Saudský korunný princ chystá futuristické mesto The Line

ZDROJ | Middle East Eye

Namiesto ropy ekológia? V Saudskej Arábii vznikne za petro-doláre (alebo skôr petro-riály) futuristický projekt zeleného mesta, aký nemá nikde vo svete obdoby.

Saudský korunný princ Mohammed bin Salman sľubuje vybudovanie siete inteligentných komunít, kde nebudú žiadne autá, ani cesty. Bude sa volať The Line podľa líniového usporiadania „hyper-prepojených futuristických komunít“ – súčasť projektu NEOM v hodnote 500 miliárd dolárov ohláseného v októbri 2017.

Pozrite siŠkóti ako prví v domácnostiach využijú zelený vodík

V metropole The Line, ktorá má dosiahnuť dĺžku 170 km a bude napájaná „stopercentne čistou energiou“, má žiť milión ľudí. Mesto bude prepojené s prírodou, s pešími zónami na povrchu a dvoma ďalšími vrstvami pre infraštruktúru a dopravu, skrytými v podzemí. Vývojári navyše tvrdia, že umelá inteligencia bude môcť monitorovať The Line a pomocou dát a prediktívnych modelov vymýšľať spôsoby, ako zlepšiť každodenný život obyvateľov.

Výstavba metropoly budúcnosti, ktorá je súčasťou projektu Saudi Vision 2030, sa má začať ešte v tomto štvrťroku. Podľa jeho autorov má nové mesto prispieť do ekonomiky vytvorením 380 000 pracovných miest a ročným prínosom 180 miliárd saudských riálov (48 miliárd dolárov) HDP.

Podľa princa bude mesto The Line ponúkať ultra rýchlostný tranzit, autonómne vozidlá a mestské usporiadanie s občianskou vybavenosťou ako sú školy a lekárske kliniky dostupné za maximálne päť minút chôdze. „Očakáva sa, že žiadna cesta v meste nebude trvať dlhšie ako 20 minút,“ tvrdia organizátori projektu.

„Prečo by sme mali obetovať prírodu kvôli rozvoju?“, pýta sa princ Mohammed vo videu. „Musíme transformovať koncept konvenčného mesta na futuristický.“ Princ potom novinárom v meste Al Ula na severozápade krajiny povedal, že projekt The Line je zavŕšením trojročných príprav, a uviedol, že jeho infraštruktúra bude stáť 100 až 200 miliárd dolárov.

Pozrite siAutoX má autonómne taxíky v čínskych uliciach

Hlavná časť investícií do výstavby The Line bude pochádzať od Saudskej vlády cez Fond verejných investícií (PIF) a z príspevkov miestnych a svetových investorov do projektu NEOM v priebehu 10 rokov. Projekt NEOM, predstavený v roku 2017 práve korunným princom Mohammedom bin Salmanom, je zameraný na technologický rozvoj v oblasti Červeného mora s rozlohou 26 500 km2 a zahŕňa niekoľko zón, vrátane priemyselných. Ukončený by mal byť v roku 2025.

ZDROJ | Al Khaleej Today

Orientácia Saudskej Arábie na vedecko-technický rozvoj a diverzifikácia ekonomiky od ťažby a spracovania ropy, kde je táto krajina svetovou jednotkou, môže čerpať inšpiráciu od Spojených arabských emirátov. SAE však už na túto cestu nastúpili dávno a na husto obývanom území dosiahli mnohé úspechy. Z najnovších spomeňme napríklad ich vesmírnu misiu  Al Amal, ktorá už vo februári dorazí k Marsu.

Na druhej strane futuristické mesto prešpikované okrem zelene aj senzormi, kamerami a všadeprítomným „Veľkým bratom“ s umelou inteligenciou možno bude mať čistý vzduch, ekosystém s uhlíkovou stopou blízkou nule a vtáčiky v korunách stromov, ale pre ľudí nemusí byť vytúženou „rajskou záhradou“.

Ukázal to aj pokus spoločnosti Sidewalk Labs z portfólia Alphabet, matky Google. V rámci jeho projektu mala vzniknúť inteligentná štvrť Quayside v Toronte. Firma vlani v máji od projektu upustila kvôli „bezprecedentnej ekonomickej neistote“. Už počas plánovacieho procesu čelil projekt Quayside odporu obyvateľov Toronta, špecialistov na súkromie, aj technologických spoločností.

Dopravné tunely, aké stavia Boring Company, by sa mohli hodiť aj v The Line.ZDROJ | The Boring Company

Saudská Arábia však nie je Kanada, takže latka demokratických štandardov zrejme bude postavená o čosi nižšie a pri dostatočne silných finančných injekciách monarchie zrejme „ekonomické neistoty“ nebudú hrať podstatnú rolu.

O pár rokov sa možno po obnove prevádzky aerolínií dočkáme, že sa davy turistov budú chodiť čudovať namiesto do Dubaja, do futuristického The Line na pobreží Červeného mora.

ZdrojEngadget

Komentáre k článku