Ruský miliardár a Stephen Hawking ohlásili projekt medzihviezdnej lode

Pri príležitosti Medzinárodného dňa kozmonautiky pripravili známy teoretický fyzik Stephen Hawking a ruský miliardár, sponzor vedeckého výskumu a takisto vyštudovaný fyzik Jurij Milner, senzačné vyhlásenie.

Ohlásili projekt Breakthrough Starshot na vytvorenie medzihviezdnych sond, ktoré sa budú môcť pohybovať pätinovou rýchlosťou svetla, teda asi 60 000km/s. K najbližšej hviezdnej sústave Alfa Centauri, vzdialenej 4,28 svetelného roka, čo je v prepočte 270 700 AJ, alebo 40,493 biliónov kilometrov, by mala sonda doletieť za 22 rokov.

https://www.youtube.com/watch?v=U2zCo6MCcCA

Alfa Centauri je trojhviezda v súhvezdí Kentaurus, viditeľnom z južnej pologule, a jej najmenšou hviezdou je Proxima Centauri. Tá je momentálne k Zemi najbližšie. Keďže však obieha okolo zvyšných dvoch hviezd v sústave, o pár tisícročí to už nebude platiť.

Pre nás je zaujímavé, že Alfa Centauri A je hviezda veľmi podobná Slnku a v systéme bola objavená aj exoplanéta Alfa Centauri Bb zhruba veľkosti Zeme. Teoreticky by mohlo ísť o obývateľnú planétu.

Milner-Hawking
ZDROJ | AH 920

Zatiaľ najvzdialenejším objektom, ktorý sme vypustili do vesmíru je sonda Voyager 1, ktorú NASA poslala na výskum vonkajších planét slnečnej sústavy v roku 1977. Podľa vedcov v roku 2013 opustila slnečnú sústavu, niektorí sa však domnievajú, že hranice slnečnej sústavy sú ešte ďalej a sonda je teda stále „doma“.

Pozrite siSme ďaleko, ale stále „vo vnútri“

V každom prípade by však Voyager 1 putoval k Alfa Centauri asi 74 000 rokov. Kozmického vyslanca, ktorého Milner a Hawking označujú „nano-plavidlo“ a „hviezdny čip“ (starchip) však má poháňať svetlo dopadajúce na plachtu. Hviezdna plachetnica má mať rozmery ako detský šarkan, pričom samotná sonda bude veľkosti poštovej známky.

Milner-Hawking-starchip
ZDROJ | SpaceRef

Plachetnicu však nebude poháňať slnečný vietor, ani svetlo zo Slnka, alebo z hviezd. Pohon majú zabezpečiť výkonné lasery, ktoré budú dodávať potrebnú energiu zo Zeme. Pomocou laserov má zároveň prebiehať aj komunikácia so sondou. Hviezdny čip má obsahovať kamery, energetický zdroj a navigačný a komunikačný systém. Jeho súčasťou majú byť aj fotónové pohonné jednotky.

Pete Worden, bývalý pracovník NASA, ktorý bude projektu šéfovať, verí, že hlavné výzvy a problémy sa podarí vyriešiť do desiatich rokov. Otáznikov pritom nebude málo. Komunikácia pomocou laserových vysielačov bude len jednosmerná, smerom k sonde, spätnú väzbu od takéhoto malého zariadenia cez vesmírne priepasti si nedokážeme predstaviť. Ak je pohon pomocou svetelnej plachty vyriešený, otázkou zostáva brzdenie, atď.

Pozrite siČo nové vo vesmíre? Vesmír poodhalil oponu

Podľa Milnera je projekt založený na technológiách, ktoré sú už dnes k dispozícii, alebo budú dostupné v najbližších rokoch. Nuž, uvidíme. V každom prípade nás takýto pohon sotva priblíži k medzihviezdnym letom s ľudskou posádkou. Čo pohne nano-plavidlom, nestačí na mnohotonový kolos.

Milner-Hawking-art
ZDROJ | SpaceRef

Ruský miliardár chce vývoj a let svetelnej plachetnice podporiť sumou 100 miliónov dolárov. To však na vývoj a prevádzku sondy stačiť nebude, preto autori projektu vyzývajú ďalších investorov, aj štáty, aby sa k nemu pripojili. Zdá sa, že záujem existuje, k projektu sa už pripojil napríklad zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg.

Pozrite siViacnásobne využiteľné rakety zmenia kozmonautiku

Rovnakou čiastkou 100 milónov USD hodlá Jurij Milner počas desiatich rokov podporiť aj iný spoločný projekt so S. Hawkingom. Ohlásili ho vlani a má pátrať po inteligentnom živote vo vesmíre. Pred kontaktmi s vesmírnymi civilizáciami pritom Hawking varoval a označil ich za riskantné pre ľudstvo.

ZdrojGIZMODO

Komentáre k článku