Sonda Juno je fotovoltaickým rekordérom

O intenzite slnečného žiarenia platí to isté, čo pre každý zdroj energetického poľa s vyžarovaním do všetkých smerov – intenzita poľa klesá s druhou mocninou vzdialenosti. Vo vzdialenosti Marsu (od Slnka je vzdialený cca 1,5 astronomickej jednotky) je intenzita slnečného žiarenia len o čosi viac, než 40% oproti povrchu Zeme. Podstatne menej slnečného svetla dostávajú vzdialenejšie planéty v oblasti asteroidov, Jupitera, alebo Saturna. Aj preto sondy skúmajúce vzdialené oblasti slnečnej sústavy využívajú nukleárny zdroj energie.

Pozrite siWindboty môžu skúmať Jupiter, Saturn, aj zemské hurikány. Ak sa podaria

Pokrok v technológiách fotovoltaických panelov však prináša ľahšie a účinnejšie články, preto nové sondy dokážu získať viac energie aj zo slabého slnečného svitu. Príkladom je sonda Juno, ktorú NASA vyslala 5. augusta 2011 na misiu k najväčšej planéte slnečnej sústavy. K Jupiteru sonda priletí 4 júla tohto roku a bude navedená na orbitálnu dráhu. Počas rok trvajúcej misie obletí planétu 33 krát vo výške zhruba 5000 km.

Juno-infografika
ZDROJ | NASA

Už necelých šesť mesiacov pred dosiahnutím cieľa sa však sonda zapísala do knihy rekordov, keď sa 13. januára 2016 stala najvzdialenejšou sondou poháňanou solárnymi panelmi. Vo vzdialenosti 793 miliónov kilometrov prekonala predošlého rekordéra. Tým bola sonda ESA Rosetta, ktorá v októbri 2012 dosiahla pri kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko vzdialenosť 792 miliónov kilometrov od Slnka.

Sonda Juno bude počas ročnej misie skúmať Jupiterovu atmosféru a jeho gravitačné a magnetické pole. Juno sa bude počas výskumu Jupitera pohybovať vo vzdialenosti až 832 mil. km od Slnka. Prísun energie jej zabezpečia najväčšie solárne panely, aké boli zatiaľ vyslané do vesmíru. Panely o dĺžke 9 metrov obsahujú 18 698 článkov z gálium-arzenidu a zabezpečujú výkon 500W.

Pozrite siModul Philae žije! Na Zem poslal užitočné dáta

Sonda z dielne Lockheed Martin Space Systems je riadená z Laboratória prúdového pohonu (Jet Propulsion Laboratory). Na palube má kamery, spektrometre, detektory plazmy a častíc, magnetometre a nástroje na meranie gravitácie na skúmanie vnútra Jupitera. Cieľom výskumu je aj meranie množstva amoniaku v atmosfére a určenie, či má Jupiter pevné jadro. Všetky vedecké postupy majú pomôcť preniknúť cez hustú vrstvu mrakov na Jupiteri a pomôcť nám odhaliť tajomstvo jeho vzniku. Pomôže to lepšie pochopiť aj obrie exoplanéty, ktoré v posledných rokoch registrujeme hlavne vďaka vesmírnemu teleskopu Kepler.

ZdrojNASA

Komentáre k článku