Solárne panely – život po živote

ZDROJ | LivinCircular

Čistá energia zo slnka je výborná vec a s klesajúcou cenou fotovoltaických panelov a záložných batérií dosahuje cenovú paritu s elektrinou z tradičných zdrojov vo väčšine krajín. Solárne panely majú navyše dlhú životnosť – aj 25 rokov. Čo však s nimi, keď doslúžia?

Pozrite siSolárne mesto Soul: fotovoltiku budú mať všetky verejné budovy a milión domov

Medzinárodná agentúra pre energetické projekty z obnoviteľných zdrojov (International Renewable Energy Agency projects) odhaduje, že do roku 2050 dosiahne objem odpadu zo solárnych panelov po životnosti až 78 miliónov ton. Vo svete bude zároveň pribúdať približne 6 miliónov ton nového solárneho elektronického odpadu ročne.

Solárna elektráreň Noor Abu Dhabi.ZDROJ | opportunity:energy

Pokiaľ nemá tento odpad skončiť na skládkach, je nevyhnutná recyklácia solárnych panelov. Tú v EÚ zaisťuje legislatíva a zodpovednosť a náklady za ňu kladie na plecia výrobcov FV panelov. V globálnom meradle je však situácia zložitejšia. V Japonsku, Indii a Austrálii prichádzajú s plánom recyklácie len teraz a v USA takáto povinnosť, s výnimkou štátu Washington, zatiaľ neexistuje.

V USA, ktoré patria k najväčším trhom na solárne panely, je problém s nákladmi. Recyklácia je totiž podstatne drahšia ako skládkovanie. Vyhodiť panel na skládku stojí menej ako 1 USD, kým náklady na jeho recykláciu sa pohybujú medzi 12 – 25 USD. Za recyklovaný hliník, meď a sklo však spracovatelia získajú len okolo 3 USD.

ZDROJ | GreenMatch

Pri súčasných technológiách recyklácie stále existuje priestor na zlepšenie. Solárny panel je elektronický „sendvič“, v ktorom stred tvorí tenká vrstva (najčastejšie) kremíkových buniek, chránených na oboch stranách vrstvami polymérov a skla. Všetko je umiestnené v hliníkovom ráme. Na zadnej strane panelu je sústava medených vodičov odvádzajúcich vyrobenú elektrinu.

Pri bežnom spracovaní odpadu sa demontuje rám panelu a prepojovací box, aby sa získal hliník a meď, a potom sa zvyšky modulu, vrátane skla, polymérov a kremíkových článkov, zošrotujú. Bunky pritom obsahujú strieborné elektródy, ktoré sú spájkované spájkou na báze cínu a olova.

Dá sa to však robiť aj efektívnejšie. Napríklad americká spoločnosť Recycle PV Solar pôvodne používala tepelné spracovanie a drvenie v guľových mlynoch, vďaka čomu dokázala zrecyklovať asi 90% solárnych panelov, vrátane striebra a kremíka s nízkou čistotou. Nedávno však získala od európskych partnerov novú technológiu, ktorá umožní zrecyklovať viac ako 95% materiálov a zároveň ich lepšie separovať.

Vyzískané komponenty striebra a kremíka pomáhajú vylepšiť bilanciu nákladov na recykláciu, aj keď zároveň vyžadujú náročnejšiu technológiu. Riešením nielen pre USA bude legislatívne ošetrenie procesu, pričom výrobcovia by náklady na spracovanie odpadu zahrnuli do ceny panelov, pretože bremeno by nemalo byť na spotrebiteľoch. Aj keď tí to koniec-koncov zaplatia pri nákupe.

Pozrite siVeterné elektrárne po životnosti sú nepríjemnou záťažou

Obnoviteľné zdroje sú dnes prakticky jedinou reálnou alternatívou pre udržateľné zaistenie našich energetických potrieb – kontrolovaná jadrová fúzia je stále roky vzdialená od praktickej, a hlavne masovej využiteľnosti. Nechceme však obrovské skládky starých solárnych panelov zaťažujúce životné prostredie, preto musíme byť pripravení na investície, ktoré ich recyklácia vyžaduje.

ZdrojElectrek

Komentáre k článku