Rocket Lab chce tiež zachraňovať prvé stupne rakiet. Pôjde na to inak

Spoločnosť Rocket Lab oznámila na Konferencii o malých satelitoch (Small Satellite Conference) v Utahu, že plánuje mäkké pristátia prvých stupňov svojich rakiet Electron a ich viacnásobné využívanie.

Úspešní inšpirujú

Americký startup Rocket Lab sa zatiaľ špecializuje na vynášanie malých družíc na nízke obežné dráhy z kozmodrómu Launch Complex 1 na Novom Zélande.

Pozrite siRocket Lab – malý hráč s veľkými kozmickými ambíciami

Inšpiráciou pre zámer zachraňovať nosiče je pravdepodobne súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX, ktorá s prvými stupňami svojich rakiet Falcon 9, a teraz aj Falcon Heavy, pristáva rutinne. Následne tieto rakety aj opätovne využíva.

Aj keď občas dochádza k výnimkám z tohto pravidla, ako v prípade posledného štartu Falconu 9 (6. augusta 2019) z komplexu SLC-40 na Cape Canaveral. Pri úspešnej misii bol použitý už dvakrát letený nosič prvého stupňa číslo B1047.3, ktorý dopravil do vesmíru izraelský satelit Amos-17, ale jeho tretí let bol zároveň posledným.

Synchrónne pristátie dvoch boosterov po štarte Falcon Heavy od SpaceX pripomína kozmonautický balet.ZDROJ | SpaceX

Vzhľadom na hmotnosť nákladu sa s návratom prvého stupňa tentoraz nepočítalo, pretože mu nezostala dostatočná rezerva paliva.

Pozrite siSpaceX zahrala ďalší pôsobivý „heavy metal“

Mäkko pristávať s nosnou raketou (New Shepard) dokáže aj Blue Origin, aj keď tento nosič je určený len na suborbitálne lety. S pristávaním a viacnásobným využitím sa ráta aj u veľkej rakety New Glenn, ktorú Blue Origin vyvíja od roku 2012.

Podobne aj SpaceX mieni pristávať s prvým stupňom svojej ťažkej rakety Super Heavy a podobnú technológiu sa snažia vyvíjať aj štátne kozmické agentúry mimo USA. Dôvod je jednoduchý – šetrenie nákladov a lepšia flexibilita.

Lovci na helikoptére

Rocket Lab však plánuje vyraziť inou cestou ako jej predchodcovia a konkurenti. Namiesto motorického pristávania na kozmodróme, alebo plávajúcej plošine,. Hodlá  zachytiť svoje rakety vo vzduchu helikoptérou počas ich pristávania na padáku.

Tento spôsob pristávania by si napríklad SpaceX nemohla dovoliť, keďže prvý stupeň rakety Falcon 9 má dĺžku 68,4 m a priemer 3,66 m.

ZDROJ | PressFrom

Naproti tomu raketa Electron má výšku len 17 metrov a priemer 1,2 metra. Keďže je určená na vynášanie malých družíc (do 225 kg), hlavne CubeSatov na nízku obežnú dráhu, jej rozmery sú dostatočné.

Pozrite siVirgin Orbit dosiahol ďalší míľnik, do konca leta mieri do kozmu

Dôležité však je, že sú aj dostatočne malé, aby sa raketa počas pristávania na padáku dala zachytiť vrtuľníkom. Koncepciu pristávacieho manévru s odchytením ilustruje nasledujúce video:

Vrtuľník potom zachytený stupeň dopraví na sprievodné plavidlo. Otázne je, ako sa vracajúci sa stupeň vysporiada s tepelným a mechanickým namáhaním pri brzdení o atmosféru. Do projektu spoločnosť RocketLab investuje 140 miliónov amerických dolárov.

Peter Beck, generálny riaditeľ spoločnosti Rocket Lab, si pôvodne myslel, že nie je možné znovupoužitie rakety Electron po vypustení, najmä preto, že počas návratu na zem dostáva niekoľko tepelných nárazových vĺn.

ZDROJ | Rocket Lab

Po absolvovaní siedmych štartov však firma získala dostatok údajov, ktoré presvedčili vývojárov, že také čosi je možné uskutočniť. Počas niekoľkých nasledujúcich misií doplní Rocket Lab niektoré dôležité aktualizácie Electronu, kým uskutoční prvý pokus o jeho zachytenie vrtuľníkom.

Pozrite siVirgin Orbit dosiahol ďalší míľnik, do konca leta mieri do kozmu

 

Rocket Lab samozrejme dúfa, že s opakovaným použitím zníži náklady na štart svojej rakety,  primárnym cieľom je však zvýšenie kadencie vesmírnych letov. Spoločnosť má zámer dosiahnuť až 120 štartov ročne, teda v priemere viac ako dva štarty týždenne.

Rocket Lab, ktorá sa prvýkrát vydala do vesmíru v roku 2017, má zatiaľ na konte sedem štartov, z toho tri v tomto roku. Firma však buduje vo Virgínii druhú kozmickú základňu pre štarty svojich rakiet, čo s prvým kozmodrómom Launch Complex 1 na Novom Zélande pomôže zvýšiť štartovú kapacitu.

Podľa Petra Becka je vysoká frekvencia štartov základom pre kozmonautiku blízkej budúcnosti. Rovnaký názor majú aj ďalšie spoločnosti, schopné lietať s použitými nosičmi, ale napríklad aj Virgin Orbit. Tá bude malé rakety vypúšťať z lietajúcej platformy, upraveného Boeingu 747-400 pomenovaného Cosmic Girl.

ZdrojThe Verge

Komentáre k článku