Sme ďaleko, ale stále „vo vnútri“

Senzačnú správu o tom, že sonda NASA Voyager 1 opustila hranice slnečnej sústavy a zapísala sa tak do histórie ako prvé umelo zostrojené teleso, ktoré prekročilo „hviezdnu bránu“, vystriedalo dementi. Podľa spresnenia vedcov z NASA, Voyager 1 je síce rekordne ďaleko, ale stále vo vnútri solárneho systému. Ako je to teda v skutočnosti?

voyager1

Umelecká vízia sondy Voyager 1 – hviezdneho vyslanca . Obr.: NASA

Štyridsať rokov úsilia

Príbeh expanzie ľudstva smerom k vonkajším planétam a ďalej k hraniciam slnečnej sústavy začal dávno pred vypustením sondy Voyager 1. Priekopníkom bol, nielen podľa svojho názvu, Pioneer 10, vypustený 2. marca 1972 z Cape Canaveral. Táto sonda bola prvým objektom v našej histórii, ktorý prekonal pásmo asteroidov. Jej plánovaným cieľom bol Jupiter, ku ktorému dorazila 3. decembra 1973 a na Zem poslala jeho prvé detailné snímky. Sonda však fungovala ďalej a 13. júna 1983 Pioneer 10 prekonal obežnú dráhu Neptúna. Hoci donedávna bolo za planétu považované aj Pluto, v spomínanom čase bol najvzdialenejším objektom vďaka excentrickej obežnej dráhe práve Neptún. Oficiálny koniec misie 31. marca 1997 neznamenal koniec života pre Pioneer 10. Fungujúce zdroje a systémy umožňovali sonde vysielať rádiové signály aj naďalej, posledný sme zachytili 23. januára 2003 zo vzdialenosti viac ako 80 astronomických jednotiek (AU). 1 AU = stredná vzdialenosť Zeme od Slnka = cca 149,6 mil. km. Pioneer 10 je v súčasnosti na ceste k hviezde Aldebaran v Súhvezdí Býka a mal o čosi viac elánu ako jeho nasledovník Pioneer 11 vypustený o dva roky neskôr v misii k Saturnu.

Sonda najprv takisto skúmala Jupiter a od 2. augusta 1979 úspešne skúmala Saturn. Po prelete Saturnovými prstencami Pioneer 11 zamieril do vesmíru. Spojenie s ním bolo prerušené v novembri 1995, kedy sa sonda nachádzala za obežnou dráhou Pluta na ceste k hviezde λ Aql v súhvezdí Orla.

pioneer_11-doska

Doštička s informáciami o Zemi a našej civilizácii sa nachádza na palube sondy Pioneer 11. Zdroj: Wikipedia

Dôležité je zvíťaziť

Nie vždy platí staré dobré pravidlo „Kto skôr príde, ten skôr melie“. Hoci bol Pioneer 10 prvým priekopníkom vyslaným za hranicu vonkajších planét, nie je na čele pelotónu.

Sonda Voyager 1 vypustená 5. septembra 1977, teda o päť a pol roka neskôr, predbehla 17. februára 1998 Pioneer 10 a stala sa najvzdialenejším objektom od Slnka, ktorý vytvoril človek. Stalo sa tak vo vzdialenosti 69,419 (AU). Voyager 1 sa totiž pohybuje rýchlosťou o 1 AU za rok rýchlejšie ako Pioneer 10. Počas svojej misie Voyager 1 úspešne zdokumentoval Jupiter, Saturn a ich mesiace a v súčasnosti sonda študuje heliopauzu a výplň medzihviezdneho priestoru. Keďže má ako zdroj energie nukleárne termočlánky, vedci predpokladajú, že by mohla pracovať až do roku 2020, prípadne po vypnutí niektorých prístrojov až do roku 2025.

Na hraniciach sústavy

Poloha štyroch hviezdnych vyslancov: Pioneer 10 a 11 a Voyager 1 a 2. Obr.: NASA

Vpred ku hviezdam

Keďže sa sonda pohybuje viac ako treťou kozmickou rýchlosťou (16,7 km/s), je isté, že opustí hranice Slnečnej sústavy, rovnako ako jej predchodcovia (resp. z hľadiska vzdialenosti nasledovníci) Pioneer 10 a Pioneer 11. Pre prípadných nálezcov z mimozemských civilizácií nesie na palube zlaté platničky s grafickou informáciou podobne ako Pioneer 10, navyše však obsahuje aj mechanický gramo-záznam zvukov z planéty Zem.

 

voyager1graf

Intenzita slnečného vetra a galaktického žiarenia meraná sondou Voyager1 naznačila, že v auguste 2012 prekonala istú zmenu. Zdroj: NASA

Napriek nedávnym mediálnym vyjadreniam však Voyager 1 stále neopustil materskú náruč našej hviezdy. Problémom je, že hranica solárneho systému je omnoho ďalej, než obežná dráha najvzdialenejšej planéty. Definovaná je medzníkom, za ktorým je intenzita slnečného vetra a magnetického poľa Slnka nižšia, ako žiarenie a pole kozmického priestoru.

Podľa údajov z prístrojov sa Voyager 1 už v lete 2012 nachádzal na hraniciach heliosféry. Už v máji 2012 bolo zaznamené zvýšenie kozmických lúčov dopadajúcich na sondu, no údaje odvtedy kolíšu, takže nie je možné povedať, kedy sonda definitívne opustí solárny priestor. Vedci sa dnes zhodujú, že sa nachádza stále „vo vnútri“. Je tiež možné, že sa sonda nachádza v novej oblasti prepojenej s heliopauzou. Keďže sa nachádza na neprebádanom území, astrofyzika nemá žiadne overené schémy, s ktorými by skutočný stav konfrontovala. Viac informácií nájdete na stránkach NASA.