Rover ExoMars je hotový. Prelomí marsovskú kliatbu?

Na budúci rok má odštartovať k Marsu v rámci misie ExoMars 2020 európskej kozmickej agentúry ESA a ruskej agentúry Roskosmos pojazdný robot. Rover s názvom Rosalind Franklin bol skonštruovaný vo firme Airbus Defence and Space v britskom meste Stevenage a ESA práve oznámila, že je pripravený na testovanie.

Šesťkolesové vozítko o hmotnosti 310 kg, čo je zhruba tretina hmotnosti americkej Curiosity, už má nainštalované kamery s vysokým rozlíšením, vŕtačku, ktorá má odoberať vzorky z hĺbky až 2 metrov pod povrchom, aj palubné laboratórium.

Pozrite siRover ExoMars bude hľadať život na červenej planéte

Rover dostal aj stereokameru PanCam, umiestnenú na stožiari, ktorá bude zabezpečovať zábery z výšky dva metre nad terénom. Na ich základe budú operatívci v pozemskom riadiacom centre riadiť pohyb roveru a vyberať ciele pre vrty. Špeciálna kamera CLUPI je umiestnená aj na vrtnom zariadení, aby poskytla detailný pohľad na povrch, do ktorého sa má vŕtať. V ostatnom čase bude kamera snímať terén tesne pred vozidlom.

Stožiar so stereokamerou PanCam.ZDROJ | ESA

Cieľom tejto časti misie ExoMars (prvá časť prebehla v roku 2016) je hľadanie stôp života na Marse. Podľa vedcov by práve pod povrchom, chránený pred silnou kozmickou radiáciou, mohol život na Marse existovať aj dnes. Naznačujú to aj pravidelné výrony metánu, pre ktoré nie je jednoznačné „anorganické“ vysvetlenie, hoci existujú teórie, že ho môže spôsobovať aj geologická aktivita.

Doterajšie výskumy Marsu dokazujú, že planéta má síce suchý a pustý povrch, ale tiež bolo zistené, že v minulosti sa na ňom nachádzala tečúca voda v riekach a jazerách.

Pod povrchom sa v zamrznutom stave môže nachádzať aj dnes a v letnom období sa sporadicky stopy vody objavujú aj na povrchu. To dáva nádej na existenciu života pod povrchom Marsu – v minulosti a možno aj dnes.

Pozrite siDáta z misie ExoMars ukazujú riziká marsovských výprav

Overiť by to mal aj rover ExoMars Rosalind Franklin, ktorý bude odvŕtané vzorky analyzovať vo svojom palubnom laboratóriu. Kamerový systém PanCam bude pomocou stereo kamier s vysokým rozlíšením snímať detailné pohľady na geologicky atraktívne lokality vo viditeľnej, aj infračervenej časti spektra.

Kamera Close-UP Imager (CLUPI).ZDROJ | ESA

Spektrometre k tomu pridajú informácie o chemickom zložení minerálov, na základe čoho vedci dokážu zistiť, či v minulosti na ne pôsobila voda. Okrem tohto vybavenia je na palube roveru aj radar, detektor neutrónov a ďalšie prístroje. Energiu pre rover zabezpečia solárne panely, ale o udržiavanie prevádzkovej teploty sa postará ruský rádioizotopový generátor.

Po namontovaní vedeckých prístrojov bol rover umiestnený v špeciálnej čistej miestnosti. Po absolvovaní záverečných skúšok bude presunutý do zariadenia Airbusu vo francúzskom Toulouse, kde prebehnú environmentálne skúšky v prostredí podobnom podmienkam na Marse. Po nich rover prevezú do Cannes, kde bude nainštalovaný na pristávaciu plošinu Kazačok.

Pozrite siNASA vybrala miesto pristátia roveru Mars 2020

Štart druhej fázy misie ExoMars by sa mal uskutočniť pomocou ruskej rakety Proton-M počas štartovacieho okna od 26. júla do 13. augusta 2020 a prílet k Marsu je plánovaný v marci 2021.

Narážka na kliatbu v nadpise článku odkazuje na šnúru neúspechov pri ruských (a predtým sovietskych) pokusoch o výskum Marsu prostredníctvom kozmických sond. Posledným bol v roku 2011 neúspešný projekt Fobos-Grunt, ktorý mal dopraviť automatickú sondu k marsovmu mesiacu Fobos. Ešte na obežnej dráhe Zeme zlyhali motory sondy a tá nakoniec v roku 2012 zhorela v atmosfére.

Prototyp roveru ExoMars

Smola sprevádzala aj prvú časť misie ExoMars, ktorej sa Rusko takisto zúčastňuje. Orbitálna sonda síce úspešne zakotvila na obežnej dráhe Marsu, ale pristávací modul Schiaparelli spustil pristávací manéver v príliš veľkej výške a havaroval.

Treba však povedať, že ruská strana zrejme na incidente nemá vinu, takže vlastne vlastne šnúra nešťastných udalostí ruského výskumu Marsu už bola prerušená. Dúfajme, že ExoMars s roverom bude pripravený načas, aby mohol odštartovať v roku 2020.

Objavili sa totiž problémy pri testoch pristávacieho padáka, ktoré sa musia dovtedy spoľahlivo vyriešiť. Štartovacie okná na optimálne lety k Marsu sa vyskytujú každé dva roky, takže zlyhanie by znamenalo odklad až do roku 2022. Našťastie, na budúci rok chystá na Mars vyslanie roveru s príznačným názvom Mars 2020 aj NASA, takže vedecká ofenzíva je tentoraz zálohovaná.

ZdrojESA

Komentáre k článku