Solárna elektrina je dnes najlacnejšia

ZDROJ | Chandrashekhar Athavale

Fotovoltaika sa neustále vyvíja a vďaka rastúcej účinnosti energetickej konverzie, a hlavne vďaka klesajúcim cenám FV panelov, sa zvyšujú aj kapacity budovaných solárnych elektrární. Elektrina zo slnka je tak stále dostupnejšia.

V podstatnej miere tomu napomáhajú aj štátne dotácie na podporu výstavby nových kapacít, aj na výkup vyrobenej elektriny zo slnka. Dnes však prestáva byť zaujímavé špekulovať o tom, či elektrina vyrobená v solárnej elektrárni dosahuje takzvanú sieťovú paritu, teda, či sa cenou vyrovná elektrine prúdiacej v rozvodnej sieti a pochádzajúcej z konvenčných zdrojov.

Pozrite siMIT vidí budúcnosť solárnej energetiky ružovo

V mnohých častiach sveta je dnes totiž fotovoltaika najlacnejším zdrojom elektrickej energie v histórii. Vyplýva to z novej správy, ktorú zverejnila Medzinárodná energetická agentúra (IEA).

ZDROJ | Sungrow Power

Slnko je zadarmo, ale FV panely, invertory a ďalšia technológia solárnych elektrární čosi stojí. Aj preto väčšina krajín (dne ich je viac ako 130) vytvára podmienky, ktoré znižujú náklady na výstavbu nových solárnych zariadení.

Tento rok IEA prvýkrát zohľadnila tieto politiky pri výpočte nákladov na solárnu energiu vo svojej výročnej správe  World Energy Outlook 2020. Odhadované náklady na solárnu energiu v porovnaní s minulým rokom poklesli o 20 až 50 percent podľa regiónu.

Dobrou správou je, že ceny elektriny zo slnka klesajú aj naďalej. Očakáva sa, že v nasledujúcom desaťročí bude tento typ obnoviteľných zdrojov dominovať na čoraz väčšom trhu. Prispejú k tomu snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov. Napríklad EÚ má záväzok do roku 2030 získavať 32 percent energie z obnoviteľných zdrojov.

ZDROJ |  World Energy Outlook

Správa IEA hovorí, že vo väčšine krajín sveta je výstavba solárnych fariem lacnejšia ako nové uhoľné, alebo plynové elektrárne. U solárnych projektov, ktoré sa ukončia tento rok, sa priemerné náklady na výrobu elektriny počas celej životnosti elektrárne pohybovali v rozmedzí 35 až 55 dolárov za megawatthodinu. Týka sa to najväčších svetových trhov – USA, Európy, Číny a Indie.

Pozrite siSolárne panely – život po živote

V minulosti však bola situácia iná a bez výrazne dotovanej produkcie by solárne elektrárne nemali šancu. Ešte pred štyrmi rokmi boli podľa Svetového ekonomického fóra globálne priemerné náklady na solárnu energiu 100 USD / MWh a pred desiatimi rokmi to bolo 300 USD / MWh. Pre porovnanie, elektrina z uhoľných elektrární má podľa novej správy IEA cenu na úrovni 55 až 150 dolárov za megawatthodinu a za posledné desaťročie sa v podstate nezmenila.

Pre uhoľný priemysel prognózy nie sú priaznivé, čo je dobrou správou pre životné prostredie. EIA predpokladá, že globálne sa využitie uhlia už pravdepodobne nevráti na úroveň spred pandémie, aj keď sa ekonomika v budúcom roku zotaví.

ZDROJ | Tesla

Budúcnosť solárnej energetiky  je naopak „slnečná“. Očakáva sa, že v budúcich rokoch výroba elektriny v solárnych elektrárňach naďalej porastie rekordnou rýchlosťou, aby sa uspokojili rastúce požiadavky spotrebiteľov, poháňané aj elektromobilitou.

Aj keď aktuálne dopyt po elektrine a energetických zdrojoch všeobecne klesá kvôli pandémii,  IEA očakáva, že spotreba elektriny sa rýchlo odrazí od dna, hneď ako sa pandémia dostane pod kontrolu a ekonomika sa zotaví.

Dobrá správa v podobe stále dokonalejších technológií solárnych panelov, rastúcej účinnosti a klesajúcich cien je zároveň nepríjemnou správou pre jadrovú energetiku.

Tú síce viaceré krajiny, vrátane Slovenska, považujú za strategicky dôležitý zdroj, ale kvôli dodatočným bezpečnostným opatreniam náklady na výstavbu jadrových elektrární, na rozdiel od fotovoltaiky, neustále stúpajú.

ZdrojCarbonBrief

Komentáre k článku