesť a musel opustiť Anglicko iba niekoľko mesiacov po narodení Ady. 

Anne Isabella (Annabella) Byron sa o Adu starala tak, aby nebola ako jej otec. Hoci ju chcela mať vzdelanú, Ada bola svojská. Tá sa vraj už v 12 rokoch chcela naučiť lietať. Nebola to iba šialená myšlienka dieťaťa. Ada vraj na to, aby pochopila lietanie, študovala všetky dostupné materiály, sledovala vtáky a všetko poctivo zapisovala do poznámok pre neskoršie použitie. Lietať jej mal pomôcť parný stroj. Jej matka v tom ale vraj videla posadnutosť a toto samoštúdium jej zatrhla.

Anne Isabella Byron dcéru učila logickému mysleniu a sebaovládaniu. Aby nebola búrlivá ako jej otec, matka ju nútila niekoľko hodín ležať len tak, bez pohybu, aby bola kľudná. Rovnako matematika a iné prírodné vedy ju mali držať čo najďalej od búrlivého života ako mal jej otec. O výchovu sa ale nestarala sama, najskôr na ňu mala dohliadať babička, po jej smrti viaceré pestúnky a lektori.

Štúdium ako žiadna iná

Matka ako milovníčka matematiky dbala však na to, aby matematiku študovala aj jej dcéra. Popri tom študovala ďalšie prírodné vedy a jazyky. Aj vďaka tomu Ada Lovelace získala vzdelanie, ako takmer žiadna iná žena v tom čase. A to sa pretavilo do jej ďalšieho profesného života.

Už ako takmer dospelá sa na londýnskej univerzite stretla s vynálezcom Charlesom Babbageom, ktorý vymyslel tzv. Analytical Engine, čo je stroj považovaný za prvý počítač na svete, hoci od fungovania toho moderného má na míle ďaleko.

To sa však stalo až neskôr. Babbage totiž pracoval na niečom celkom inom. Stroj Difference Engine, ktorý vynálezca tvoril pre britskú vládu bola iba akási kalkulačka, no už vtedy mal ideu na stroj Analytical Engine. Ten mal vedieť nie len počítať, ale aj vykonávať náročnejšie operácie, napríklad skladať hudbu. Babbage ani Ada Lovelace stroj nikdy nezostrojili.

Medzičasom ako 19-ročná sa vydala za Williama Kinga, ktorý sa v rok u1838 stal grófom z Lovelace a teda i Ada sa stala grófkou z Lovelace. Neskôr sa jej narodili tri deti, dvaja chlapci a jedno dievča.

„Náboženstvo je pre mňa veda a veda je náboženstvo. V tejto hlboko precítenej pravde spočíva tajomstvo mojej intenzívnej oddanosti čítaniu Božích prírodných diel,“ vyjadrila sa Ada k prírodným vedám.

ZDROJ | Britanica

Babbage Analytical Engine síce nikdy nezostrojil, ale myšlienky na jeho stavbu sa nevedel vzdať. Neskôr istý taliansky matematik a inžinier Luigi Menabrea napísal o Analytical Engine článok opisujúci jeho fungovanie pomerne podrobne, no bol pre švajčiarsky vedecký časopis Bibliothèque Universelle de Genève a navyše vo francúžštine.

Ada Lovelace predbehla Babbageho

Ada vďaka svojim jazykovým zdatnostiam a vedomostiam mala tento text preložiť a doplniť o čokoľvek, čo jej príde vhod. Hovorí sa, že Ada pôvodný text preložila a doplnila natoľko, že bol 3x dlhší ako pôvodný článok.

Vo svojom článku pre britský vedecký časopis popisovala nie len fungovanie Anayltical Engine, ale aj možnosti jeho využitia pomocou kódov v budúcnosti. Inak povedané, navrhla algoritmy, pomocou ktorých by Analytical Engine vedel vykonávať rôzne operácie, vrátane tých opakovaných.

V jej poznámkach k článku od Menabrea mal byť napríklad i algoritmus na výpočet Bernoulliho čísiel. Práve preto je Ada Lovelace považovaná za prvú programátorku na svete.

Trvalo storočie kým sa k menu Ada Lovelace vedecká obec vrátila. Slávny Alan Turing na zostrojenie svojho počítača vraj využíval práve aj poznámky Ady Lovelace. Tá za svoju prácu získala množstvo ocenení, no až dlho po svojej smrti.

Na počesť Ady Lovelace americké ministerstvo obrany v 70. rokoch minulého storočia pomenovalo svoj programovací jazyk ADA.

Ada Lovelace zomrela 27. novembra 1852 vo veku 36 rokov, v rovnakom veku zomrel aj jej otec, Lord Byron. Zomrela po tom, ako jej lekár pustil žilou. Hovorí sa však, že zomrela na rakovinu krčka maternice.

Každoročne sa 13. októbra slávi tzv. Ada Lovelace day, ktorý oslavuje úspechy žien nie len v oblasti technológií, ale aj vedy, inžinierstva a matematiky (STEM).

Zdrojbbc.co.uk,Max Planck Institute,findingada.com,biography.com

Komentáre k článku