Tajomstvá Venuše poodhalí misia EnVision

ZDROJ | ESA

EnVision bude ďalším orbiterom Venuše pod záštitou Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a poskytne holistický pohľad na planétu od jej vnútorného jadra po horné vrstvy atmosféry. Jedným z cieľov je zistiť, prečo sa Venuša a Zem vyvíjali tak rozdielne, keď majú podobnú veľkosť, aj zloženie.

Misiu schválil Výbor pre vedecké programy ESA 10. júna 2021 ako piatu misiu strednej triedy v rámci programu Cosmic Vision, pričom štart je plánovaný začiatkom 30-tych rokov.

Pozrite siVenuša v centre pozornosti – NASA chystá dve misie, Rusko ďalšiu

EnVision nadväzuje na úspešný program ESA Venus Express (2005 – 2014), ktorý sa zameriaval predovšetkým na výskum atmosféry, ale priniesol aj dramatické objavy, ktoré poukazovali na možné vulkanické oblasti na povrchu planéty.

Od roku 2015 sa venuje štúdiu atmosféry Venuše aj sonda Akacuki japonskej agentúry JAXA. EnVision výrazne zlepší radarové snímky povrchu, ktoré v 90. rokoch získala sonda Magellan vypustená NASA v roku 1989.

Spolupráca s dvoma chystanými misiami NASA DAVINCI+ (Deep Atmosphere Venus Investigation of Noble plyn, Chemistry, and Imaging) a VERITAS (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography a Spectroscopy) prinesie najkomplexnejšiu štúdiu o Venuši v doterajšej histórii vedeckého skúmania.

Orbitálna misia EnVision vyvíjaná v spolupráci ESA a NASA má vykonávať radarové mapovanie povrchu s vysokým rozlíšením a atmosférické štúdie. Výskum má pomôcť vedcom porozumieť vzťahom medzi geologickou aktivitou planéty a atmosférou a skúmať, prečo sa Venuša a Zem vydali tak rozdielnymi evolučnými cestami, prípadne, či mala Venuša v minulosti aj oceán s podmienkami priaznivými pre život.

Stále nevieme, prečo sa náš blízky sused v Slnečnej sústave napriek zhruba rovnakej veľkosti a zloženiu tak dramaticky klimaticky zmenil. Namiesto obývateľného sveta je tu toxická atmosféra s hustými mrakmi z kyseliny sírovej a na povrchu doslova pekelná horúčava (teplota na povrchu nikdy neklesá pod 400 °C). Akou históriou Venuša prešla, že sa dostala do takého stavu? Vedci si tiež kladú otázky, či to nie je potenciálny osud Zeme, ak by enormne vzrástol jej skleníkový efekt? A je Venuša stále geologicky aktívna?

Prístrojové vybavenie sondy Envision by malo zvládnuť hľadanie odpovedí na tieto závažné otázky. Na palube bude súbor európskych prístrojov vrátane nízkofrekvenčného radaru, ktorý preskúma podpovrchové vrstvy, a spektrometrov pre štúdium atmosféry a povrchu. Spektrometre Venus Spectroscopy Suite (VenSpec) budú sledovať stopovo zastúpené plyny v atmosfére a analyzovať zloženie materiálu na povrchu. Vedci budú hľadať najmä zmeny, ktoré by mohli súvisieť s prejavmi aktívneho vulkanizmu.

NASA pre túto misiu dodá radar pre snímkovanie a mapovanie povrchu Venus Synthetic Aperture Radar (VenSAR). Rádiový experiment potom preskúma vnútornú štruktúru planéty a gravitačné pole, ale tiež pomôže s prieskumom štruktúry a zloženia atmosféry. Prístroje majú spolupracovať, aby čo najlepšie charakterizovali interakcie medzi jednotlivými rozhraniami planéty – od vnútra, cez povrch, k atmosfére, čo poskytne komplexný pohľad na planétu a jej procesy.

Pozrite siMáj v kozmonautike: Živo na Marse, spanilá jazda SpaceX a ambiciózna Čína

Misia EnVision je v štádiu finalizácie návrhu, po ktorom bude vybraný európsky dodávateľ, ktorý skompletuje sondu. Do vesmíru ju vynesie raketa Ariane 6 najskôr v roku 2031, ďalšie štartové okná sa otvoria v rokoch 2032 a 2033. Let k Venuši potrvá 15 mesiacov a ďalších 16 mesiacov bude potrebných na dosiahnutie požadovanej obežnej dráhy cez aerobraking (brzdenie trením o atmosféru). Doba obehu má byť 92 minút a sonda sa bude pohybovať po kvázipolárnej dráhe s výškou medzi 220 a 540 km.

ZdrojESA

Komentáre k článku